
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať v prípade, že si chcete podať trestné oznámenie v súvislosti s neplatením výživného, alebo ak sa domnievate, že vám niekto obmedzuje osobnú slobodu v iných situáciách. Článok sa zameriava aj na problematiku zvyšovania výživného a s tým súvisiace právne aspekty.
V živote sa môžeme ocitnúť v situáciách, kedy potrebujeme riešiť právne otázky týkajúce sa rodiny, majetku alebo osobnej slobody. Jednou z takýchto situácií je aj neplatenie výživného na dieťa, alebo obmedzovanie osobnej slobody. V takýchto prípadoch je dôležité poznať svoje práva a vedieť, ako postupovať.
V prvom rade je potrebné vychádzať z ustanovení Zákona o rodine, konkrétne z § 62 a nasl., ktoré upravujú vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov. V rámci konania o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti nie je prípustné prehodnocovať predošlé právoplatné súdne rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že u maloletých detí došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté deti.
Je dôležité preukázať, že od posledného určenia výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov mohla nastať tak na strane povinného (napr. zmena majetkových pomerov/zvýšenie príjmu/zrušenie vyživovacej povinnosti a pod.) alebo na strane oprávneného z výživného (napr. prechod na vyšší stupeň školskej dochádzky/vývoj životných nákladov/zmena zdravotného stavu a pod.). Súd ale prihliada len na zmeny, ktoré nastali od posledného rozhodnutia. V návrhu je potrebné opísať zmenu pomerov a túto riadne preukázať.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady a súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.
Ak ste v situácii, že vám exmanžel platí nízke výživné a chcete požiadať o jeho zvýšenie, je potrebné postupovať nasledovne:
Trestné oznámenie je možné podať v prípade, ak sa domnievate, že bol spáchaný trestný čin. Trestným činom je protiprávny čin, ak má znaky uvedené v Trestnom zákone. Podľa škodlivosti a závažnosti rozlišujeme trestné činy na prečiny a zločiny. V kontexte tohto článku je relevantné spomenúť trestný čin zanedbania povinnej výživy, ktorý sa týka neplatenia výživného.
Trestné oznámenie možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Ak sa oznámenie podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia.
Prečítajte si tiež: Fibrilácia predsiení a cievna mozgová príhoda
Trestné oznámenie sa podáva orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú policajt a prokurátor. V praxi sa často stáva, že prokurátor oznámenie odovzdá na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajtovi.
Oznamovateľ by mal uviesť všetko, čo mu je o skutku známe, čo mu je známe o spôsobe spáchania a prípadne aj informácie na určenie možného okruhu páchateľov. Ak bola škoda spôsobená oznamovateľovi, musí byť vypočutý aj o tom, či žiada, aby bolo rozhodnuté o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní.
Po prijatí trestného oznámenia musí orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť o ďalšom postupe do 30 dní. Pokiaľ zo všetkých skutočností vyplýva, že došlo k spáchaniu trestného činu, policajt začne trestné stíhanie. Ak policajt napriek trestnému oznámeniu nezačne trestné stíhanie, vec odovzdá príslušnému orgánu, ak skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť napríklad priestupkom alebo vec odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné, napríklad je páchateľ maloletý alebo zomrel. O tomto postupe musí oznamovateľa i poškodeného informovať.
Podľa Ústavy SR sa sloboda pohybu a pobytu zaručuje. Osobná sloboda môže byť obmedzená len v presne, zákonom vymedzených prípadoch. Ide napríklad o väzbu, výkon trestu odňatia slobody, zatknutie, zadržanie podozrivej osoby.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o rodičovskom príspevku
tags: #kópia #rozhodnutia #pri #podaní #trestného #oznámenia