Územná samospráva a starostlivosť o životné prostredie na Slovensku

Úvod

Územná samospráva je základným pilierom fungovania štátu a zohráva kľúčovú úlohu v starostlivosti o životné prostredie na lokálnej úrovni. Na Slovensku je územná samospráva upravená Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi, ktoré definujú jej štruktúru, kompetencie a spôsob fungovania. Tento článok sa zameriava na analýzu územnej samosprávy na Slovensku a jej vplyv na starostlivosť o životné prostredie.

Štruktúra územnej samosprávy na Slovensku

Územná samospráva na Slovensku je dvojstupňová. Podľa článku 64 Ústavy Slovenskej republiky ju tvoria:

• Obce
• Vyššie územné celky (samosprávne kraje)

Spoluprácu obcí rieši zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Obce

Obec je základnou jednotkou územnej samosprávy. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., "územie obce je územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území". Aj keď obec pozostáva z viacerých katastrálnych území, stále ide o samostatný, územný, samosprávny a správny celok. Zákon priamo predpokladá takéto usporiadanie.

Zákon v § 2 ods. 2 tiež stanovuje, že "územie obce sa môže členiť na časti obce. Časť obce má vlastný názov; časť obce nemusí mať vlastné katastrálne územie". To znamená, že pri vzniku novej obce zlúčením viacerých obcí, tieto bývalé obce nemusia prísť o svoj názov.

Prečítajte si tiež: Miestna samospráva v sociálnom dialógu

Zlučovanie obcí

Článok 66 ods. 2 Ústavy SR predpokladá vznik novej obce aj zlúčením. Zákon rieši túto problematiku na viacerých miestach. Podľa § 2 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, "zmenu územia obce možno vykonať len na základe dohody dotknutých obcí. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza". Toto ustanovenie sa týka aj vzniku novej obce zlúčením.

Proces zlučovania upravuje § 2a ods. 1 zákona: "Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec."

Zlúčenie obcí vyžaduje splnenie viacerých povinných náležitostí stanovených zákonom, medzi inými aj miestne referendum. Podľa § 2a ods. 3 zákona, "súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov zlučovaných obcí." Súhlas obyvateľov každej z týchto (bývalých) obcí je teda podmienkou.

Z uvedeného vyplýva, že Ústava SR aj zákon o obecnom zriadení predpokladajú vznik obce zlúčením viacerých obcí.

Kompetencie obcí v oblasti životného prostredia

Obce majú v starostlivosti o životné prostredie rozsiahle kompetencie, ktoré zahŕňajú najmä:

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a samospráva: Práva a povinnosti

• Územné plánovanie: Obce rozhodujú o využití územia a určujú podmienky pre výstavbu a rozvoj, čím priamo ovplyvňujú ochranu prírody a krajiny.
• Odpadové hospodárstvo: Obce sú zodpovedné za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálneho odpadu, ako aj za prevenciu vzniku odpadu.
• Ochrana ovzdušia: Obce môžu prijímať opatrenia na zníženie emisií z lokálnych zdrojov znečistenia, ako sú vykurovacie systémy a doprava.
• Ochrana vodných zdrojov: Obce zabezpečujú zásobovanie pitnou vodou a odvádzanie a čistenie odpadových vôd.
• Ochrana zelene a verejných priestranstiev: Obce sa starajú o parky, lesoparky a ďalšie zelené plochy v obci, ktoré prispievajú k zlepšeniu kvality života obyvateľov.
• Regulácia drobného podnikania: Obce majú právomoc regulovať prevádzky, ktoré môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie, ako sú napríklad hlučné prevádzky alebo prevádzky produkujúce emisie.

Vyššie územné celky (VÚC)

Vyššie územné celky, známe aj ako samosprávne kraje, sú vyšším stupňom územnej samosprávy. Ich územie je tvorené viacerými obcami.

Kompetencie VÚC v oblasti životného prostredia

Vyššie územné celky majú v oblasti životného prostredia najmä tieto kompetencie:

• Regionálne plánovanie: VÚC vytvárajú regionálne plány rozvoja, ktoré zohľadňujú ochranu životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj.
• Doprava a životné prostredie: VÚC sú zodpovedné za regionálnu dopravu a môžu prijímať opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie.
• Stredné školstvo a životné prostredie: VÚC zriaďujú a spravujú stredné školy a môžu do vzdelávacích programov zahrnúť témy z oblasti životného prostredia.
• Sociálne služby a životné prostredie: VÚC poskytujú sociálne služby a môžu podporovať projekty zamerané na zlepšenie životného prostredia v sociálne znevýhodnených komunitách.
• Regionálny rozvoj a životné prostredie: VÚC podporujú regionálny rozvoj a môžu financovať projekty zamerané na ochranu životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj.

Spolupráca obcí

Obce môžu spolupracovať pri zabezpečovaní samosprávnej pôsobnosti, ale aj pri zabezpečovaní prenesenej pôsobnosti výkonu štátnej správy. Spolupráca obcí je v legislatíve SR definovaná na princípe dobrovoľnosti, vzájomnej výhodnosti a obce majú pri tejto spolupráci rovnocenné postavenie, bez ohľadu na veľkosť obce.

Formy spolupráce obcí

Zákon o obecnom zriadení umožňuje obciam spolupracovať rôznymi spôsobmi:

• Zmluvy: Obce môžu uzatvárať zmluvy na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti. Zmluva sa uzatvára na určitý alebo neurčitý čas. Zmluvou môže vzniknúť aj právnická osoba. Predmetom takejto zmluvy je aj zriadenie spoločného obecného úradu. Každá obec je účastníkom zmluvy. Obce zo zmluvy spoločne a nerozdielne, ak zmluva neustanovuje inak. Majetok, ktorý obce získajú na základe zmluvy sa stáva spoluvlastníctvom všetkých obcí, ktoré sú účastníkom zmluvy. Zisk dosiahnutý spoločnou činnosťou zodpovedá sume vložených prostriedkov, ak sa obce nedohodnú inak. Zriadením spoločného úradu nedochádza k obmedzeniu práv zmluvných obcí. Každá obec rozhoduje samostatne.
• Združenia obcí: Obce môžu zriaďovať združenia obcí ako právnické osoby. Predmetom činnosti združenia obcí môže byť napríklad školstvo, kultúra, miestny cestovný ruch,… Na platnosť zmluvy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva každej obce, ktorá je účastníkom zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj stanovy združenia. Registráciu združenia uskutočňuje územne príslušný krajský úrad všeobecnej štátnej správy.

Postavenie miest s osobitným štatútom

Ústava SR rozlišuje medzi obcami a mestami. Niektoré ustanovenia zákona o obecnom zriadení sa nevzťahujú na Bratislavu a Košice, ktorých postavenie hlavného mesta upravuje osobitný zákon.

Prečítajte si tiež: Kontext sponzorských zmlúv v samospráve

Zákon pre obe mestá s osobitným postavením ustanovuje, že "mesto je samostatným a samosprávnym územným celkom; združuje občanov, ktorí majú na území mesta trvalý pobyt". Mestá s osobitným postavením môžu vo svojich štatútoch upraviť podrobnosti o svojom fungovaní, ktoré však musia byť v súlade s Ústavou SR.

Kritika súčasného stavu

Súčasný stav, kedy mestské časti majú vlastnú samosprávu, nemá oporu v Ústave SR. Mestské časti disponujú zvereným majetkom a finančnými prostriedkami, ako aj vlastnými príjmami a majetkom získaným vlastnou činnosťou.

Podľa článku 64 Ústavy SR, "základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok". Ústava teda explicitne vymenúva, čo tvorí územnú samosprávu: obec a vyšší územný celok. Z toho vyplýva, že v rámci žiadnych iných právnických osôb sa územná samospráva vykonávať nemôže.

Na základe zásady, že zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy musia byť v súlade s Ústavou, je zrejmé, že zákon, resp. vykonávanie územnej samosprávy na úrovni mestskej časti, je protiústavné, resp. nemá oporu v nej. Riešením by bolo zosúladenie zákonov s Ústavou, t. j. zrušenie samosprávy na úrovni mestských častí.

tags: #územná #samospráva #a #starostlivosť #o #životné