
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Nitre poskytuje rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu pre osoby so zdravotným postihnutím (ŤZP). Tieto príspevky majú za cieľ zmierniť finančnú záťaž spojenú s ich zdravotným stavom a podporiť ich sociálne začlenenie. Medzi tieto príspevky patrí aj peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, ktorý je zameraný na pokrytie nákladov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Tento príspevok slúži na zmiernenie dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby. Je určený na pokrytie dvoch hlavných oblastí:
Nárok na tento príspevok nemá osoba s ŤZP, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. Existujú však dve výnimky:
Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je 30 dní od začatia konania.
V nedávnej dobe prešla oblasť posudzovania nároku na kompenzačné príspevky významnou reformou. Cieľom tejto reformy je zjednotiť posudky pre príspevky a sociálne služby do jedného integrovaného posudku.
Prečítajte si tiež: Mestský úrad Šamorín a ZŤP
Reforma prináša zmenu, že pre potreby kompenzačných príspevkov alebo sociálnych služieb už bude vydávaný len jeden posudok, a to jedným úradom, konkrétne Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pôjde o integrovaný posudok, ktorý sa bude skladať zo zdravotnej a sociálnej časti. Zdravotný aspekt posúdi posudkový lekár a sociálny aspekt posúdi sociálny pracovník. Pokiaľ medzi lekárom a sociálnym pracovníkom nedôjde k zhode na integrovanom posudku, rozhodne konzílium. Zákon o integrovanej posudkovej činnosti tak zabezpečí, že ľudia budú posudzovaní komplexne, a budú vedieť na aké všetky príspevky a sociálne služby majú nárok.
Nový systém posudzovania sa po novom bude zameriavať na hodnotenie funkčnosti organizmu a sociálny status odkázaných, čo je v súlade s medzinárodnými odbornými štandardmi. Klienti budú posudzovaní na základe 12 otázok, ktoré sa týkajú ich zdravotného stavu a schopnosti vykonávať základné činnosti.
Zmení sa aj lehota posudzovania, po novom budú mať úrady práce na posudok 60 dní. V prípade, že pôjde o ťažší prípad, a nestihnú lehotu, namiesto súčasnej primeranej lehoty sa nahrádza v zákone lehotou ďalších 60 dní. Tým, že celá agenda posudku sa bude po novom vzťahovať na úrad práce, minister práce oznámil, že sa posilnia stavy zamestnancov. Úrady práce tak príjmu 100 nových posudkových lekárov a 140 nových sociálnych pracovníkov.
Na príprave reformy posudkového systému sa dlhodobo podieľalo viac ako 30 odborníkov z organizácií, ktorí zastupujú záujmy zdravotne znevýhodnených občanov. Reforma posudkového činnosti získala podporu aj u komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej, ktorá ju považuje za významný krok k zlepšeniu dostupnosti pomoci pre ľudí v núdzi a vítajú ju aj ďalšie organizácie, ktoré zastrešujú pomoc týmto zraniteľným skupinám osôb ako je Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím a občianske združenie Akčné ženy, ktoré na tlačovej besede vyjadrili svoju podporu.
Predstavitelia vlády, ako aj odborníci pracujúci na reforme, ubezpečili verejnosť, že kompenzačné príspevky sa rozhodne nebudú rušiť. „Nevypadnú žiadne doterajšie diagnózy spôsobujúce ťažké postihnutie, a žiadna osoba nepríde o už priznaný kompenzačný príspevok. Reforma posudkovej činnosti však vyvolala kritiku zo strany opozície.
Prečítajte si tiež: Podnikanie a štátna pomoc
Navrhovaný zákon zjednoduší systém posudzovania tým, že centralizuje posudkovú činnosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento úrad bude vykonávať jednotné posudzovanie, ktoré bude slúžiť na viacero účelov, vrátane kompenzačných príspevkov, sociálnych služieb a sociálnych podnikov. „Reformou sa chceme zamerať na zrýchlenie posudzovania a zjednodušiť celý proces,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Jednou z najvýznamnejších zmien bude centralizácia posudkovej činnosti pod jeden orgán - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento úrad bude vykonávať posudzovanie v súlade s jednotnou metodikou a zabezpečí, že celý proces bude prebiehať pod jednou strechou. Nový zákon prináša aj legislatívne zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti úradov sociálneho zabezpečenia a podriadenia lekárskej posudkovej činnosti pod verejné služby.
Okrem peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov existujú aj ďalšie príspevky a dávky, ktoré poskytuje ÚPSVaR v Nitre. Medzi ne patria:
Týmto príspevkom štát prispieva rodičom na súkromnú školku/jasle/opatrovateľku pre dieťa až do 280 eur mesačne. Náklady musíte preukázať. Oficiálny názov tohto príspevku je príspevok na starostlivosť o dieťa. Môžete si o neho požiadať v prípade, ak chcete dať dieťa do škôlky, jaslí, prípadne opatrovateľke detí (s oficiálnym živnostenským listom), ale aj keď ho dáte do „štátnej škôlky“ alebo starým rodičom. do 280 eur mesačne (ak sa o dieťa stará súkromná škôlka, jasle, opatrovateľka so živnostenským listom). Oproti rodičovskému príspevku je rozdiel v tom, že tento príspevok je určený pre „zarábajúcich“ rodičov. Napríklad, keď sa mama vracia do zamestnania, dieťa dáva do súkromnej škôlky alebo mu nájde opatrovateľku, tak bude spĺňať podmienky na tento príspevok.
Potrebné doklady: zmluvu/dohodu, v ktorej je dohodnuté, v akej výške platíte škôlku/jasle/opatrovateľku, na aké dieťa, odkedy - dokedy. rozhodnutie o odňatí rodičovského príspevku - resp. Po tom ako má dieťa tri roky, tento príspevok Vám automaticky stopnú. Nie je potrebné osobitne niečo oznamovať.
Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (ďalej len „príspevok“) zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok
Príspevok sa neposkytuje na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, na ktorého zamestnávanie bol na to isté obdobie poskytnutý príspevok podľa , § 50c , , § 56 a 56a. b) v ostatných krajoch mesačne najviac 30 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. (3) Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, na podporu zamestnávania ktorých sa príspevok poskytuje, najmenej počas 24 kalendárnych mesiacov. Za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak nedošlo k zvýšeniu počtu pracovných miest podľa predchádzajúcej vety, zamestnávateľ je povinný preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu nadbytočnosti.
Výška príspevku podľa odseku 2 a dĺžka jeho poskytovania je závislá od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto a od právnej formy a predmetu činnosti zamestnávateľa. Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa vytvorí pracovné miesto, ak o tento príspevok zamestnávateľ písomne požiada.
Pravidelná úprava súm životného minima prinesie aj v tomto roku dobré správy pre poberateľov viacerých príspevkov či dávok. Opatrenie o úprave súm životného minima predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do pripomienkového konania. Na jeho základe sa od začiatku júla zvyšujú sumy životného minima stanovené v zákone o životnom minime na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností v apríli 2025 oproti aprílu 2024. Koeficient je stanovený na 1,037, takže sumy životného minima sa upravia o 3,7 percenta. Základná suma životného minima pre plnoletú osobu sa tak v tomto roku zvýši o zhruba 10 eur na 284,13 eura.
Úprava súm životného minima bude mať dopad na viaceré rodinné rozpočty. Naviazané naň sú totiž aj ďalšie príspevky či dávky. Väčšina z nich sa upravuje už s účinnosťou od 1. júla tohto roka. Ide napríklad o príspevky pri náhradnej starostlivosti. Okrem uvedených zmien sa úprava súm životného minima dotkne napríklad aj rodičovských príspevkov, dávok v hmotnej núdzi či aktivačných príspevkov. Tieto zmeny pocítia ich poberatelia od 1. januára 2026. Úprava sumy životného minima však neovplyvňuje len uvedené príspevky a dávky, ale tiež dôchodky. Od zvýšenia súm životného minima totiž závisí aj zvýšenie doplatku do minimálneho dôchodku, nakoľko sa vplyvom rastu životného minima zvýšia aj hodnoty minimálneho dôchodku.
Životné minimum je podľa rezortu práce spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Rezort práce priznáva, že vplyv valorizácie životného minima s účinnosťou od 1. júla 2025 na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Úloha sociálnych podnikov v riešení nezamestnanosti, a v podmienkach SR najmä dlhodobej nezamestnanosti, bude v budúcnosti nezastupiteľná. A to aj z toho dôvodu, že dĺžka aktivačných prác je už obmedzená na 6 + 6 mesiacov .