Úrazové poistenie a práceneschopnosť: Nárok a dôležité informácie

Každý z nás sa môže ocitnúť v situácii, kedy v dôsledku choroby alebo úrazu nemôže pracovať a musí sa liečiť. Počas tohto obdobia dočasnej práceneschopnosti (PN) nám môže pomôcť úrazové poistenie a poistenie práceneschopnosti (PN), ktoré kompenzuje stratu príjmu. V tomto článku sa pozrieme na to, ako tieto poistenia fungujú, aké sú podmienky pre ich uplatnenie a na čo si dať pozor pri ich uzatváraní.

Poistenie práceneschopnosti (PN)

Poistenie práceneschopnosti, známe aj ako poistenie ušlého zárobku, má za cieľ finančne zabezpečiť poisteného v prípade, že nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Toto poistenie slúži na doplnenie príjmu, ktorý vám počas PN chýba, pretože nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne nepokryjú celú výšku vášho pôvodného zárobku. Počas práceneschopnosti môže váš príjem poklesnúť približne na polovicu.

Ako funguje poistenie PN?

Predstavte si, že máte poistenie PN nastavené napríklad na sumu 20 eur na deň a budete na PN 45 dní. Poistenie PN funguje na princípe denného odškodného, ktoré vám poisťovňa vypláca za každý deň práceneschopnosti po uplynutí tzv. karenčnej doby.

Karenčná doba (Minimálna doba liečenia)

Klient si pri nastavení poistky volí pre poistenie PN tzv. minimálnu dobu liečenia (inak nazývanú aj tzv. karenčnú dobu), ktorá môže byť v niektorých poistných zmluvách až 60 dní, ale môže byť aj 15 dní. Minimálna doba liečenia je minimálne časové obdobie, ktoré musí liečenie počas PN prekročiť, tak aby mohlo dôjsť k plneniu. S tým, že niektoré poisťovne obdobie tzv. karenčnej doby nepreplácajú, resp. jej preplácanie je voliteľnou zložkou poistenia PN. (napr. Tzn. poisťovňa v takom prípade začne plniť z poistenia PN až odo dňa, ktorým bola karenčná doba prekročená. Na našom trhu sú ale aj také produkty poisťovní, kde sa po prekročení karenčnej doby plní z poistenia PN spätne od prvého dňa. (napr. Preto, zvoľte si pri poistení PN takú karenčnú dobu (minimálnu dobu liečenia), ktorá vám finančne vyhovuje. Čím kratšie si toto obdobie nastavíme, tým drahšie je poistné.

Napríklad, ak budete práceneschopní 30 dní a v poistnej zmluve máte dojednané vyplácanie ušlého zárobku po uplynutí karenčnej doby, ktorá je 28 dní, poisťovňa vám vyplatí poistné plnenie za 2 dni, konkrétne za 29. a 30. deň. V niektorých prípadoch poisťovne neskúmajú váš príjem, najmä ak ide o nízke denné odškodné, obvykle do 10 až 20 €.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa - dávky

Dôležité aspekty poistenia PN

1. Hlásenie PN: Pre poistenie PN platí, že vo väčšine poisťovní musíte nahlásiť, že ste na PN do určitého termínu ešte počas trvania PN, respektíve v prvých dňoch PN-ky. V niektorých poisťovniach treba nahlasovať, že ste na PN pravidelne počas celého jej trvania a nielen na začiatku PN-ky (napr. v Generali). V iných poistných rizikách, ako je napr. bežný úraz, alebo trvalé následky úrazu stačí vo väčšine poisťovní nahlásiť poistnú udalosť až po vyliečení, bez nutnosti hlásiť niečo priebežne, resp. počas trvania úrazu.
2. Výška poistnej sumy: Poistenie PN by sa malo v takom prípade pohybovať niekde okolo sumy 10 eur na deň. V prípade poistného plnenia sa vo väčšine poisťovní skúma aktuálny príjem kedy k PN došlo, nie príjem z obdobia, kedy bola poistná zmluva uzatvorená. Niektoré poisťovne do určitej výšky poistnej sumy príjem klienta neskúmajú.
3. Územné obmedzenie: Pozor na prípadné územné obmedzenie poistenia PN - je dobré si skontrolovať, či naše poistenie je viazané iba na územie Slovenska, prípadne na okolité štáty alebo aj zahraničie. Poistenie PN je v poisťovniach veľa krát územne obmedzené a tak sa môže stať ,že ak začnete pracovať za hranicami nášho štátu, kde budete aj platiť povinné odvody tzn.
4. Zmena pracovnej činnosti: Poistenie PN je viazané na oficiálnu pracovnú činnosť poisteného, ktorá sa môže počas trvania poistnej zmluvy meniť a tak sa aj môže zmeniť možnosť plnenia resp. neplnenia z poistenia PN. Jednoducho povedané na plnenie z poistenia PN máte nárok iba vtedy ak máte nejaký oficiálny pracovný príjem. Tzn. Poistenie PN napriek tomu, že si môžete toto poistné krytie hradiť vo svojej poistnej zmluve, nebude platiť, ak sa stanete nepracujúcim študentom, ženou na materskej dovolenke, nezamestnaným a pod. Dokladom plnenia v prípde PN z komerčnej poisťovne je kópia záznamu, ktorý vypisuje lekár pre nárokovanie PN zo sociálnej poisťovne. Preto počas trvania materskej, alebo počas nezamestnanosti to môže vyzerať tak, že nemá zmysel platiť si poistenie PN a môžete poisťovňu požiadať o jeho vyňatie z vašej poistnej zmluvy. Dokonca niektoré poisťovne majú v poistných podmienkach napísané, že poistenie PN zaniká napr. po 3 mesiacoch nezamestnanosti a pod. Preto je zrušenie PN v existujúcej poistnej zmluve počas obdobia, keď naň vlastne nemáte nárok napr.
5. Čakacia doba: Plnenie v prípade choroby je obmedzené čakacou dobou, ktorá môže trvať od 2 do 9 mesiacov. Ak práceneschopnosť vznikne počas tejto čakacej doby, nie je pre životnú poisťovňu poistnou udalosťou a z tohto dôvodu nebude vyplácať poistné plnenie.
6. Príjem živnostníkov: V tomto ťahajú za kratší koniec napr. živnostníci, ktorých oficiálny príjem je veľa krát na úrovni minimálnej mzdy resp. minimálnych odvodov, ale ich reály príjem v podnikaní môže byť oveľa vyšší, nehovoriac o tom že počas PN musia často krát naďalej uhrádzať svoje fixné náklady podnikania ako sú napr. V prípade poistenia PN budú mať živnostníci poistné plnenie vo väčšine poisťovní obmedzené práve na výšku oficiálneho príjmu (príjmu z ktorého platí odvody) resp. Na trhu však existujú aj poistné produkty, kde sa pre nastavenie poistnej sumy PN zohľadňuje ročný obrat, nie odvody SZČO, čo môže znamenať možnosť nastaviť si vyššie poistné krytie. Ide o to aby ste neplatili za príliš vysokú poistnú sumu PN, ktorú by ste nakoniec nedostali vyplatenú.

Úrazové poistenie

Úrazové poistenie je určené na finančné zabezpečenie v prípade úrazu, ktorý vedie k trvalým následkom alebo dočasnej práceneschopnosti.

Úrazový príplatok

Ak ste zamestnaný a utrpíte pracovný úraz alebo ochoriete chorobou z povolania, môže vám vzniknúť nárok na úrazový príplatok. Tento príspevok je súčasťou systému úrazového poistenia a slúži ako finančná kompenzácia za stratu príjmu počas vašej dočasnej práceneschopnosti (PN). Cieľom je pomôcť vám preklenúť finančné obdobie, kým sa zotavíte a budete môcť opäť pracovať.

Úrazový príplatok je dávka poskytovaná zo systému úrazového poistenia. Je určený pre tých, ktorí sú dočasne práceneschopní v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Jeho hlavnou funkciou je dorovnať príjem, pretože náhrada príjmu alebo nemocenské dávky zvyčajne nepokrývajú celý váš pôvodný zárobok.

Kto má nárok na úrazový príplatok?

Nárok na úrazový príplatok vám vzniká, ak ste dočasne práceneschopný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Podmienkou je, že súčasne máte nárok na náhradu príjmu alebo na nemocenské dávky.

Ako požiadať o úrazový príplatok?

• Elektronická PN (ePN): Ak vám lekár vystaví dočasnú práceneschopnosť elektronicky (ePN), nie je potrebné podávať samostatnú žiadosť o úrazový príplatok. Sociálna poisťovňa automaticky považuje vystavenie ePN za žiadosť o dávku a sama ju vyhodnotí. V takom prípade po návšteve lekára nemáte žiadne ďalšie administratívne povinnosti.
• Papierová PN: V prípade, že vám lekár vystaví PN na papierovom tlačive, je potrebné navštíviť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa a odovzdať II. diel tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Výpočet výšky úrazového príplatku

Výška úrazového príplatku sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z jeho pravdepodobnej hodnoty. Rozhodujúce je tzv. rozhodujúce obdobie, čo je časť vášho predchádzajúceho zárobku, z ktorej sa dávka vyratúva.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa dávky

• Prvé 3 dni PN: 55 % denného vymeriavacieho základu.
• Od 4. dňa PN: 25 % denného vymeriavacieho základu.

Ak zamestnávateľ preukáže, že zamestnanec svojím konaním spoluzavinil úraz, úrazový príplatok sa zníži o príslušnú mieru zavinenia. Suma sa potom upraví tak, aby zodpovedala skutočnej zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú škodu.

Kedy sa úrazový príplatok nevypláca?

Úrazový príplatok sa poskytuje len počas trvania PN, a to:

• prvých 10 dní, ak trvá nárok na náhradu príjmu,
• od 11. dňa PN, ak trvá nárok na nemocenské.

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedá zamestnávateľ. Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. je zamestnávateľ úrazovo poistený odo dňa, kedy začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu, to znamená, že zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie. Dávky z úrazového poistenia poskytuje Sociálna poisťovňa.

Oznamovacia povinnosť

Oznamovaciu povinnosť podľa uvedeného má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku predmetnej udalosti. V súlade s § 17 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ tiež povinný zachovať stav pracoviska do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody.

V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, má tento zamestnávateľ povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Vypovedanie úrazového poistenia krok za krokom

Evidencia a vyšetrovanie pracovných úrazov

Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Vo vzťahu k zisťovaniu príčin vzniku pracovného úrazu sa odporúča, aby zamestnávateľ dôsledne, riadne a zodpovedne zistil príčiny a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu a posúdil všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach (napr. zohľadniť doklady o kvalifikácii, zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, oboznamovaní, inštruktážach, skúškach, pracovnoprávnom vzťahu, pracovnej náplni, resp. opise činností, ktoré postihnutý mal vykonávať, o preskúšaní a pod. Zamestnávateľ má aj evidenčné povinnosti.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú splnené všetky uvedené predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov) Zákonníkom práce.

Ďalšie dávky z úrazového poistenia

Zamestnanec, ktorému vznikla škoda v dôsledku pracovného úrazu alebo smrti má nárok na vecné a peňažné dávky z úrazového poistenia v prípade, že splnil príslušné podmienky. Nárok na odškodnenie však nezávisí od toho, či zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie. Medzi tieto dávky patria:

• Jednorazové odškodnenie: Poskytuje sa na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny.
• Úrazová renta: Pravidelná peňažná dávka, ktorej suma sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu.
• Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: Ide o jednorazovú dávku.

Zamestnanec si uplatní nárok na dávku podaním žiadosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá posúdi, či máte nárok na jednorazovú alebo opakovanú dávku.

Poistenie PN vs. Finančná rezerva

Aj keď za najlepšie poistenie PN považujem mať dostatočnú finančnú rezervu na vykrytie tohto obdobia, ale napr. Ak zodpovedne hospodárime s našimi financiami a máme vytvorenú železnú rezervu aspoň na rok, tak toto poistenie nepotrebujeme.

Výhody poistenia PN

Výhodou poistenia PN je najmä v tom, že nám môže prinášať do života viac pohody, pokoja a stability. Asi každý z nás už niekedy stretol v práci, v obchodoch, na úradoch a ktovie kde všade nejakého nedoliečeného pracovníka - či už s nejakým úrazom alebo chorobou. Častou motiváciou pre nedoliečených ľudí chodiť aj tak do práce, môže byť ekonomická potreba a nevyhnutnosť získať plný mesačný plat. Vychádzať nám z toho môže čokoľvek - skeptici by mohli povedať, že poistení ľudia sú častejšie chorí, alebo viac simulujú.

tags: #úrazové #poistenie #a #práceneschopnosť #nárok