Zamestnávanie občanov EÚ a tretích krajín na Slovensku: Podmienky a povinnosti zamestnávateľa

Otvorený trh práce umožňuje občanom iných štátov, vrátane občanov EÚ a osôb z tretích krajín, pracovať na Slovensku. Pri zamestnávaní týchto osôb je však dôležité rozlišovať medzi občanmi EÚ a občanmi tretích krajín, najmä pokiaľ ide o uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov a platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie. Tento článok sa zameriava na podmienky zamestnávania a povinnosti platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie občanov EÚ a cudzincov, ktorí sa zdržujú na území SR za účelom zamestnania, s dôrazom na právny stav platný od 1. januára do 31. decembra.

Právny rámec zamestnávania cudzincov v SR

Zamestnávanie osôb v SR sa riadi niekoľkými právnymi normami, pričom základnou je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ZSZ). Ďalšie relevantné právne predpisy sú:

• Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov
• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP)
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP)

Pri zamestnávaní občanov tretích krajín je potrebné zohľadňovať aj medzinárodné zmluvy.

Členské štáty EÚ pre oblasť sociálneho zabezpečenia

Pre oblasť sociálneho zabezpečenia sa za členské štáty EÚ považujú európske štáty, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia. Patria sem:

• všetky štáty, ktoré boli členmi EÚ do 30. apríla
• všetky nové členské štáty EÚ od 1. mája
• Švajčiarsko

Ide teda o štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktorý zahŕňa štáty EÚ, Švajčiarsku konfederáciu a krajiny Európskeho združenia voľného obchodu.

Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu

Rozsah pôsobnosti koordinačných nariadení EÚ

Koordinačné nariadenia EÚ sa vzťahujú na:

• osoby zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné osoby,
• študentov, na ktorých sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov EÚ a ktorí sú občanmi jedného z členských štátov EÚ, alebo ktoré sú osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom na území jedného z členských štátov EÚ, ako aj na členov ich rodín a pozostalých,
• štátnych úradníkov,
• občanov tretích krajín za určitých podmienok.
• obslužný personál Európskych spoločenstiev.

Nevzťahujú sa na dávky sociálnej a zdravotnej pomoci - asistencie, dávky, ktoré sú založené na dohodách medzi zamestnávateľmi a odbormi (napr. systémy dôchodkového pripoistenia), dávky pre obete vojny alebo jej následkov.

Formuláre typu „E“ pre vzájomnú komunikáciu

Pre vzájomnú komunikáciu medzi inštitúciami v jednotlivých členských štátoch EÚ sa využívajú príslušné formuláre typu „E“, ktoré sú zoradené do siedmich sérií:

• E 001 všeobecný formulár
• séria E 100 - E 600 podľa druhu dávok:
  • dávky v chorobe a dávky v materstve,
  • dávky v invalidite,
  • dávky v starobe,
  • pozostalostné dávky,
  • dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania,
  • podpory pri úmrtí,
  • dávky v nezamestnanosti,
  • rodinné dávky atď.

Definícia pojmov cudzinec a cudzina

Zákonník práce nedefinuje pojem cudzinec alebo cudzina. Tieto pojmy sú na účely výkonu práce na území SR definované v Zákone o pobyte cudzincov (ZPC) a ZSZ, pričom ZSZ vymedzuje tieto pojmy inak, ako je vymedzený na účely ZPC. Podľa ZPC je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom SR. Podmienky pobytu cudzincov na území SR upravuje ZPC.

Zamestnávanie občanov EÚ

Od 1. mája 2004, kedy SR vstúpila do EÚ, majú občania SR možnosť pracovať v jednotlivých členských štátoch EÚ a opačne, občania EÚ majú možnosť pracovať na Slovensku. SR ako členský štát EÚ neprijala voči ostatným členským štátom žiadne prechodné opatrenia v oblasti voľného pohybu pracovnej sily. Zamestnávanie občanov EÚ na území SR sa od 1. mája 2004 realizuje podľa ustanovení práva Spoločenstva.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa

Podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva v znení neskorších predpisov sa zaručuje sloboda pohybu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov. Nariadenia týkajúce sa voľného pohybu za prácou používajú terminológiu pracovník, resp. Zamestnávanie občanov EÚ sa realizuje podľa rovnakých princípov ako zamestnávanie občanov SR s výnimkou toho, že podľa práva Spoločenstva - nariadenia Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov - vyplýva povinnosť sledovať pohyb občanov EÚ za prácou na území SR. Toto sa realizuje na základe informačných kariet na účely štatistickej evidencie, ktoré vypĺňa zamestnávateľ.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov EÚ

Zamestnávateľ so sídlom na území SR, ktorý prijme do zamestnania občana EÚ alebo zamestnávateľ, ktorý je etablovaný na území iného členského štátu a vysiela na výkon práce svojho pracovníka na územie SR, je povinný podľa § 23 ods. 8 ZSZ informovať príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) o vzniku pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslaní na výkon práce v dvoch vyhotoveniach na formulári „Informačná karta“, ktorý predloží ÚPSVR osobne alebo poštou najneskôr do 7 pracovných dní od nástupu takéhoto pracovníka do zamestnania.

Ak ide o občana EÚ vyslaného na výkon práce na území SR, príslušné informačné karty s označeným vyslaním alebo skončením vyslania na výkon práce predloží ÚPSVR v mieste výkonu práce vyslaného občana EÚ tá tuzemská právnická osoba alebo tuzemská fyzická osoba, s ktorou zahraničný zamestnávateľ uzavrel zmluvu (informujúca organizácia), z ktorej vyplýva vyslanie pracovníkov na výkon práce na územie SR. Úradom potvrdené formuláre si zamestnávateľ eviduje ako doklad pre kontrolné účely úradu alebo inšpekcie práce.

Nedodržanie povinnosti zamestnávateľom, resp. Príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozumie úrad, v ktorého územnom obvode bude občan EÚ zamestnaný alebo bude realizovať výkon práce na základe vyslania. Rozhodujúce je miesto výkonu zamestnania, teda výkonu práce, nie sídlo zamestnávateľa.

Príklad

Zamestnávateľ CD, s. r. o., so sídlom v Dubnici nad Váhom, prijal do zamestnania občana Bulharska dňa 1. mája. Do 7. mája 2010 informoval zamestnávateľ príslušný ÚPSVR so sídlom v Trenčíne o vzniku pracovnoprávneho vzťahu tak, že v dvoch vyhotoveniach doručil úradu formulár - Informačnú kartu. Jedno vyhotovenie Informačnej karty potvrdené úradom zamestnávateľ založil pre prípad kontroly nelegálneho zamestnávania zo strany príslušného inšpektorátu práce do dokumentácie CD, s. r.

Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR

Rovnaké právne postavenie

Občania EÚ a ich rodinní príslušníci majú rovnaké postavenie ako občania SR, ak ZSZ neustanovuje inak. Pojem cudzinec sa na nich podľa ZSZ nevzťahuje.

Zamestnávanie občanov tretích krajín

Osobitný postup sa vzťahuje na cudzincov, tzv. občanov „tretích“ krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. U cudzinca vyžaduje ZSZ povolenie na zamestnanie, o udelení ktorého rozhoduje ÚPSVR v mieste výkonu práce cudzinca, s výnimkou cudzincov uvedených v § 22 ods. 7 ZSZ.

Povolenie na pobyt

Cudzinec môže požiadať o povolenie na jeden z troch typov pobytu, a to o prechodný pobyt, trvalý pobyt alebo tolerovaný pobyt. Povolenie na prechodný pobyt sa udeľuje na jeden zo zákonom stanovených účelov, ktorým je napríklad zamestnanie, štúdium, zlúčenie rodiny. Za účelom zlúčenia rodiny, prípadne po splnení podmienky určitej doby nepretržitého pobytu v SR je možné udelenie povolenia na trvalý pobyt. Osobitný typ pobytu je tolerovaný pobyt, ktorý sa udeľuje výnimočne na kratšie časové obdobie za účelom riešenia špecifickej situácie, v ktorej sa cudzinec ocitne počas jeho pobytu na území SR.

Zmeny v zákone o pobyte cudzincov a ZSZ

Zmeny ustanovené v zákone o pobyte cudzincov a v zákone o službách zamestnanosti nadobudli účinnosť od 15. januára 2010. Zákonom č. 594/2009 Z. z., ktorý s účinnosťou od 15. januára 2010 mení a dopĺňa ZPC (s výnimkou ustanovení o schengenských a národných vízach, ktoré sú účinné od 5. apríla), upravuje okruh cudzincov, ktorým sa udeľuje prechodný pobyt na účel podnikania alebo osobám konajúcim v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Podľa § 19 ZPC platí, že povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania je možné udeliť okrem živnostníka iba cudzincovi, ktorý koná v mene spoločnosti alebo družstva. Ide najmä o členov štatutárnych orgánov alebo prokuristov, ktorí však nie sú s danou právnickou osobou v pracovnoprávnom vzťahu, ale vykonávajú svoju činnosť pre spoločnosť napr. na základe mandátnej zmluvy.

Výnimky z povinnosti žiadať o povolenie na pobyt do 90 dní

Zákon ustanovuje, že pri prechodnom pobyte na účel zamestnania určité skupiny cudzincov nemusia do 90 dní pobytu žiadať o povolenie na pobyt. Ide o cudzincov, ktorí sú vyslaní na územie SR svojím zamestnávateľom na prevažne krátky čas, pričom rovnakú možnosť má aj pracovník významného zahraničného investora v záujme zabezpečovania plynulosti výroby. Títo cudzinci môžu začať pracovať hneď po vstupe na naše územie s podmienkou, že majú vydané povolenie na zamestnanie, ak sa vyžaduje podľa ZSZ. Môžu pracovať hneď po príchode na naše územie a žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zamestnania si podajú na policajnom útvare. Obdobný postup - nevyžadovanie povolenia na pobyt do 90 dní od vstupu, je aj pri študentoch, ktorým sa umožňuje začatie štúdia hneď po tom, ako legálne vstúpia na územie SR, a pri cudzincoch vykonávajúcich osobitnú činnosť, ktorou je liečenie a dobrovoľnícka činnosť.

Cudzinci, ktorí nepotrebujú povolenie na zamestnanie (§ 22 ods. 7 ZSZ)

Zákon č. 594/2009 Z. z. článkom III. dopĺňa aj § 22 ods. 7 ZSZ. S účinnosťou od 15. januára 2010 povolenie na zamestnanie nepotrebuje cudzinec, ktorý:

• je zahraničný Slovák podľa § 2 zákona č. 70/1997 Z. z.
• je žiadateľom o azyl a vstup na trh práce mu umožňuje § 23 ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z.
• je príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky ozbrojených síl vysielajúceho štátu (podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 324/1997 Z. z.)
• je spoločník obchodnej spoločnosti, štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý plní úlohy pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa zákona č. 561/2007 Z. z.
• pracuje pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa zákona č. 561/2007 Z. z.

Pracovná zmluva a dohody s cudzincami

Osoba, ktorá nie je občanom SR, má právo uzatvoriť pracovnú zmluvu, ako aj dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov so zamestnávateľom, ktorý má sídlo v SR. Podľa § 6 ZP podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ustanovuje ZSZ.

Rovnaké právne postavenie ako občan SR

Rovnaké právne postavenie ako občan SR má aj cudzinec, ktorý je účastníkom právnych vzťahov vznikajúcich podľa ZSZ, ak mu bolo udelené povolenie na zamestnanie a na prechodný pobyt na účel zamestnania alebo ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje zákon o azyle. Na udelenie povolenia nemá cudzinec právny nárok, ak to neustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, ak nejde o vzdelávaciu a vedeckú činnosť, ak sa cudzincovi neposkytuje ochrana podľa zákona.

Preferencia uchádzačov o zamestnanie z SR, EÚ, EHP a Švajčiarska

Prednosť majú uchádzači o zamestnanie, občania SR, EÚ, EHP a Švajčiarska (vedení v sieti EÚ nazývanej EURES). Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie je prísľub zamestnávateľa na prijatie zamestnanca do zamestnania.

Zamestnávanie cudzincov v prihraničnej oblasti

Cudzinci môžu byť zamestnaní v prihraničnej oblasti SR a najmenej raz za týždeň sa vracajú do štátu susediaceho so SR (napríklad občan Ukrajiny), kde majú trvalý pobyt.

Podmienky pre uzatvorenie pracovnej zmluvy a dohôd

Cudzinci môžu na území SR uzatvoriť pracovnú zmluvu, ako aj dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov, ak splnia podmienky ustanovené ZSZ. Medzi tieto podmienky patrí, že im bol na území SR povolený prechodný pobyt na účel zamestnania a bolo im udelené povolenie na zamestnanie príslušným ÚPSVR, teda úradom práce, v ktorého územnom obvode bude cudzinec vykonávať prácu.

Postup pri žiadosti o povolenie na zamestnanie

Cudzinec, ktorý sa chce v SR zamestnať, musí pred príchodom na územie SR písomne požiadať príslušný ÚPSVR o povolenie na zamestnanie buď sám, alebo prostredníctvom zamestnávateľa, alebo prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby, ku ktorej bude vyslaný vykonávať prácu.

Povinnosť informovať ÚPSVR o nenastúpení alebo skončení zamestnania cudzinca

Zamestnávateľ je podľa § 23 ods. 9 ZSZ povinný písomne informovať ÚPSVR, ak cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie, nenastúpil do zamestnania alebo jeho zamestnanie sa skončilo pred uplynutím obdobia určeného v povolení na zamestnanie, najneskôr do 7 pracovných dní.

Prísľub zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania

V tlačive „Prísľub zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania“ zamestnávateľ svojím podpisom a pečiatkou potvrdil, že po získaní povolenia na zamestnanie prijme cudzinca do zamestnania 1. júla 2010. Ak by cudzinec 1. júla 2010 nenastúpil do zamestnania a bez ospravedlnenia by sa nedostavil k podpisu pracovnej zmluvy, tak zamestnávateľ je do 7. júla povinný informovať o tejto skutočnosti ÚPSVR.

Povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania

Povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania môže policajný útvar podľa § 20 ZPC udeliť cudzincovi na základe povolenia na zamestnanie podľa ZSZ. Povolenie na zamestnanie udelí príslušný ÚPSVR najviac na obdobie trvania pracovnoprávneho vzťahu a najviac na obdobie 2 rokov; pri sezónnom zamestnávaní najviac na obdobie 6 mesiacov v kalendárnom roku tak, aby medzi jednotlivými zamestnaniami na území SR uplynulo obdobie najmenej 6 mesiacov.

Predĺženie povolenia na zamestnanie

Povolenie na zamestnanie môže úrad s prihliadnutím na situáciu na trhu práce na žiadosť cudzinca predĺžiť, a to i opakovane, najviac na obdobie 2 rokov. Podmienkou predĺženia povolenia na zamestnanie je, že zamestnanie sa bude vykonávať u toho istého zamestnávateľa. Písomnú žiadosť o predĺženie povolenia na zamestnanie podáva cudzinec príslušnému ÚPSVR.

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím

Pri súčasnej miere nezamestnanosti majú občania so zdravotným postihnutím z dôvodu poklesu ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sťaženú možnosť uplatniť sa na trhu práce. Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. ZSZ okrem povinností, ktoré ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, vytvára najmä poslednými novelami ZSZ právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza tak viacero možností, ako vytvárať vhodné pracovné podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím.

Novelizácie ZSZ v roku 2008

V roku 2008 bol ZSZ niekoľkokrát novelizovaný, a to zákonom č. 139/2008 Z. z. od 1. mája 2008 (okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembra 2008), zákonom č. 233/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2008 a zákonom č. 263/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2008.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnancov so zdravotným postihnutím

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím ustanovuje § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Pri zamestnávaní zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou môže zamestnávateľ podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.

Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie od 1. januára 2008

Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie účinné od 1. januára 2008 podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. Na základe prechodného ustanovenia v § 254 ods. Zamestnanec na účely ZSZ je podľa § 4 ZSZ fyzická osoba v pracovnom pomere podľa ZP alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Znevýhodnení uchádzači o zamestnanie

Občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % sa od 1. mája 2008 podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Invalidný dôchodok

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.

Posudzovanie invalidity

Invalidita sa posudzuje:

• posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZPV“).
• porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Prehodnocovanie invalidity po 1. októbri 2006

Podľa ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z. z. a zákona č. 529/2006 Z. z. účinného od 1. októbra 2006 sa opätovne prehodnocuje invalidita u poistenca, ktorý:

• bol podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 invalidný a v období od 1. januára 2004 do 30. septembra 2006 mu Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP (tento § bol nálezom ÚS zrušený 18. júla 2006),
• je poberateľom invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a do 30. septembra 2006 mu Sociálna poisťovňa nepreskúmala trvanie invalidity.

Od 1. októbra 2006 sa invalidita posudzuje podľa nových pravidiel.

Percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti

Podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 sa invalidita poistenca neurčovala prostredníctvom percentuálnej miery poklesu schopnosti jeho zárobkovej činnosti, preto novela ZSP účinná od 1. októbra 2006 v § 263a ods. u poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50 %.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z.

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z. bol schválený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 529/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa ZSP , ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra 2006. Ustanovenie § 263a ZSP upravuje opätovné prehodnocovanie invalidity a rozhodovanie o nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení sumy týchto dôchodkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 poistencov, ktorým Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP účinného do 18. júla 2006.

O nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení ich sumy podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť z vlastného podnetu najneskôr do 30. septembra 2007.

Zmena v posudzovaní zdravotného stavu posudkovým lekárom

ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. ZSP nerozoznáva invaliditu a čiastočnú invaliditu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP.

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím

Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 51 ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. V zmysle § 57 ods. 3 občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorý je určený podľa § 57 ods. Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov.

Podmienky pre priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska

Medzi podmienky pre priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska patrí splnením povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods.

tags: #upsvar #verejny #prislub #zamestnavatela #podmienky