Úrad Práce, Príspevky a Podpora pre Mladých do 25 Rokov na Slovensku

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach, ktoré ponúka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) pre mladých ľudí do 25 rokov na Slovensku. Zameriava sa na príspevky, podporu v nezamestnanosti, zdravotné poistenie a ďalšie formy pomoci, ktoré môžu mladí ľudia využiť pri vstupe na trh práce.

Evidencia na Úrade Práce a Zdravotné Poistenie

Registrácia na úrade práce nie je povinná. Avšak, ak sa po skončení školy zaregistrujete na úrade práce, podporu v nezamestnanosti zrejme nedostanete. Ako evidovaný uchádzač o zamestnanie však nemusíte platiť povinné zdravotné poistenie, ktorého minimálna výška je v súčasnosti 107,25 eur mesačne. Štát za vás platí zdravotné poistenie.

Príklad: Mária skončila školu 31. augusta. Na úrad práce úplne zabudla a spomenula si až po 15 dňoch. Keďže nestihla podať žiadosť do ôsmich dní, musí si zdravotné poistenie v čase od skončenia školy po úrad práce platiť z vlastného. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je odporúčané podať do 8 dní.

Ak sa nezaregistruješ na úrade práce, nemáš zamestnanie, nepokračuješ v dennom štúdiu na strednej ani vysokej škole, stávaš sa v očiach štátu tzv. dobrovoľne nezamestnanou osobou. V takomto prípde si musíš platiť zdravotné poistenie.

Podpora v Nezamestnanosti: Kto Má Nárok?

Získať podporu v nezamestnanosti môžete iba vtedy, ak ste do Sociálnej poisťovne za posledné 4 roky platili poistenie v nezamestnanosti po dobu minimálne 730 dní (2 roky). Poistenie v nezamestnanosti za vás platí zamestnávateľ. Študenti nie sú vylúčení z možnosti získať dávku v nezamestnanosti. Ak počas štúdia pracujú a zamestnávateľ im platí poistenie v nezamestnanosti, majú šancu dávku v nezamestnanosti získať.

Prečítajte si tiež: Mestský úrad Šamorín a ZŤP

Príklady:

  • Aneta mala prácu posledných 793 dní (26 mesiacov). Predtým študovala na strednej škole. Má nárok na podporu v nezamestnanosti.
  • Henrich mal posledné tri roky divoké odbobie, nejaký čas prácu mal, potom zasa nie. Vystriedal niekoľko zamestnaní a brigád. Ak mu zamestnávatelia spolu platili sociálne poistenie v dĺžke viac než 730 dní, má nárok na podporu v nezamestnanosti.

Posledné Letné Prázdniny a Povinnosti Absolventa

Ako absolvent strednej školy si môžeš užiť posledné letné prázdniny. Až do konca augusta nemusíš platiť povinné zdravotné poistenie a tvoji rodičia môžu poberať rodinné prídavky. Zaregistrovať sa treba na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR v mieste tvojho trvalého bydliska. Tlačivo žiadosti nájdeš na príslušnom úrade. Najneskôr do 3 dní oznámiť každú zmenu, napr.

Pomoc v Hmotnej Núdzi

Ako absolvent strednej alebo vysokej školy zrejme nemáš nárok na dávku v nezamestnanosti. Máš však možnosť požiadať o posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

Hmotná Núdza: Definícia a Podmienky

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem.

Ak si mladý dospelý do 25 rokov podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, úrad bude zisťovať, či žije v spoločnej domácnosti s rodičmi alebo sám. Spoločnou domácnosťou sa rozumie domácnosť, ktorú tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. V prípade, že úrad bude mať preukázané, že žiadateľ nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi, bude jeho hmotnú núdzu posudzovať samostatne. V prípade, ak takýto žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi bude študovať na strednej alebo vysokej škole formou denného štúdia, bude si musieť uplatniť zákonný nárok na výživné od oboch rodičov podaním návrhu na súd.

Prečítajte si tiež: Podnikanie a štátna pomoc

Konanie o posúdenie hmotnej núdze sa začína podaním písomnej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi občana (príloha k žiadosti na účely príspevku na bývanie sa nachádza TU) na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelení pomoci v hmotnej núdzi v mieste trvalého pobytu. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o jej priznaní. Pomoc v hmotnej núdzi sa prizná a vypláca od začiatku mesiaca, v ktorom si občan podal žiadosť a vypláca sa mesačne pozadu.

Zvýhodnené Započítavanie Príjmov

Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025. Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31.

Povinnosti Uchádzača o Zamestnanie v Hmotnej Núdzi

Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.

Ochranný a Aktivačný Príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

Formy Pomoci v Hmotnej Núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

Absolventská Prax

Spôsob ako naštartovať svoju pracovnú kariéru sa ti ponúka aj vďaka absolventskej praxi. Tu môžeš získať pracovné skúsenosti, praktické zručnosti a referencie pre budúcich zamestnávateľov, pričom ponúkaná pozícia by mala korešpondovať s tvojim dosiahnutým vzdelaním. Absolventská prax je určená pre mladých ľudí do 25 rokov evidovaných na úrade práce.

Príspevok na Podporu Vytvorenia Pracovného Miesta v Prvom Pravidelne Platenom Zamestnaní

V roku 2014 predstavilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prvé opatrenie zo Záruky pre mladých ľudí v SR, ktoré uľahčí mladým ľudom vstup na trh práce. Je ním „právo na prvé zamestnanie”. Tento nástroj podporuje zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov, ktorí predtým nemali pravidelne platené zamestnanie, ktoré by trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. Zamestnávateľovi, ktorý vytvorí pracovné miesto pre takéhoto nezamestnaného, bude štát preplácať časť jeho nákladov po dobu 6 až 12 mesiacov. Príjemca príspevku musí následne udržať pracovné miesto minimálne polovicu dohodnutého obdobia jeho poskytovania. Ak bude napríklad zamestnávateľ poberať príspevok po dobu 8 mesiacov, pracovné miesto musí zachovať najmenej ďalšie 4 mesiace. Toto nové aktívne opatrenie na trhu práce je od 1.1.2015 súčasťou zákona zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Od roku 2015 môžu zamestnávatelia získať tzv. „príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní“. Príspevok je zameraný výlučne na podporu prvého pracovného uplatnenia mladých ľudí na trhu práce, čo naznačuje aj jeho príznačný názov.

Podmienky pre Získanie Príspevku

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny môže zamestnávateľovi poskytnúť príspevok, ak na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorým je:

  • občan vo veku do 25 rokov vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, alebo
  • občan vo veku od 25 rokov do 29 rokov vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov.

Z uvedeného vyplýva, že musí ísť o osobu do 29 rokov, ktorá je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Ďalej musí zamestnávateľ s novoprijatým zamestnancom uzatvoriť písomnú pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer, tzn. nesmie ísť o dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Okrem toho je ďalšou podmienkou pre poskytnutie príspevku aj to, že uchádzač o zamestnanie pred prijatím na novovytvorené pracovné miesto v minulosti nesmel mať pravidelne platené zamestnanie. Pravidelne plateným zamestnaním sa na tieto účely rozumie trvalý pracovný pomer, ktorý trval najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Pre poskytnutie príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní sa tiež vyžaduje, aby bol tento pracovný pomer dohodnutý v rozsahu najmenej polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Ustanovený týždenný pracovný čas je pracovný čas, ktorý zamestnancovi určuje zamestnávateľ a podľa zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších predpisov môže byť maximálne 40 hodín týždenne.

Príspevok je možné získať len na novovytvorené pracovné miesto. Vytvorením pracovného miesta v tomto kontexte je potrebné rozumieť zvýšenie počtu pracovných miest zamestnávateľa, ktoré predstavuje v priemere za dvanásť kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov.

Výška Príspevku

Výška príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní nie je poskytovaný vo výške celkovej ceny práce, ale jeho čiastka je limitovaná. Jeho výška závisí napríklad od okresu, v ktorom bolo vytvorené pracovné miesto, od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v konkrétnom okrese vo vzťahu k celoslovenskému priemeru, ako aj od priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.

V Bratislavskom kraji sa príspevok poskytuje v sume preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca. Jeho výška teda v Bratislavskom kraji v plnej miere kryje odvody a príspevky, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Na druhej strane je výška príspevku limitovaná a poskytuje sa maximálne v sume 30 % priemernej mzdy zamestnanca na Slovensku za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Pokiaľ ide príspevok v ostatných krajoch, tak ten je určený nasledovne:

  • Ak ide o okres s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, výška príspevku je 70 % z celkovej ceny práce zamestnanca. Maximálna výška príspevku v okrese s takouto nezamestnanosťou je ale 50 % priemernej mzdy zamestnanca v SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
  • Ak ide o okres s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, výška príspevku je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca. Maximálna výška príspevku v okrese s takouto nezamestnanosťou je 60 % priemernej mzdy zamestnanca v SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Príklad:

Zamestnávateľ od januára 2015 zamestnal absolventa vysokej školy, ktorý má 24 rokov a od skončenia štúdia v júni roku 2014 bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Vychádzame z predpokladu, že aj všetky ostatné podmienky pre poskytnutie príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní sú v tomto prípade splnené. Miesto výkonu práce tohto zamestnanca sa nachádza v okrese (inom ako v Bratislavskom kraji), ktorého priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2014 bola 15 % (je vyššia ako 12,79 %).

  • Ak hrubá mzda zamestnanca je 400 eur, celková cena práce zamestnávateľa pri tomto zamestnancovi je 506,80 eur. 80 % z celkovej ceny práce je 405,44 eur, čím nie je prekročená maximálna výška príspevku pre tento okres (405,44 eur < 502,80 eur). Výška príspevku tak bude 405,44 eur.
  • Ak hrubá mzda zamestnanca je 500 eur, celková cena práce zamestnávateľa pri tomto zamestnancovi je 662 eur. 80 % z celkovej ceny práce je 529,60 eur, čím bola prekročená maximálna výška príspevku pre tento okres (529,60 eur > 502,80 eur). Výška príspevku tak bude len 502,80 eur.

Doba Poskytovania Príspevku a Ďalšie Podmienky

Zamestnávateľovi sa poskytuje príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní na základe uzatvorenej písomnej dohody s miestne príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Príspevok sa poskytuje najmenej počas šiestich kalendárnych mesiacov a najviac počas dvanástich kalendárnych mesiacov. Pracovné miesto, na ktoré bol poskytnutý príspevok, je zamestnávateľ povinný zachovávať najmenej počas polovice dohodnutého obdobia poskytovania príspevku.

Príspevok nie je možné v tom istom období kombinovať s príspevkom na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50, príspevkom na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti podľa § 50j, príspevkom na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní podľa § 56a alebo príspevkom na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti.

Ďalšie Formy Štátnej Podpory

Štátna podpora je zvýhodnenie poskytované štátom za účelom podpory cieľovej skupiny poberateľov finančných produktov.

Hypotéky pre Mladých

Štát podporuje poskytovanie hypoték pre mladých plnoletých poberateľov do 35 rokov na účely nadobudnutia nehnuteľnosti (dom alebo byt) alebo jej časti, výstavby nehnuteľnosti alebo zmeny dokončenej stavby. Podpora spočíva v daňovom bonuse na zaplatené úroky (v minulosti podpora spočívala vo forme štátneho príspevku pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru, tzn. bonifikácie úrokovej sadzby hypotéky). Keďže ide o formu daňového bonusu, podmienkou je, aby poberateľ pracoval a odvádzal štátu dane.

Príjem poberateľa hypotéky musí byť nižší ako 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok, v prípade manželov ide o koeficient 2,6-násobok. V prípade spoludlžníkov má nárok na daňový bonus iba jeden z nich. Daňový bonus na zaplatené úroky je vo výške 50 % zo zaplatených úrokov maximálne zo sumy 50 000 eur v príslušnom zdaňovacom období na jednu tuzemskú nehnuteľnosť, najviac 400 eur ročne po dobu piatich po sebe idúcich rokov, počnúc mesiacom začiatku úročenia. Uvedené platí pre zmluvy uzavreté do 31. decembra 2023.

Zmena od 1. januára 2024:

Pre zmluvy uzavreté od 1. januára 2024 platí, že príjem poberateľa hypotéky musí byť nižší ako 1,6-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok, v prípade manželov ide o 3,2-násobok. Daňový bonus na zaplatené úroky je vo výške 50 % z celkovej výšky zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období na jednu tuzemskú nehnuteľnosť, najviac 1200 eur ročne po dobu piatich po sebe idúcich rokov, počnúc mesiacom začiatku úročenia. Táto nehnuteľnosť sa nesmie prenajímať.

Príklad:

Stano a jeho manželka (obaja 21 rokov) majú spoločnú hypotéku 100 000 eur. Ich spoločný príjem je nižší ako 2,6-násobok priemernej mesačnej mzdy. Manželka je spoludlžníkom hypotekárnej zmluvy, daňový bonus si však môže uplatniť iba jeden z nich, v tomto prípade Stano, keďže poberá zdaniteľný príjem. V roku 2023 zaplatili zo sumy 100 000 eur úroky 1 200 eur. Zo sumy 50 000 eur je to polovica, teda 600 eur. Uplatniť si môže 50 % zo 600 eur = 300 eur (menej ako 400 eur najviac). Stano má nárok na daňový bonus 300 eur a môže si ho uplatniť v daňovom priznaní podanom za rok 2023 do konca marca 2024.

Stavebné Sporenie

Stavebné sporenie je účelový, štátom podporovaný produkt stavebných sporiteľní, ktorého cieľom je získať prostriedky na kúpu, výstavbu alebo rekonštrukciu bývania. Pri stavebnom sporení sa sporí aspoň 6 rokov, pričom po splnení podmienok Vám štát poskytne štátnu prémiu. Štátna prémia je príspevok nepodliehajúci dani z príjmov, plynúci zo štátneho rozpočtu SR. Vypláca sa každoročne stavebnému sporiteľovi na jednu zmluvu o stavebnom sporení po splnení zákonom stanovených podmienok, resp. ak sporiteľ nedodží stanovené podmienky, nárok na štátnu prémiu mu zaniká.

Jednou z podmienok je, že mesačný príjem sporiteľa nesmie byť vyšší ako 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Ak chce stavebný sporiteľ v roku 2024 získať štátnu prémiu v plnej výške 70 eur, musí v roku 2024 vložiť finančné prostriedky vo výške 1000 eur, čiže 83,33 eur mesačne. Nasporené peniaze spolu s úrokom a štátnou prémiou môžete použiť na financovanie vášho bývania.

Mladomanželský Úver

Ide o úver, na získanie ktorého prvou podmienkou je uzavretie manželstva, pričom obaja manželia na úverovej zmluve budú vystupovať ako jeden dlžník. Mladomanželia môžu požiadať o štátnu podporu mladomanželského úveru prostredníctvom banky, v ktorej si plánujú čerpať úver. Samotná podpora pre mladomanželov predstavuje štátny príspevok - percentuálnu výšku, o ktorú štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve.

tags: #urad #prace #prispevok #pre #mladych #do