Zmenka: Komplexný pohľad na jej význam, funkcie a využitie

Zmenka je v súčasnosti často diskutované slovo v slovenských médiách. Ide o komplexný finančný nástroj, ktorého pochopenie si vyžaduje hlbšie preskúmanie. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na zmenku, jej definíciu, funkcie, typy, právnu úpravu a praktické využitie.

Definícia a základné charakteristiky zmenky

Zmenka je vo všeobecnosti listina - obchodovateľný cenný papier, ktorý slúži ako písomné vyhlásenie jednej osoby (vystavovateľa zmenky) voči druhej osobe (držiteľovi zmenky), že v budúcnosti zaplatí určitú sumu peňazí, a to v čase a na mieste určenom na zmenke. Zmenka je písomný sľub vystavovateľa zaplatiť určitú sumu peňazí na požiadanie alebo v dohodnutom termíne. Zmenka sa podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách zaraďuje medzi cenné papiere.

Aj napriek absencii zákonnej definície je najčastejšie zmenka definovaná ako dlžnícky cenný papier vystavený v zákonom stanovenej forme, prostredníctvom ktorého sa určité osoby zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu na určitom mieste a v určitom čase. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcich zo zmenkovej listiny sumu určenú touto zmenkou.

Zmenka je cenný papier, ktorý predstavuje bezpodmienečný písomný záväzok vystaviteľa zaplatiť určitú sumu peňazí v určitom čase majiteľovi zmenky (veriteľovi). Analógia: Je to „ultimátny dlžobný úpis“. Je silnejšia ako faktúra alebo zmluva. Je to cenný papier.

Dôsledkom prísnosti sú presne stanovené obsahové náležitosti zmenky. Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka“, pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť iným slovom.

Prečítajte si tiež: Sociálny prípad v kontexte

Právna úprava zmenky na Slovensku

V právnom zmysle zmenky na Slovensku upravuje zákon č. 191/1950 Zb. - Zmenkový a šekový zákon, ktorý vychádza zo ženevských zmenkových a šekových dohôd. Zmenky a nakladanie s nimi je právne upravené v zákone zmenkovom a šekovom č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“). Zákon samotný pojem zmenky nedefinuje. Vymedzuje právnu úpravu zmenky obsahovo a formálne, pravidlá používania, vymáhania, splatnosti zmenky.

Právnu úpravu zmenky nám poskytuje zákon č. 191/1950 Zb. Podstatné náležitosti vlastnej zmenky, sú zakotvené v § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Podstatné náležitosti cudzej zmenky sú zakotvené v § 1 zákona č. 191/1950 Zb.

Tento zákon rešpektuje tzv. Ženevské dohovory zo dňa 7. 6. 1930 - Dohovor o jednotnom zmenkovom práve a Dohovor o jednotnom šekovom práve, ktoré znamenali unifikáciu zmenkového a šekového práva v Európe (okrem Veľkej Británie). Pri používaní zmenky, najmä v zahranično-obchodných vzťahoch, je potrebné dávať pozor. Nie všetky štáty podpísali tzv. Ženevskú konvenciu. Existuje aj tzv. Zároveň je potrebné upozorniť, že pri praktickom používaní zmeniek a šekov je znalosť zmenkového a šekového zákona nevyhnutná.

Funkcie zmenky

Zmenka je prevoditeľným cenným papierom vydávaným individuálne, v listinnej podobe, ktorý má predovšetkým úverovú a platobnú funkciu. Zmenka má v platobnom styku aj tzv. garančnú funkciu. Vystaviteľ aj každý indosant zodpovedajú za jej zaplatenie všetkým osobám, ktoré zmenku podpísali neskôr. V tejto súvislosti pripomíname ustanovenie § 47 ods.

Zmenka má v praxi určitý právny, obchodný, ekonomický, spoločenský alebo iný dôvod.

Prečítajte si tiež: Definícia Odbornej Starostlivosti

Zmenky so sebou prinášajú veľa benefitov. Sú užitočným nástrojom pre obchodné transakcie, ktoré poskytujú flexibilitu a istotu. Zároveň treba mať na pamäti, že s ich používaním sú spojené aj určité riziká ako nevrátenie platby, falšovanie a právne komplikácie.

Medzi hlavné funkcie zmenky patria:

• Platobný nástroj: (Dnes už zriedkavé). Namiesto peňazí zaplatíte zmenkou (je to ako šek so splatnosťou v budúcnosti).
• Zabezpečovací nástroj: (Najčastejšie). Slúži ako záruka za iný dlh (napr. za úver). Vydáte banke „bianko zmenku“ (nevyplnenú sumu) a ak prestanete splácať úver, banka do nej doplní dlžnú sumu a okamžite ju dá na súd.
• Úverový nástroj: (Eskont zmenky).

Úverová funkcia zmenky

Úverová funkcia zmenky spočíva v tom, že namiesto platenia peňažného záväzku podpíše dlžník zmenku, ktorú naňho vystavil veriteľ. S úverovou funkciou súvisí zabezpečovacia funkcia, ktorá spočíva v tom, že zmenkovému veriteľovi zmenka zabezpečuje jednoduché vymáhanie svojej pohľadávky.

Na základe zmenky je možné získať krátkodobý zmenkový úver. Najrozšírenejším je eskontný úver. Jeho podstata spočíva v tom, že banka nakupuje od klienta zmenky pred lehotou ich splatnosti. Banka sa nákupom zmenky stáva jej majiteľom. Podnikateľovi, ktorý potrebuje peniaze a zmenku u banky eskontuje (odpredáva), vyplatí sumu zníženú o diskont, pri ktorom je základom úrok za dobu do splatnosti zmenky. Po odkúpení zmenky sa jej majiteľom stáva banka, ktorá v termíne splatnosti predkladá zmenku zmenkovému dlžníkovi (odberateľovi) na preplatenie.

Platobná funkcia zmenky

Zmenka je aj platobným prostriedkom, pretože dlžník môže svojmu veriteľovi platiť svoj peňažný záväzok tým, že naňho indosuje zmenku, ktorú získal ako zmenkový veriteľ.

Prečítajte si tiež: Ekonomický význam fotografie

Napr. ako platobná zmenka sa nazýva preto, že zmyslom jej vystavenia je, aby skutočne došlo v čase splatnosti k jej úhrade. Platenie zmenkou predstavuje situáciu, kedy určitá povinnosť, najčastejšie povinnosť platobná, je splnená podľa dohody účastníkov tak, že namiesto pôvodne stanoveného finančného plnenia sa stane veriteľ majiteľom a oprávneným zo zmenky, ktorá bude v okamihu splatnosti preplatená, a tak vlastne zamenená za peniaze.

Členenie zmeniek

Zmenky možno členiť z rôznych hľadísk.

Zmenky možno členiť z rôznych hľadísk. Podstatou vlastnej zmenky je záväzok vystaviteľa zaplatiť peňažnú sumu. V súčasnej podnikateľskej praxi sú najviac rozšírené vlastné zmenky, ktoré plnia najmä funkciu zabezpečenia pohľadávky. Platobné zmenky v účtovníctve zobrazujeme ako zmenkovú pohľadávku u majiteľa zmenky alebo ako záväzok u zmenkového dlžníka. Zmenky obchodné vznikajú pri predaji tovaru na úver. Pri plnení svojej platobnej funkcie však zmenka plne nenahradzuje peniaze.

V praktickom živote sa možno stretnúť s celou škálou rôznych typov zmeniek, ktoré sa členia z viacerých hľadísk.

Obchodné a finančné zmenky

Obchodné zmenky, s ktorými je možné sa v praxi stretnúť najčastejšie, sú cenné papiere, ktoré zhmotňujú dlh, ktorý vznikol v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, na základe dodávky tovaru, resp. Finančné zmenky sú cenné papiere, ktoré sa vyhotovujú s cieľom zabezpečiť peňažné záväzky neobchodného typu, a to poskytnutím pôžičky.

Finančná zmenka je listinný cenný papier vystavený formou vlastnej zmenky, napr. komerčnou bankou, ktorá predstavuje prísľub banky, že zaplatí zmenkovú sumu majiteľovi zmenky, a to v deň splatnosti finančnej zmenky (napr. sporozmenka). Je to vlastná zmenka vystavená bankou na rad klienta. Banka sa zaväzuje k preplateniu zmenky v deň splatnosti zmenky. Veriteľ (klient) nakupuje zmenku od banky za kúpnu cenu, ktorá sa vypočíta ako rozdiel zmenkovej sumy a výnosu zo zmenky. zmenková suma predstavuje súčet kúpnej ceny, t. j.

Cudzie a vlastné zmenky

Zmenkový zákon rozlišuje cudzie a vlastné zmenky.

• Vlastná zmenka (označovaná tiež ako sola zmenka) je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom. V praktickom živote sa používa oveľa menej ako zmenka cudzia. Pri vlastnej zmenke sa uvádzajú dve osoby. vystaviteľ zmenky - tzv. veriteľ - tzv. Podstatou vlastnej zmenky je záväzok vystaviteľa zaplatiť peňažnú sumu.
• Cudzia zmenka (označovaná tiež ako trata zmenka) obsahuje bezpodmienečný príkaz tretej osobe (napr. banke), aby zaplatila. vystaviteľ zmenky - tzv. zmenečník (zmenkovník, zmenečný dlžník) - tzv. Na emisii cudzej zmenky sa zúčastňujú tri osoby, a to vystaviteľ zmenky (dlžník), remitent (veriteľ) a zmenečník (ďalší zmenkový dlžník, ktorý má spočiatku neutrálne postavenie). Cudzia zmenka obsahuje príkaz zaplatiť zmenkovú sumu, pričom tento príkaz je adresovaný zmenečníkovi. Zmenečník do zmenkového vzťahu vstupuje prijatím (akceptáciou) zmenky.

Zmenkový zákon vlastnú zmenku, rovnako ako cudziu zmenku, nedefinuje.

Zmenky podľa splatnosti

• Fixné zmenky majú pevne stanovený dátum splatnosti.
• Datozmenky sú splatné za určitú dobu od vystavenia. (Napr. Vistazmenky majú splatnosť po predložení (videní). Musí byť predložená na platenie do jedného roka od jej vystavenia. Pokiaľ sa tak nestane, jej platnosť sa ruší.

1. zmenky s pevným termínom splatnosti, napr. „17. 2.
2. zmenky splatné pri predložení (na videnie, vista) napr.
3. zmenky splatné po uplynutí určitej doby od predloženia (lehotová vista zmenka), napr.

Zmenka môže byť v súlade s § 33 zákona č. 191/1950 Zb. na videnie (tzv.

Zmenky zabezpečovacie

b) Zmenky zabezpečovacie, ktoré slúžia ako istota pre prípad, ak nebude splnená či zaplatená iná dohodnutá povinnosť.

Krátkodobé zmenky

Krátkodobé zmenky sú splatné do jedného roka od dátumu vystavenia.

Blankozmenka

Bianko zmenka - takáto zmenka môže byť vystavená bez konkrétnych údajov napr. o sume alebo mieste, no obsahuje prísľub dlžníka majiteľovi, že danú sumu uhradí. Pri vystavení blankozmenky, t. j. Ide o akceptáciu cudzej zmenky zmenečníkom (priamym zmenkovým dlžníkom). Uvádza sa na lícovej strane zmenky slovami „akceptované“, prípadne sa zmenečník len podpíše. Zmenečníkom sa zvyčajne stáva osoba, ktorá má voči vystaviteľovi nejaký predchádzajúci záväzok, a preto akceptovanú cudziu zmenku vo svojom účtovníctve zaúčtuje ako zmenku na úhradu, t. j.

Blankozmenka - ide o dlžnícky cenný papier, ktorý má zákonom predpísanú formu, predstavuje prísľub vystaviteľa zmenky (čiže dlžníka) zaplatiť určitú čiastku k dátumu splatnosti oprávnenému majiteľovi zmenky (čiže veriteľovi), pričom určité údaje na zmenke nie sú úmyselne uvedené (napr. dlžná suma). Zmenka sa stáva platnou až po doplnení chýbajúcich zákonom predpísaných náležitostí v zmysle vopred dohodnutého postupu. Nevyplnená (prázdna) zmenka, kde chýba napr. suma.

Náležitosti zmenky

Zmenku možno vystaviť aj na predtlačenom formulári zmenky, ktorý je možné zakúpiť v predajniach tlačív alebo ich majú pripravené banky, ktoré ich držia pre svojich klientov. Zmenku je však možné vystaviť aj na nepredtlačenom papieri, jej platnosť sa neviaže na žiadny úradný formulár. Zmenková listina musí obsahovať označenie, že ide o zmenku, pričom uvedené musí byť obsahom vlastného textu listiny a navyše v jazyku, v ktorom je zmenka vystavená. Zo zákona č. 191/1950 Zb. Označenie listiny pojmom „zmenka“ nemožno nahradiť inými obdobnými označeniami, ako napr. „zmenková listina“, ale požiadavke zákona vyhovie napr. Platobný príkaz alebo platobný sľub (v závislosti od toho, či ide o zmenku cudziu alebo vlastnú) je potrebné formulovať tak, aby z vyjadreného prejavu vôle bolo zrejmé, že ide o príkaz alebo sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu. Čo sa týka samotnej formulácie, nevyhovujúcimi budú napr. výrazy ako „za túto zmenku darujem“ alebo „za túto zmenku vydám“ a pod. Prípustné sú napr. Ďalšou podmienkou na formuláciu platobného príkazu/sľubu v texte zmenky je určitosť peňažnej sumy, ku ktorej príkaz alebo sľub smeruje. Od počiatku musí byť nepochybné, koľko sa má za zmenku zaplatiť. Neurčitosť peňažnej sumy v texte zmenky môže byť spôsobená napr. pluralitou údajov - ak sa suma uvedená slovom a suma uvedená číslicami od seba líšia, alebo aj priamo vo formulácii príkazu či sľubu (napr. zaplaťte toľko, koľko mi dlhujete). Pluralita v údaji zmenkovej sumy platnosti zmenky brániť nebude, pretože zákon č. 191/1950 Zb. Na zmenke je zmenková suma vyjadrená jedenkrát slovom a jeden (prípadne aj viackrát číslom). Je takáto zmenka platná? Vyššie uvedená pluralita údajov nespôsobuje neplatnosť zmenky. Platí suma vyjadrená slovami. Vyplýva to z § 6 ods. 1 zákona č. Určitosť sumy tiež vyjadruje aj mena, v ktorej má byť suma na zmenke vyplatená. Bez označenia meny je totiž zmenka neplatná, pretože príkaz alebo sľub v nej nie je dostatočne určitý. Pokiaľ ide o zmenku cudziu - tá obsahuje meno toho, kto má platiť. Vlastná zmenka uvedené neobsahuje. Zmenečník do záväzku zo zmenky vstupuje až prijatím, teda akceptáciou zmenky. Zmenka môže byť v súlade s § 33 zákona č. 191/1950 Zb. na videnie (tzv. V praxi nastávajú aj prípady, že údaj o splatnosti na zmenke chýba. Ak je však údaj splatnosti na zmenke vyplnený, musí byť vyplnený v súlade s § 33 zákona č. 191/1950 Zb. Vrchný súd v Prahe v rozsudku zo dňa 17. 2. 1999 pod sp. zn. 9Cmo 504/1998 uvádza, že sľub zaplatiť za zmenku do 30. 6. 1997 nie je v súlade s § 33 zákona č. Osobou, ktorej sa má alebo na ktorej rad sa má platiť, je remitent. Podľa uznesenia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24. 10. 2000, sp. zn. 5Cmo 342/2000, je na legitimáciu práv zo zmenky potrebný údaj remitenta (názov, obchodné meno, meno a priezvisko…). Ďalšie údaje ako napr. adresa, sídlo, rodné číslo, IČO uvedené na zmenke majú len pomocný význam, uplatnia sa v prípade, ak by samotný údaj mena nepostačoval (k zmenke by sa hlásilo viac osôb rovnakého mena). Zmenka musí obsahovať dátum vystavenia. Tento dátum pritom vôbec nemusí zodpovedať skutočnému dátumu vystavenia zmenky. Je prípustné aj antidatovanie aj postdatovanie zmenky. Na vystavenej zmenke je uvedený ako dátum jej vystavenia deň 31. 4. 2014. Táto zmenka nie je platná, pretože deň uvedený ako dátum jej vystavenia neexistuje. Údaje o mieste vystavenia zmenky spolu s údajom o dátume jej vystavenia sa spravidla nachádzajú v ľavom hornom rohu zmenky. Miesto vystavenia zmenky býva spravidla určené názvom obce. Tento údaj, podobne ako dátum vystavenia, nemusí zodpovedať realite. Ide v podstate o údaj miesta, kde má dôjsť k plateniu, teda o platobné miesto. Toto miesto musí byť dostatočne konkretizované, spravidla býva určené názvom obce a konkrétnou ulicou a orientačným číslom. V zmysle judikatúry je platobné miesto dostatočne konkretizované aj v prípade, že je uvedené názvom obce či mesta (rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 11. 11. 1997, sp. zn. V zmysle rozsudku Vrchného súdu v Prahe zo 4. 11. 2003, sp. zn. 5Cmo 346/2003, môže byť miesto, kde sa má zo zmenky platiť, definované aj označením osoby. Platná zmenka nemôže byť splatná na neexistujúcom mieste ani na mieste, na ktorom nemožno rozumne požadovať prezentáciu zmenky k plateniu, t. j. napr. na planéte Jupiter a pod. Platnou zmenkou napr. Podpis vystaviteľa zmenky musí byť vlastnoručný. Nahradenie vlastnoručného podpisu vystaviteľa iným spôsobom, napr.

Zmenku možno vystaviť na predtlačenom formulári zmenky, ktorý je možné zakúpiť v predajniach tlačív alebo získať od bánk, ktoré pre svojich klientov pripravili takéto tlačivá. Zmenka sa môže vystaviť aj na nepredtlačenom papieri, jej platnosť sa neviaže na žiadny úradný formulár. Ak si ju budú podnikatelia vystavovať sami, resp. Dodržiavanie všetkých náležitostí má veľký význam. Ak totiž zmenka niektorú z náležitostí neobsahuje, nie je zmenkou a nie je možné uplatniť zmenkové právo podľa zákona. Právo zaplatiť sa viaže na zmenku ako konkrétny cenný papier a jej stratou zaniká.

Chybou je neplniť formálne náležitosti. Ak na zmenke chýba čo i len jedno povinné slovo (napr. slovo „zmenka“ v texte), je neplatná.

Medzi základné náležitosti zmenky patria:

• b) Zmenková suma sa uvádza číselne aj slovne.
• e) Určenie miesta platenia musí byť uvedené tak, aby išlo o miesto určité, t. j.
• g) Dátum a miesto vystavenia zmenky.

Úročenie zmenkovej sumy

Úročenie zmenkovej sumy je možné len u zmenky zročnej na videnie (vistazmenka) alebo určitý čas po videní (termínová vistazmenka). U týchto zmeniek nie je známe, kedy bude zmenka zaplatená. Úročenie sa vykonáva uvedením úrokovej miery na zmenke tzv. úrokovou doložkou.

2. Zmenková suma musí byť uvedená jednoznačne, nesmie byť ničím podmienená, ak je zmenka úročená, úrok musí byť zahrnutý do zmenkovej sumy. Pri vistazmenkách (zmenky splatné na videnie) je dovolené úrokovanie zmenkovej sumy tzv. úrokovou doložkou, čo je uvedenie úrokovej miery do textu listiny zmenky.

Zmenkové úkony

Pod pojmom zmenkové úkony rozumieme spôsoby vystavovania a nakladania so zmenkami až po okamih ich preplatenia. Pre vystavovanie zmeniek sa väčšinou používajú predtlačené formuláre, na ktorých sú predtlačené predpísané údaje, aj keď ZZŠ nepredpisuje, ako konkrétne formálne má byť zmenka napísaná. Konkretizované sú len obsahové náležitosti.

1. Zmenka je zo zákona cenný papier na rad, t. j. ak nie je v texte listiny napísané „na rad“, aj tak platí, že je vystavená na rad. Takáto zmenka je prevoditeľná indosamentom. Ak vystaviteľ nechce, aby bola zmenka indosovaná, musí do textu zmenky použiť doložku „nie na rad“ (tzv. rektadoložku).
2. Pri cudzej zmenke zodpovedá vystaviteľ zmenky za jej prijatie zmenečníkom (zmenkovým dlžníkom). Môže sa však tejto zodpovednosti zbaviť uvedením doložky na zmenke „sine obligo“ alebo „bez záväzkov za prijatie“.

Akceptácia zmenky

Ide o akceptáciu cudzej zmenky zmenečníkom (priamym zmenkovým dlžníkom). Uvádza sa na lícovej strane zmenky slovami „akceptované“, prípadne sa zmenečník len podpíše. Zmenečníkom sa zvyčajne stáva osoba, ktorá má voči vystaviteľovi nejaký predchádzajúci záväzok, a preto akceptovanú cudziu zmenku vo svojom účtovníctve zaúčtuje ako zmenku na úhradu, t. j.

Aval zmenky

Je to ručenie tretej osoby za záväzok zo zmenky. Vyznačuje sa na lícovej strane zmenky slovami „per aval“ alebo „ručiteľ“ s podpisom. Aj samotný podpis zakladá ručenie. Ručiteľ je zmenkovo zaviazaný tak ako ten, za koho sa zaručil. Ručiteľom (avalistom) môže byť ktorákoľvek osoba okrem vystaviteľa pri vlastnej zmenke a zmenečníka pri cudzej zmenke.

Aval - znamená prevzatie záväzku uhradiť zmenku buď za vystaviteľa pri vlastných zmenkách, alebo za trasáta pri cudzích. Tiež sa používa termín „zmenkové ručiteľstvo“. Pri avale ide o skutočnú záruku za zaplatenie zmenky (avalovaním zmenky sa banka zaväzuje zmenku zaplatiť v prípade, že pôvodný dlžník nie je platby schopný).

Bonitnosť zmenky možno veľmi výrazne zvýšiť tým, že sa zmenková suma zabezpečí zmenečným ručením. Pochopiteľne, že zmenkovým ručiteľom musí byť solventný subjekt (inak vlastne ani nemá zmysel). Ručenie sa vyhlasuje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu - napr. „per aval“, pričom ručiteľ - avalista, túto doložku (ručiteľské vyhlásenie) musí podpísať, pretože v opačnom prípade spomenuté vyhlásenie nezakladá ručenie. Zmenkový ručiteľ (avalista) môže byť zaviazaný ručením popri inej zmenkovo zaviazanej osobe (avalátovi). Avalátom môže byť každý zmenkový dlžník - akceptant, vystaviteľ, indosant. Preto je potrebné vo vyhlásení uviesť, za koho sa preberá, pričom, ak sa neuvedie, platí, že sa prijíma za vystaviteľa. Ak by na zmenke nebolo uvedené ručiteľské vyhlásenie, ale nachádzal by sa tam len samotný podpis - „holý aval“ a tento podpis nie je súčasne podpisom zmenečníka alebo vystaviteľa, tak platí, že tento podpis zakladá ručenie a ak nebude uvedené za koho, tak za vystaviteľa. Problémom však bude ťažšia identifikácia avalistu (napr.

Indosament (rubopis)

Zmenka je zo zákona dlžnícky CP vystavený na rad. Veriteľ (remitent) ako prvý majiteľ zmenky môže zmenku a práva z nej previesť na inú osobu rubopisom (indosamentom, pôvodne „in dosso“). Ide o písomný prevod zmenky na inú osobu napísaný na rube zmenky (odtiaľ rubopis). Vyznačuje sa na zadnej stane zmenky písomne napr. slovami „za mňa na rad X Y…“ a podpisom toho, kto zmenku prevádza (idosant). Zmenka sa indosatárovi aj fyzicky odovzdá. Indosovaním sa zmenka dostáva do obehu, stáva sa obeživom, platidlom.

Prevod - veriteľ si môže akceptovanú zmenku ponechať a predložiť ju pri splatnosti trasátovi alebo ju môže preniesť (predať) na ďalšieho indosamentom (rubopisom, žírovaním), čo sa vyznačí na rube zmenky. Jednou zo základných charakteristík zmenky je to, že je cenným papierom na rad (tzv. ordrepapier). Práva vyplývajúce zo zmenky sú prevoditeľné rubopisom. Zákon používa aj synonymický výraz indosament. Rubopis možno charakterizovať ako písomnú doložku, najčastejšie umiestnenú na zadnej strane (rube) zmenky, ktorou indosant prevádza zmenku na indosatára. Indosant je prevodca, ktorý vystavuje indosament, indosatár je zasa nadobúdateľom. Prvý indosant je totožný s osobou prvého zmenkového veriteľa - remitent. Prevoditeľnosť zmenky rubopisom (indosamentom) je možné obmedziť použitím rektadoložky. Zmenka, na ktorej je vyznačená rektadoložka, nie je prevoditeľná rubopisom, ide o tzv. rektazmenku. Na rektazmenke je najčastejšie vyznačená doložka „nie na rad“ alebo iná doložka rovnakého významu. V takomto prípade je možné zmenku previesť len formou postúpenia pohľadávky (cesiou).

Rubopisom - indosamentom, sa prevádzajú všetky práva vyplývajúce zo zmenky. Jeho formy môžu byť rôzne.

• d) splnomocňujúci rubopis (prokuraindosament); indosant splnomocní indosatára, aby vykonal práva zo zmenky; indosatár sa nestáva vlastníkom zmenky, indosatár nemôže ďalej zmenku rubopisovať; vyznačuje sa slovami „in prokura“ alebo „hodnota na vybratie…“, alebo „za mňa hodnota na vybratie…
• f) rubopis nevyplnený (tzv.

Pri indosovaní zmenky je pre indosanta dôležité si uvedomiť, že zodpovedá za zaplatenie zmenky všetkým osobám, ktoré sa na zmenku podpísali po ňom, t. j. tým, na ktorých bude zmenka následne prevedená.

Platenie zmenky

Zmenky sa platia zásadne v hotovosti. Najbežnejší spôsob zaplatenia zmenkovej sumy je jej vyplatenie majiteľovi zmenky. Osobe, ktorá zmenku zaplatila, vzniká nárok na vydanie zmenky, pričom sa na nej vyznačí dátum zaplatenia. Zmenková suma môže byť zaplatená čiastočne, čo sa na zmenke vyznačí. Zmenka sa v tom prípade nevydá, ale sa vystaví potvrdenie o čiastočnom platení. Zmenka sa so súhlasom veriteľa môže prolongovať, čo sa na zmenke vyznačí.

Miesto platenia je to, ktoré je na zmenke určené. Ak nie je osobitne určené, platí, že miestom platenia je miesto vystavenia. Majiteľ predkladá zmenku na preplatenie v platobný deň alebo v jednom z dvoch nasledujúcich pracovných dní po platobnom dni. Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie zo zmenky. Zmenkový dlžník má právo, aby mu bolo vydané potvrdenie o čiastočnej platbe zmenky. Ak je zmenka platená predo dňom splatnosti, majiteľ nie je povinný platbu prijať.

Platenie pre česť

Znamená možnosť, aby vystaviteľ, indosant alebo zmenkový ručiteľ uviedli na zmenke osobu, ktorá má v núdzi zmenku prijať alebo zaplatiť. Uvedenie tejto osoby znamená, že zmenka môže byť prijatá alebo zaplatená na česť ktoréhokoľvek postihnutého dlžníka. Ten, kto zmenku prijal alebo zaplatil na česť, oznámi túto skutočnosť do dvoch pracovných dní osobe, v prospech ktorej tak urobil. Platenie pre česť musí zahrnovať celú peňažnú sumu, ktorú by inak musel zaplatiť poctený. Toto platenie sa na zmenke potvrdí a zároveň sa uvedie, pre koho sa stala táto česť. Čestný platiteľ zmenky nadobúda práva zo zmenky voči poctenému a rovnako tiež voči osobám, ktoré sú mu zmenkovo zaviazané.

#

tags: #význam #slova #zmenka