
Úrazová renta predstavuje jednu z peňažných dávok poskytovaných v rámci úrazového poistenia. Toto poistenie, ktoré upravuje zákon č. 461/2003 Z. z., je povinné pre všetkých zamestnávateľov, bez ohľadu na ich právnu formu (fyzická alebo právnická osoba). Poďme sa bližšie pozrieť na podmienky nároku, výpočet, súbeh s inými dávkami a ďalšie dôležité aspekty úrazovej renty.
Úrazovému poisteniu podlieha každý zamestnávateľ, a to aj v prípade, ak zamestnáva pracovníkov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako sú dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov.
Nárok na úrazovú rentu je podmienený poklesom pracovnej schopnosti zamestnanca, čo znamená zníženú schopnosť vykonávať svoju doterajšiu zárobkovú činnosť. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje pokles pracovnej schopnosti pri kontrolných lekárskych prehliadkach, ktorých lehotu určuje pri predchádzajúcom posudzovaní, alebo na podnet inej osoby.
Príklad: Zamestnanec, ktorý pracoval ako koncertný klavirista, utrpel pri výkone tejto práce úraz, ktorý viedol k strate ukazováka. Toto zdravotné postihnutie má za následok pokles jeho pracovnej schopnosti.
Zákon o sociálnom poistení vylučuje nárok na úrazovú rentu počas obdobia, kedy má poškodený nárok na úrazový príplatok, rehabilitačné alebo rekvalifikačné dávky. Cieľom je zamedziť súčasnému poberaniu viacerých úrazových dávok za rovnaké obdobie.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre získanie invalidného dôchodku a úrazovej renty
Suma úrazových dávok peňažného charakteru závisí od rozhodujúceho obdobia, ktoré sa určuje rovnako ako pri nemocenských dávkach. Rozhodujúci je vznik nároku na úrazovú dávku alebo deň skončenia výkonu činnosti zamestnanca, počas ktorej utrpel pracovný úraz alebo pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.
Denný vymeriavací základ (DVZ) sa určí ako podiel súčtu neobmedzených vymeriavacích základov zamestnanca a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Pri výpočte sa zohľadňuje percentuálny pokles pracovnej schopnosti poškodeného.
Základná formula výpočtu: 30,4167 × (80 % denného vymeriavacieho základu) × (percento poklesu/100).
Príklad: Zamestnanec je zamestnaný od 1. januára 1995 a 1. februára 2005 utrpel úraz s poklesom pracovnej schopnosti 55 %. Rozhodujúce obdobie je rok 2004. Ak jeho hrubý príjem v roku 2004 bol X Sk mesačne, vypočíta sa DVZ a následne úrazová renta.
Právna úprava úrazovej renty má nadstavbový charakter. To znamená, že ak poškodený poberá starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok, suma úrazovej renty sa o túto sumu zníži.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a úrazová renta na Slovensku
Príklad: Zamestnanec pracuje od 1. marca 2003 a od 1. novembra 2003 poberá invalidný dôchodok 6 500 Sk. Dňa 1. mája 2005 utrpel pracovný úraz s poklesom pracovnej schopnosti 75 %. Rozhodujúce obdobie je rok 2004. Suma úrazovej renty sa zníži o vyplácaný invalidný dôchodok.
Úrazová renta sa vypláca v zníženej sume aj vtedy, ak nárok na výplatu dôchodku zanikol.
Príklad: Poškodenému sa vyplácal invalidný dôchodok 6 500 Sk mesačne a úrazová renta 2 500 Sk. V marci 2004 mu bola určená kontrolná lekárska prehliadka na marec 2005, na ktorú sa nedostavil. Výplata invalidného dôchodku bola zastavená, ale úrazová renta sa naďalej vypláca v sume 2 500 Sk.
Pokles pracovnej schopnosti sa môže časom meniť. Ak dôjde k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo choroby z povolania, suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu k doterajšej.
Príklad: Poškodenému sa vyplácala úrazová renta 3 000 Sk z dôvodu 55 % poklesu pracovnej schopnosti. Pri kontrolnej prehliadke sa zistilo zhoršenie zdravotného stavu a pokles sa zvýšil na 70 %. Úrazová renta sa prepočíta: 3 000 x 70/55 = 3 819 Sk.
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie k úrazovej rente
Ak sa zdravotný stav poškodeného zlepší natoľko, že pokles pracovnej schopnosti klesne pod 41 %, nárok na úrazovú rentu zaniká. Ak sa však neskôr zdravotný stav opäť zhorší a pokles presiahne 40 %, nárok na úrazovú rentu opäť vznikne. V takom prípade sa suma úrazovej renty určí z pôvodného denného vymeriavacieho základu a prepočíta sa koeficientom, ktorý zohľadňuje všeobecné vymeriavacie základy v rokoch vzniku a opätovného vzniku nároku.
Príklad: Dňa 1. februára 2004 poškodený utrpel pracovný úraz s 45 % poklesom. Od 1. februára 2004 mu bola priznaná úrazová renta 7 228 Sk. Pri kontrolnej prehliadke 15. marca 2005 sa zistilo zlepšenie a pokles klesol na 35 %, čím nárok na úrazovú rentu zanikol. Od 1. mája 2006 sa zdravotný stav opäť zhoršil a pokles sa zvýšil na 50 %. Úrazová renta sa prepočíta s ohľadom na všeobecné vymeriavacie základy za roky 2002 a 2004.
V prípade viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania sa vypláca len jedna, vyššia úrazová renta. Zvyšovanie úrazovej renty sa vykonáva od 1. júla kalendárneho roka a percento zvýšenia sa určuje ako súčet polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy.
Výška úrazovej renty sa každoročne valorizuje. Napríklad, od januára 2025 sa zvýšila o 2,7 %, zatiaľ čo dávky priznané v priebehu roka 2024 sa zvyšovali až o 13,6 %.
Nárok na úrazovú rentu sa uplatňuje podaním žiadosti na predpísanom tlačive v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu poškodeného. Od 1. apríla 2002 Sociálna poisťovňa prevzala výkon poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.
Pripravte si lekárske a pracovné doklady k úrazu/chorobe z povolania.
Podajte „Žiadosť o priznanie úrazovej renty“:
Žiadosť odošlite na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne.
Sledujte rozhodnutie a deň splatnosti, ktorý určí Sociálna poisťovňa.
Ak chcete meniť miesto výplaty, požiadať o opätovné vyplatenie sumy alebo samotnú výplatu renty, použite príslušnú žiadosť (elektronicky alebo písomne).
Pri preukázanej zmene zdravotného stavu posudkový lekár znova určí percento poklesu. Suma renty sa upraví koeficientom ako pomer novej a doterajšej miery poklesu, a to odo dňa zmeny. Ak sa zdravotný stav neskôr zhorší a pokles opäť presiahne 40 %, vznikne znovu nárok na úrazovú rentu v prepočítanej výške.
Súbeh viacerých rent z viacerých udalostí nie je možný - vypláca sa len jedna, vyššia (alebo zvolená pri rovnakých sumách).
Renta sa vypláca mesačne vopred, pričom deň splatnosti určuje Sociálna poisťovňa. Ak sa renta vypláca do krajín mimo EÚ, ide to len raz za tri mesiace a až po potvrdení o žití.
Posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti 45 %. Počas dočasnej PN ste poberali úrazový príplatok, preto nárok na úrazovú rentu v tom čase nebol. Nárok na úrazovú rentu vznikne až po skončení nároku na úrazový príplatok (stále za ten istý pracovný úraz).
Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, suma úrazovej renty sa zníži o sumu vyplácaného dôchodku. Podľa súčasnej právnej úpravy sa suma invalidného dôchodku odpočítava bez ohľadu na to, či invalidita vznikla následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo vznikla zo všeobecných príčin.
Úrazová renta sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách. Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na úrazovú rentu, môže sa vyplácať preddavkovo.
Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo s činnosťami uvedenými v zákone. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti.
Ak sa u poškodeného predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti v dôsledku preukázanej zmeny zdravotného stavu, pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi. Ak nový posudok zistí iný pokles pracovnej schopnosti, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví vynásobeným koeficientom.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.
Od začiatku roka 2025 došlo k zvýšeniu viacerých druhov úrazových dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Valorizácia vo výške 2,7 percenta sa dotkne niekoľkých typov finančných príspevkov, vrátane úrazovej renty.