
V dynamickom prostredí slovenského trhu práce je pre zamestnávateľov kľúčové orientovať sa v možnostiach finančnej podpory a legislatívnych požiadavkách. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pre firmy, ako aj o podmienkach preplácania 95% platu zamestnanca, s ohľadom na právny stav platný od 1. mája do 31. decembra.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde slúži ako doplnkový nástroj na finančné alebo vecné prispievanie na rozvoj podnikovej sociálnej politiky. Táto politika sa zameriava na starostlivosť o zamestnancov, ako je upravené v siedmej časti Zákonníka práce. Hoci bol tento zákon od svojho prijatia novelizovaný päťkrát, v porovnaní s inými právnymi predpismi to nie je vysoké číslo. Otázkou zostáva, či jeho súčasné znenie stále zodpovedá aktuálnym podmienkam a potrebám trhu práce.
Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na Slovensku, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak na Slovensku pôsobí zahraničný zamestnávateľ so zriadenou organizačnou jednotkou, aplikuje sa ustanovenie § 7 ods. Obdobne sa postupuje podľa § 5 ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb.
Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere uzavretom podľa Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. v služobnom pomere), je povinný tvoriť sociálny fond. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ak zamestnávajú čo i len jedného zamestnanca. Za zamestnanca sa považuje iba osoba vykonávajúca prácu pre zamestnávateľa v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Do tejto kategórie nespadajú osoby vykonávajúce prácu na základe mandátnych zmlúv, príkazných zmlúv, zmlúv o dielo, autorských zmlúv a podobne.
Hoci sa na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, výkon práce na základe týchto dohôd nemá charakter práce v pracovnom pomere. Preto sa tieto osoby nepovažujú za zamestnancov na účely sociálneho fondu.
Prečítajte si tiež: Mestský úrad Šamorín a ZŤP
Podľa § 51 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti môže absolvent školy (osoba mladšia ako 26 rokov, ktorá ukončila prípravu na povolanie pred menej ako dvomi rokmi a nemala predtým pravidelne platené zamestnanie) vykonávať absolventskú prax.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú rôzne príspevky na podporu zamestnávania. Medzi najvýznamnejšie patria:
V kontexte preplácania časti mzdy zamestnanca existujú situácie, kedy štát preberá časť nákladov na mzdu. Toto sa deje najmä v prípadoch, kedy je zamestnanec na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa.
Podľa § 142 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prekážky na strane zamestnávateľa, má nárok na náhradu mzdy. V prípade, že ide o prekážku spôsobenú nepriaznivými poveternostnými podmienkami alebo živelnou udalosťou, zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume 60 % jeho priemerného zárobku. V ostatných prípadoch prekážok na strane zamestnávateľa patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
V prípade zavedenia tzv. "kurzarbeit" (skrátenej práce) môže štát prispievať na mzdu zamestnancov, ktorých pracovný čas bol dočasne skrátený z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa. Cieľom tohto opatrenia je predísť prepúšťaniu zamestnancov počas hospodárskych ťažkostí. Podmienky a výška príspevku na kurzarbeit sa môžu meniť v závislosti od aktuálnej legislatívy a ekonomickej situácie.
Prečítajte si tiež: Podnikanie a štátna pomoc
Povinný prídel do sociálneho fondu musí tvoriť každý zamestnávateľ aspoň na spodnej hranici. Využiť zákonom určené rozpätie do výšky 1 % základu môže len zamestnávateľ tzv. nepodnikateľskej sféry, teda ten, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Vyšší prídel do sociálneho fondu je možné tvoriť ďalším prídelom, na ktorého tvorbu sa už obmedzenia v § 3 ods. 2 nevzťahujú. Ak zamestnávateľ nesplnil podmienky pre tvorbu povinného prídelu vo výške 1 %, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi:
Horná hranica ďalšieho prídelu je pre obidva spôsoby jeho tvorby limitovaná podielom 0,5 % zo základu. Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa navzájom zásadne vylučujú.
Tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona sa zásadne líši od tvorby podľa 1. bodu - zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel výlučne na zákonom určený účel, ktorým je úhrada výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.
Zákonník práce upravuje aj príspevok na rekreáciu zamestnancov, ktorý má za cieľ podporiť ich oddych a regeneráciu.
Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok
Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na rekreáciu sumou 55 % z oprávnených výdavkov, najviac však sumou 275 eur ročne. Príspevok je oslobodený od dane z príjmov a pre zamestnávateľa predstavuje daňový výdavok.
Za oprávnené výdavky sa považujú výdavky na ubytovanie, stravu, dopravu, služby cestovných kancelárií a agentúr, sprievodcovské služby, kúpeľné a zdravotné služby, ako aj služby cestovného poistenia.
Zamestnávateľ má v mzdovej oblasti množstvo povinností, ktoré vyplývajú z pracovného, mzdového, sociálneho, daňového a iného práva. Medzi najdôležitejšie patria: