
V procese prevodu nehnuteľností a pri rôznych typoch záväzkov sa často stretávame so situáciami, kedy je potrebné zabezpečiť bezpečný prevod peňažných prostriedkov. Jednou z najbezpečnejších alternatív je notárska úschova peňazí. Tento inštitút poskytuje ochranu obom stranám - predávajúcemu aj kupujúcemu - a minimalizuje riziká spojené s transakciou.
Notárska úschova je právny inštitút, pri ktorom dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný, alebo mešká, alebo ak má dlžník odôvodnené pochybnosti o tom, kto je veriteľom, prípadne veriteľa nepozná. Ide teda o situácie, kedy sa objaví prekážka na strane veriteľa, pre ktorú nemôže dlžník svoj záväzok riadne a včas splniť. Za klasických okolností dlžník splní svoj záväzok tak, ako sa s veriteľom dohodne. Tým jeho záväzok zanikne.
Podmienkou zloženia predmetu úschovy do notárskej úschovy je aj existencia záväzku. Predmetom solučnej úschovy môžu byť listiny vrátane cenných papierov, peniaze, ako aj hnuteľné veci. Zložením predmetu do notárskej úschovy sa dlžník počas trvania notárskej úschovy výslovne vzdáva dispozičného práva nakladať s predmetom úschovy a toto právo prechádza na notára.
V § 568 Občianskeho zákonníka sú taxatívne vymenované dôvody (prekážky na strane veriteľa), ktoré oprávňujú dlžníka na zloženie plnenia do notárskej úschovy (veriteľ nie je prítomný, veriteľ je v omeškaní, dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, dlžník nepozná veriteľa). Iba v týchto štyroch prípadoch môže dlžník využiť inštitút notárskej úschovy, ktorý má obdobné právne účinky ako splnenie dlhu. Ak môže dlžník riadne plniť svojmu veriteľovi, tak notársku úschovu nemôže využiť. Samotná skutočnosť, že plnenie bolo uložené do notárskej úschovy, by nemohla vyvolať splnenie dlhu. V súlade s ustanovením § 568 Občianskeho zákonníka dlžník môže splniť svoj záväzok do notárskej úschovy, pričom ide o náhradný spôsob plnenia záväzku a prichádza do úvahy v tých prípadoch, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný, alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná. Môže ísť napríklad aj o pochybnosti, komu v prípade smrti veriteľa má dlžník plniť, keďže ešte nie je známe, kto po veriteľovi dedí. Dlžník teda nemôže postupovať tak, že vec odovzdá do notárskej úschovy, aby splnil záväzok, hoci by ho mohol priamo plniť veriteľovi.
Notárska úschova sa využíva najmä v nasledujúcich prípadoch:
Prečítajte si tiež: Usporiadaný Domov: Tipy a Triky
Prevod nehnuteľností: Pri kúpe a predaji nehnuteľnosti je notárska úschova ideálnym riešením pre zabezpečenie prevodu peňazí. Kupujúci vloží peniaze do úschovy a predávajúci ich dostane až po splnení dohodnutých podmienok, napríklad po prevode vlastníctva na katastri.
Rozvodové konania: Manželia si môžu uložiť u notára sumu, ktorú si majú navzájom vyplatiť po rozvode, v závislosti od rozsudku.
Nejasné záväzky: Hoci notárska úschova neslúži na riešenie situácií, kedy dlžník nevie, komu má zaplatiť (na to slúži súdna úschova), môže sa využiť v prípadoch, kedy existuje dohoda o platbe, ale s ňou spojené podmienky.
Zloženie peňazí: Kupujúci (zložiteľ) prevedie finančné prostriedky vo výške kúpnej sumy na bankový účet určený notárom. Peniaze sa uložia na osobitný účet notára, ktorý je určený výhradne na účely notárskych úschov.
Spísanie notárskej zápisnice: Notár spíše notársku zápisnicu o zložení kúpnej ceny. V zápisnici sa uvedú podmienky, za ktorých má notár vyplatiť peniaze predávajúcemu (príjemcovi). Je vhodné, aby zápisnicu podpísali obe strany. O prijatí veci do úschovy spíše notár notársku zápisnicu. Zápisnica o úschove na účely splnenia záväzku musí obsahovať aj vyhlásenie zložiteľa, že záväzok nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa nepozná. Zároveň notár zverejní bezodkladne na stránke notárskej komory informáciu o prijatí veci do úschovy.
Prečítajte si tiež: Advokátska Úschova: Aspekty
Splnenie podmienok: Po splnení podmienok uvedených v zápisnici (napr. predloženie listu vlastníctva s menom kupujúceho) notár vyplatí peniaze predávajúcemu. V zmysle § 68 Notárskeho poriadku je notár povinný pri nakladaní s peniazmi postupovať podľa dohody uzavretej medzi príjemcom a zložiteľom. Notár vydá peniaze z úschovy príjemcovi bezodkladne po splnení podmienok na vydanie peňazí príjemcovi uvedených v zápisnici o úschove. O splnení podmienok a vydaní peňazí z úschovy spíše notár do spisu úradný záznam.
Vrátenie peňazí: Ak sa podmienky na vyplatenie peňazí nesplnia (napr. kataster nepovolí vklad), notár vráti peniaze kupujúcemu.
Notárska úschova predstavuje jeden z najbezpečnejších spôsobov úhrady kúpnej ceny. Na notársku úschovu sa nevzťahuje ani prípadná exekúcia zložiteľa. Notár je povinný konať nezávisle a nestranne a je viazaný dohodou medzi zložiteľom a príjemcom. Každý notár je povinne poistený pre prípad škody, ktorú by mohol spôsobiť. Notár podlieha kontrole svojich kontrolných orgánov. Notárska zápisnica má dôkaznú silu verejnej listiny na súde.
Okrem notárskej úschovy existujú aj iné spôsoby zabezpečenia prevodu peňazí, napríklad vinkulácia v banke. Pri vinkulácii kupujúci zriadi v banke účet, na ktorom zablokuje peniaze v prospech predávajúceho. Banka uvoľní peniaze predávajúcemu po splnení dohodnutých podmienok. Vinkulácia je však menej bezpečná ako notárska úschova, pretože vinkulovaný účet môže byť postihnutý exekúciou kupujúceho. Ak banka spôsobí škodu, pre ňu ako komerčný subjekt neexistuje vyššia inštancia, ktorá by za ňu túto škodu uhradila.
Poplatok za zriadenie notárskej úschovy sa určuje podľa vyhlášky č. 31/1993 Z. z. Výška poplatku závisí od výšky uschovanej sumy.
Prečítajte si tiež: Zbrane a strelivo na Slovensku
Pri zmluvách, kde je dohodnutá doba trvania úschovy je dôležité, aby úschova trvala až do doby, kedy budú splnené podmienky na jej uvoľnenie.
V prípade, ak sa notárovi nepodarí naložiť s predmetom úschovy v lehote do 10 rokov od jej zloženia, notár podá na súd podnet na začatie konania o prepadnutí predmetu úschovy v prospech štátu. To znamená, že ak notár nevydá vec veriteľovi, pretože si ju tento nepríde vyzdvihnúť, potom by ju podľa zákona nemal vrátiť znova dlžníkovi, ale mal by začať predmetné konanie. Ak teda notár podá návrh na súd na začatie konania o prepadnutí veci štátu, začne plynúť trojročná lehota, v ktorej ešte môže oprávnená osoba požiadať o vydanie predmetu úschovy a zabrániť tak prepadnutiu v prospech štátu. Ak žiadosť o vydanie predmetu úschovy nebude podaná v uvedenej lehote, príp. súd žiadosti nevyhovie, súd po uplynutí troch rokov od začatia konania rozhodne o prepadnutí predmetu úschovy v prospech štátu.