
Premýšľate nad založením živnosti či spoločnosti a rozbehnutím podnikateľskej činnosti? Obnáša to veľa nutných krokov, vybavovanie potrebnej dokumentácie a času stráveného behaním po úradoch. Existujú však aj príspevky na podnikanie, ktoré váš podnikateľský začiatok značne uľahčia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch na podnikanie, podmienkach ich získania a ďalších dôležitých aspektoch.
Premýšľate nad rozbehnutím podnikania, no obávate sa tzv. ťažkých začiatkov? Aj v tomto smere by vám mohol pomôcť príspevok na podnikanie, ktorý už uľahčil podnikateľské začiatky nejednému živnostníkovi. Nejde o žiadnu závratnú sumu, avšak počiatočné výdavky v podobe techniky či vybavenia kancelárie určite pokryje. Príspevok na podnikanie poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
O príspevok môže požiadať:
Žiadateľ musí splniť nasledovné podmienky:
Výška príspevku od 1. januára 2025:
Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu
| Výška príspevku v Eur | 100 % | najviac 60 % | najviac 40 % |
|---|---|---|---|
| kraje s priemernou MEN ≤ ako je celoslovenský priemer: | |||
| 3-násobok CCP | 6 455,88 | 3 873,53 | 2 582,35 |
| kraje s priemernou MEN > ako je celoslovenský priemer: | |||
| 4-násobok CCP | 8 607,84 | 5 164,70 | 3 443,14 |
Dotáciu na podnikanie môžete použiť na pokrytie počiatočných nákladov. V začiatkoch podnikania, keď ešte biznis neprináša zisk vám tento príspevok uľahčí financovanie výdavkov. Samozrejme, peniaze nemôžete míňať na čokoľvek. Výdavky zapisujete do správy a pri kontrole predkladáte úradu práce. Medzi bežné výdavky patria:
Vyplácanie príspevku prebieha v 2 fázach. Do 30 dní dostanete 60 % príspevku. Túto čiastku musíte minúť v priebehu 12 mesiacov na výdavky z vašej kalkulácie nákladov. Pravidelné informovanie úradu o čerpaní príspevku a prevádzkovaní vášho podnikania je nevyhnutné. Prvá správa sa predkladá po 12 mesiacoch. Jej obsahom sú doklady o vynaložených nákladoch za dané obdobie. Doklady a faktúry o tom, ako ste peniaze z príspevku minuli, musíte vo svojom účtovníctve evidovať po dobu 10 rokov od ukončenia záväzku s úradom o vykonávaní SZČ.
Na nenávratný príspevok pre začínajúcich podnikateľov majú nárok aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienky ani postup podania žiadosti sa nemení. O dotáciu musia požiadať písomne na ÚPSVaR. Po získaní príspevku musí podnikateľ predložiť úradu ostatné doklady o prevádzkovaní SZČ. Ide o doklady o použití všetkých získaných financií. Urobiť tak musíte do 6 mesiacov od uzavretia dohody.
Uchádzač o zamestnanie musí:
Príspevok na podnikanie pre ŤZP závisí od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v porovnaní s celoslovenským priemerom.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Príspevok na SZČ po splnení zákonných podmienok poskytne, v ktorého územnom obvode OZP so sťaženým prístupom na trh práce vytvorí pracovné miesto na SZČ na chránenom pracovisku, na ktorom bude prevádzkovať alebo vykonávať SZČ. Úrad poskytne najviac 60% výšky príspevku príjemcovi príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. Zvyšnú časť príspevku, t. j. Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku. Prvú písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku OZP so sťaženým prístupom na trh práce na SZČ za obdobie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia CHP vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti najneskôr do posledného kalendárneho dňa, pripadajúceho na 11 kalendárny mesiac odo dňa uzatvorenia dohody, počas ktorého OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkoval alebo vykonával SZČ na chránenom pracovisku na základe právoplatného priznaného postavenia chráneného pracoviska (preukazuje 60 % výšky celkového príspevku). Druhú písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku vrátane predloženia príslušných fotokópií účtovných dokladov preukazujúcich vynaložené výdavky za príslušné predchádzajúce obdobie (k nahliadnutiu aj ich originálov) predkladá príjemca po uplynutí 24 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania SZČ na chránenom pracovisku v zmysle § 57 ods. 5 písm.
Živnosť je atraktívna vďaka viacerým faktorom. Živnostník si môže znížiť daň vďaka paušálnym výdavkom, určitú dobu nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, a zvyčajne nemusí viesť účtovníctvo. Kombinácia zamestnania a živnosti popri zamestnaní je taktiež zaujímavá. Pre občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) existujú špecifické úľavy a príspevky, ktoré im môžu pomôcť pri začatí a prevádzkovaní živnosti.
Živnostníci popri zamestnaní majú oproti čistým živnostníkom výhodu: ak je vypočítané poistné nižšie ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané zo skutočne dosiahnutých príjmov. Povinnosť platiť sociálne odvody sa riadi rovnakými pravidlami ako pre čistého živnostníka. Rovnako sa sleduje príjem, rovnako začína (resp. nezačína) povinnosť ich platenia. Živnostník si môže znížiť základ dane o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - za rovnakých podmienok, ako „čistý“ živnostník. V zamestnaní mu zamestnávateľ uplatňuje mesačnú časť celoročnej nezdaniteľnej mzdy. Ak sa pri príjmoch zo zamestnania „vyčerpá“ celá suma tejto úľavy, od príjmov z podnikania už nebude čo odpočítať. V každom prípade sa všetky príjmy ešte raz zosumarizujú v daňovom priznaní a uplatnia sa ešte raz aj daňové úľavy. Živnostník „popri zamestnaní“ musí podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizuje všetky svoje príjmy - aj príjem z podnikania, aj príjem zo zamestnania. Výhodou živnosti popri zamestnaní sú možné úľavy na zdravotných odvodoch a optimalizácia príjmov.
Štát poskytuje peňažné príspevky osobám s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) s cieľom podporiť ich začlenenie do spoločnosti. Príspevky môžu byť jednorazové alebo opakované a kompenzujú rôzne oblasti, ako napríklad mobilitu, komunikáciu alebo zvýšené výdavky.
Úrad môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada.
Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom. Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady. Tieto doklady je zamestnávateľ povinný predložiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku. Zamestnávateľ, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej dva roky.
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú účinnými nástrojmi a inštitútmi trhu práce, ktoré pomáhajú zamestnať sa znevýhodneným zdravotne postihnutým občanom.
Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Zamestnancom so zdravotným postihnutím pre účely chránenej dielne je osoba, ktorá si nie je schopná nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce. V prípade, ak zriaďovateľ chránenej dielne alebo chráneného pracoviska nechce požadovať príspevok na ich zriadenie, nemusí zamestnať občanov evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Môže napr. vytvoriť chránenú dielňu už pre neho zamestnaných zamestnancov, ale vždy musí preukázať to, že pred tým neboli schopní nájsť si pracovné miesto na otvorenom trhu práce.
O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže požiadať právnická alebo fyzická osoba.
V žiadosti, ktorá je dostupná na internetových stránkach ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny sa musia uviesť zákonné náležitosti. Je potrebné uviesť obchodné meno, sídlo, ICO, informáciu či je žiadateľ platiteľom DPH, bankové spojenie žiadateľa, hlavný predmet činnosti žiadateľa a jeho klasifikácia podľa kódu SK NACE. V žiadosti sa uvádza predmet činnosti chránenej dielne / chráneného pracoviska a názov ekonomickej činnosti, ktorá bude na tomto pracovisku vykonávaná. Žiadateľ musí uviesť údaje o štatutárnych zástupcoch, ako aj o zodpovednom pracovníkovi, ktorý bude zodpovedný za komunikáciu s úradmi.
K žiadosti je potrebné priložiť:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže požadovať ďalšie dokumenty.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva má na rozhodnutie lehotu 30 dní. Samozrejme sa zo strany žiadateľa vyžaduje súčinnosť, keďže je nevyhnutné vykonanie obhliadky priestorov. Za chránenú dielňu / chránené pracovisko, môže byť vyčlenená aj časť zamestnávateľa, ale predmetom ohliadky bude celá budova, kde sa chránená dielňa, resp. chránené pracovisko nachádza.
Je potrebné zdôrazniť, že v prípade chránenej dielne je nevyhnutné aby na pracovisku pracovalo aspoň 50 % občanov zdravotne postihnutých.
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.
Úprava podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je obsiahnutá nielen v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonníku práce, ale i v osobitných právnych predpisoch, najmä ide o zákon č. 5/2004 Z. z.
Pre zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, je zamestnávateľ povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach, zároveň mu umožňovať výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie, t. j. vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím.
Chránenú dielňu a chránené pracovisko je oprávnená zriadiť právnická osoba (napr. obchodná spoločnosť - spoločnosť s r. o, akciová spoločnosť alebo družstvo, príp. neinvestičný fond, občianske združenie, vysoká škola, nadácia, VÚC, orgán štátnej správy, obec, odborové organizácie, nezisková organizácia) alebo fyzická osoba.
Uvedená osoba zamestnáva na týchto pracoviskách (v chránenej dielni a na chránenom pracovisku) občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, na základe pracovnej zmluvy. Je vhodné zamestnať zamestnanca so zdravotným postihnutím, t. j. podpísať danú pracovnú zmluvu, k dátumu reálneho začatia fungovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, a to z dôvodu podpísania dohody o poskytovaní štátneho príspevku (príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, príspevok na činnosť pracovného asistenta, príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov).
Úrad práce môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada.
Chránenú dielňu a chránené pracovisko je možné zriadiť tiež ako pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu (t. j. poskytuje sa im získanie odborných zručností) a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Chránené pracovisko môže zriadiť aj občan so ZŤP, kde sám prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené i v domácnosti občana so ZŤP, t. j. v byte, rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, ide o vymedzenie priestoru chráneného pracoviska z rozlohy príslušného bytu, rodinného domu. Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môže byť aj výrobné družstvo invalidov, ak spĺňa zákonné podmienky.
V prípade záujmu o založenie chránenej dielne / chráneného pracoviska, resp. ak ste sa spolu so zriadením chránenej dielne rozhodli požiadať aj o poskytnutie finančného príspevku, je dôležité poznať podmienky a postup k jeho získaniu.
Podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa príspevok poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Za takéto náklady sa pritom považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta.
#