Náhrada škody zamestnancom: komplexný prehľad

Vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom je založený na vzájomných právach a povinnostiach. Jednou z dôležitých oblastí je náhrada škody, ktorá môže vzniknúť v rôznych situáciách. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o uschovaní zamestnanca a náhrade škody, pokrývajúc rôzne aspekty od uspokojenia nároku až po špecifické prípady zodpovednosti zamestnávateľa.

Uspokojenie nároku na náhradu škody

Nárok na náhradu škody by mal byť uspokojený na mieste určenom zákonom alebo na mieste, na ktorom sa dohodli účastníci. Ak je plnenie poskytnuté v menšom rozsahu, nepovažuje sa to za riadne plnenie. V prípade, že je zamestnávateľ alebo zamestnanec povinný uspokojiť viacero peňažných nárokov a poskytnuté plnenie nepostačuje na vyrovnanie všetkých, prednostne sa uspokojí ten nárok, o ktorom povinná strana pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť.

Subjekty uspokojenia nároku

Nárok sa uspokojuje spravidla medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Na základe zákona alebo dohody účastníkov však môže ísť o riadne plnenie aj vtedy, ak povinný plní inému subjektu. Napríklad, nárok môže byť uspokojený zložením do úradnej úschovy.

Úradná úschova ako spôsob uspokojenia nároku

Zloženie plnenia do úradnej úschovy prichádza do úvahy najmä vtedy, keď sa povinný účastník chce vyhnúť omeškaniu. Dôvodom pre plnenie do úschovy môže byť neprítomnosť oprávneného účastníka, jeho neochota prijať plnenie, odôvodnené pochybnosti o tom, kto je veriteľom, prípadne iné vážne dôvody na strane oprávneného. Uloženie do úschovy má za následok splnenie nároku bez ohľadu na to, či si príjemca plnenie vyzdvihne.

Konanie o zložení plnenia do úschovy

Konanie o zloženie plnenia do úschovy sa začína na návrh podaný súdu. Účastníkmi konania sú povinný (zložiteľ úschovy) a oprávnený (príjemca predmetu úschovy). Návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať vyhlásenie zložiteľa, že záväzok nemožno splniť pre neprítomnosť veriteľa, omeškanie veriteľa, neznalosť veriteľa alebo odôvodnené pochybnosti o osobe veriteľa. Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí účastníkom. Ak si úschova vyžaduje trovy, súd uloží zložiteľovi povinnosť zložiť primeraný preddavok na trovy. Súd vydá predmet úschovy príjemcovi na jeho žiadosť.

Prečítajte si tiež: Usporiadaný Domov: Tipy a Triky

Prepadnutie predmetu úschovy štátu

Ak uplynie lehota troch rokov od právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy, prípadne odo dňa, keď mal byť predmet úschovy podľa návrhu vydaný zložiteľovi, súd rozhodne, že predmet úschovy pripadne štátu, ak sa oň nikto neprihlási do troch rokov odo dňa vyhlásenia tohto uznesenia. Toto uznesenie súd vyvesí na úradnej tabuli súdu.

Splátky ako forma uspokojenia nároku

Za riadne a včasné plnenie sa považuje aj uspokojenie nároku v splátkach v dohodnutých lehotách. Tento spôsob môže využiť len povinný zamestnanec, ak o plnenie v splátkach požiadal oprávneného zamestnávateľa a ten mu to povolil. V prípade, že zamestnanec nesplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže zamestnávateľ žiadať zaplatenie celého nároku len vtedy, ak sa tak dohodli alebo je to určené v právoplatnom rozhodnutí.

Omeškanie s uspokojením nároku

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého účastníka, je v omeškaní. V takom prípade bude účastník, ktorého peňažný nárok nebol riadne a včas uspokojený, požadovať úroky z omeškania, ktoré vyplývajú priamo zo zákona. Výška úrokov z omeškania je stanovená nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.

K omeškaniu nedôjde, ak ten, komu sa malo plniť, neprijme riadne a včas ponúknuté plnenie alebo neposkytne potrebnú súčinnosť na uspokojenie svojho nároku.

Zabezpečenie nároku

Dohoda o zrážkach zo mzdy

Dohodou o zrážkach zo mzdy je možné zabezpečiť uspokojenie nároku zamestnávateľa voči zamestnancovi. Výška dohodnutých zrážok nesmie byť vyššia, ako by boli zrážky pri výkone právoplatného rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku. Maximálnu výšku zrážok určuje nariadenie vlády č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia (exekúcii).

Prečítajte si tiež: Advokátska Úschova: Aspekty

Ručenie

Ak vznikne povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník. Jedna pohľadávka veriteľa môže byť zabezpečená ručiteľským záväzkom viacerých ručiteľov. K ručiteľskému záväzku nie je potrebný súhlas dlžníka. Vyhlásenie ručiteľa môže byť časovo ohraničené na dobu určitú.

Charakteristickým znakom ručenia je jeho podporný charakter, čo znamená, že povinnosť ručiteľa nastupuje až potom, ak nesplní svoju povinnosť dlžník. Ručením možno zabezpečiť každú pohľadávku na peňažné plnenie. Nepeňažné plnenie možno zabezpečiť ručením len v tom prípade, ak ide o zastupiteľnú pohľadávku. Ak by išlo o pohľadávku spočívajúcu v plnení viazanom len na osobu dlžníka, pri ktorom nemožno dlžníka zastúpiť, ručenie môže slúžiť len na zabezpečenie prípadnej škody vzniknutej nesplnením záväzku zo strany dlžníka. Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník. Zamestnávateľ môže dosiahnuť splnenie svojej pohľadávky z celého majetku ručiteľa. Ručiteľ môže uplatniť všetky námietky proti veriteľovi, a to tak ako dlžník.

Na rozdiel od občianskeho práva, kde sa ručenie zakladá zmluvou, v pracovnom práve právny vzťah ručenia vzniká na základe jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa o uspokojení pohľadávky namiesto dlžníka vtedy, ak ten svoj dlh nesplnil. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné len vtedy, ak s ním súhlasí ručiteľ. Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi v trojročnej premlčacej dobe odo dňa splnenia záväzku namiesto dlžníka.

Záložné právo k nehnuteľnosti

Písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve zamestnanca je možné zabezpečiť nárok zamestnávateľa na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne. Subjektom záložného práva v pracovnom práve je len zamestnanec a zamestnávateľ, prvý ako dlžník a druhý ako veriteľ. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva môže byť iba nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je zamestnanec. Záložná zmluva musí byť písomná a musí obsahovať určenie predmetu záložného práva (záloh) a pohľadávky, ktorú zabezpečuje.

Zánik nároku

Nárok zaniká splnením alebo uplynutím času. Uplynutie času je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zánik nárokov bez toho, aby boli uspokojené. Ide o prekluzívnu (prepadnú) lehotu. Ak by dlžník splnil svoju povinnosť po uplynutí prekluzívnej doby, išlo by o neoprávnený majetkový prospech veriteľa. Na rozdiel od preklúzie existuje premlčanie, čo znamená, že aj po uplynutí premlčacej lehoty nárok ostáva a dlžník ho môže dobrovoľne splniť. Na strane veriteľa nevzniká pri takomto plnení neoprávnený majetkový prospech.

Prečítajte si tiež: Zbrane a strelivo na Slovensku

Dohoda o sporných nárokoch

Ak zamestnávateľ a zamestnanec majú rozdielne názory na obsah nároku, môžu si písomnou dohodou sporný nárok upraviť. Na základe toho môže dôjsť k zániku pôvodného nároku a vzniku dohodou určeného nového záväzku dlžníka. Dohoda o sporných nárokoch sa nemusí týkať celého nároku, môže sa ňou upraviť len sporná časť.

Smrť zamestnanca

Smrť zamestnanca spôsobuje rozdielnu situáciu, pokiaľ ide o nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi a naopak, zamestnávateľa voči zamestnancovi. Smrťou zamestnanca jeho peňažné nároky voči zamestnávateľovi nezanikajú, ale prechádzajú priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ktorí s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak týchto osôb niet, nároky zomretého zamestnanca sa stávajú predmetom dedičstva. Zákon ohraničuje výšku mzdových nárokov zamestnanca, ktoré po jeho smrti prechádzajú na uvedené osoby, resp. do dedičstva, výškou štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Smrťou zamestnanca zaniká jeho nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach

Zamestnávateľ je zodpovedný za škodu, ktorá vznikne zamestnancovi na odložených veciach. Je povinný chrániť veci, ktoré si jeho zamestnanci do práce bežne nosia. Za týmto účelom musí zamestnávateľ zaistiť bezpečnú úschovu predovšetkým oblečenia (civilné veci), osobných predmetov (mobil) či dopravných prostriedkov (bicykel), s výnimkou motorových vozidiel.

Bezpečná úschova

Spôsob, akým má bezpečná úschova vyzerať, nie je zákonom bližšie určený, avšak pre riadne splnenie tejto povinnosti je vhodné zaistiť zamestnancom možnosť využiť uzamykateľné schránky či miesta chránené kamerovým systémom (prípadne vrátnikom).

Objektívna zodpovednosť zamestnávateľa

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi na odložených veciach má objektívny charakter. V tomto prípade nie je podstatné, či zamestnávateľ porušil svoju povinnosť alebo nie. Zamestnávateľ je zodpovedný bez ohľadu na zavinenie, teda je úplne postačujúce, ak zamestnanec preukáže, že škoda na odloženej veci vznikla, pričom vec bola správne odložená. Tento charakter zodpovednosti sa vzťahuje aj na situácie, kedy škodu spôsobí iný zamestnanec, pretože aj v tomto prípade hradí primárne škodu zamestnávateľ.

Prehlásenia zamestnávateľa ako „za stratu vecí odložených v šatníku nenesie zamestnávateľ zodpovednosť“ nemajú žiadny právny význam a zamestnávateľ sa svojej zodpovednosti nemôže takto zbaviť. Aj dokumenty podpísané zamestnancom, ktorý berie na vedomie, že zamestnávateľ neručí za škody na odložených veciach, sú z právneho hľadiska neplatné.

Podmienky vzniku zodpovednosti zamestnávateľa

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu nie je neobmedzená a nastupuje iba v prípade, že sú splnené tieto podmienky:

• Ide o vec, ktorú si zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi.
• Vec bola odložená na určené miesto, prípadne na miesto obvyklé.
• Zamestnanec vznik škody bezodkladne ohlásil.

Tieto podmienky musia byť splnené všetky súčasne, inak zamestnanec nemá nárok na náhradu škody.

Odloženie veci pri plnení pracovných úloh

Nie každé odloženie veci na pracovisku je považované za odloženie pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi. Ide o plnenie povinností podľa stanovenej náplne práce alebo plnenie príkazov, predovšetkým úkony vykonávané pred začatím práce alebo po jej skončení, napr. prezliekanie.

Miesto určené a obvyklé pre odloženie veci

Miesto, na ktorom sa vec pred vznikom škody nachádzala, je taktiež veľmi dôležité pre vznik zodpovednosti zamestnávateľa za škodu. Pre jasné posúdenie situácie je významné, či zamestnávateľ presne vymedzil miesto na odkladanie vecí (napr. či určil šatník pre odkladanie kabátov alebo pridelil uzamykateľné skrinky jednotlivým zamestnancom). Ak je takéto miesto presne určené, zodpovedá zamestnávateľ iba v prípadoch, kedy si zamestnanec svoje veci na určené miesto odložil.

Ak takéto miesto nie je presne definované, zamestnanci si majú odkladať svoje veci na miesto obvyklé. Toto je posudzované individuálne a závisí aj na praxi zavedenej u zamestnávateľa. Takéto miesto musí byť z objektívneho hľadiska vnímané väčšinou ľudí ako bežné k odkladaniu daných predmetov.

Veci obvykle nosené a obvykle nenosené do práce

Posúdenie veci z hľadiska, či ide o vec obvykle nosenú do práce či nie, je veľmi dôležité pre určenie výšky náhrady škody. Rozhodujúce pre posúdenie „obvyklosti“ môžu byť napríklad tieto znaky: obvyklosť u väčšiny zamestnancov, charakter pracoviska, zaradenie zamestnanca, ročné obdobie.

Za veci obvykle nosené do práce sa považujú oblečenie, bižutéria a „bežne nosené“ šperky, hodinky či mobily. Tento výpočet samozrejme nie je konečný a každý predmet musí byť posúdený individuálne s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam. Ak si je zamestnanec vedomý toho, že nejde o obvyklú vec a má záujem ju ochrániť v čo najväčšej miere, môže požiadať zamestnávateľa o jej prevzatie do úschovy. Za týchto okolností je vec v podstate chránená ako vec obvyklá.

Výška škody, ktorú je zamestnávateľ povinný nahradiť zamestnancovi

Pri určení výšky náhrady škody je rozhodujúca „obvyklosť“ odložených vecí. V praxi môžu nastať tri situácie:

• Vec obvykle nosená do práce: Škodu na tejto veci zamestnávateľ hradí v plnej výške.
• Vec obvykle nenosená do práce, ale prevzatá zamestnávateľom do úschovy: Škodu hradí zamestnávateľ v plnej výške.
• Vec obvykle nenosená do práce: Zamestnávateľ hradí škodu maximálne do výšky 165,97 EUR.

Pri určovaní výšky náhrady škody sa vychádza z hodnoty veci v dobe, kedy škoda vznikla. Najjednoduchším spôsobom určenia zostatkovej ceny je predloženie účtenky o zakúpení takejto veci. Ak ju zamestnanec nemá, môžu byť využité výpovede svedkov a porovnanie ceny s novo zakúpeným tovarom obdobného charakteru.

V prípade, že zamestnávateľ uhradí škodu na odložených veciach, ktorú spôsobil iný zamestnanec, môže po tomto žiadať, aby mu uhradil, čo vynaložil na vyplatenie zo svojho.

V praxi sa môže stať, že určitý podiel viny na vzniku škody má aj samotný zamestnanec, napríklad tým, že uzamykateľnú skrinku neuzamkol a zlodej nemusel prekonať žiadnu prekážku. V tejto situácii bude výška náhrady škody pomerne znížená, pretože zamestnávateľ zaistil bezpečnú úschovu, ale zamestnanec svojím konaním v podstate vznik škody uľahčil.

Povinnosť zamestnanca nahlásiť vznik škody

Nárok na náhradu škody na odložených veciach zamestnanec stratí, ak neohlási zamestnávateľovi jej vznik bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 15 dní. Lehota začína bežať od vtedy, čo sa zamestnanec o škode dozvedel a teda nemusím ísť o deň, kedy škoda skutočne vznikla. Toto oznámenie musí byť učinené písomne a adresované nadriadenému. Márne uplynutie tejto lehoty nie je možné prepáčiť, a to ani z objektívneho dôvodu akým je choroba. Uplynutím 15-dňovej lehoty je tak nárok zamestnanca na náhradu škody zamestnávateľom definitívne stratený.

Všeobecná zodpovednosť za škodu

Každý je povinný sa správať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku a na prírode. Ak sa tak nespráva a škoda vznikne, porušuje zákon (napr. § 415 Občianskeho zákonníka), a teda je za škodu zodpovedný a je povinný ju nahradiť. Komu hrozí škoda, je povinný primeraným spôsobom zakročiť. Ak niekto spôsobí škodu pri odvracaní hroziacej škody, nie je za ňu zodpovedný. Toto riešia príslušné paragrafy Občianskeho zákonníka. Povinnosť výšky náhrady škody nie je zhora v drvivej väčšine prípadov obmedzená.

Subjektívna a objektívna zodpovednosť za škodu

Väčšina ľudí si myslí, že zodpovední sú len za takú škodu, ktorú priamo zavinili, keď sa nejako o ňu pričinili svojou nepozornosťou alebo porušením pravidiel, či nešťastnou náhodou. O zodpovednosti za škodu prevládajú u ľudí väčšinou falošné predstavy, tzv. mýty o poistení zodpovednosti.

Zavinené škody - subjektívna zodpovednosť za škodu

Ak občan alebo podnik (právnická osoba) škodu zaviní porušením právnych povinností, t. j. následkom chyby, omylu, nešikovnosti, nepozornosti, nedbalosti a podobne, hovoríme o subjektívnej zodpovednosti za škodu.

Nezvinené škody - objektívna zodpovednosť za škodu

Sú prípady, kedy občan alebo podnik (právnická osoba) svojím konaním škodu priamo nezavinil, ani neporušil žiadny právny predpis, napriek tomu za škodu zodpovedá z dôvodu prevádzkovania, držby alebo prenájmu nehnuteľnosti, prevádzkou živnosti, dopravného prostriedku a podobne - ide najmä o prípady občianskym zákonníkom vymenovaných osobitných zodpovedností.

Všeobecná zodpovednosť a osobitná zodpovednosť za škodu

Zákon hovorí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú zavinil porušením právnej povinnosti. Škodu môže spôsobiť pri svojej činnosti fyzická osoba - občan alebo právnická osoba (firma, úrad, organizácia). Hovoríme o všeobecnej zodpovednosti za škodu - § 420 Občianskeho zákonníka (OZ), a tiež o prevádzkovej zodpovednosti, keď škoda je spôsobená napríklad prevádzkou nehnuteľnosti alebo živnosti alebo továrne - § 420a) OZ.

Osobitná zodpovednosť za škodu

Zákon menuje aj niektoré prípady osobitnej zodpovednosti za škodu:

• Zodpovednosť za poškodenie, stratu alebo zničenie prevzatej veci, ktorá má byť predmetom záväzku.
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú chybou prístroja.
• Zodpovednosť za škodu maloletého alebo duševne chorého.
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom.
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov.
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou.
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach.

Poistenie zodpovednosti za škodu

Poistenie zodpovednosti za škodu kryje náhradu škody, ktorú spôsobí poistený občan alebo podnik (právnická osoba) svojou činnosťou, prevádzkou nehnuteľnosti alebo motorového vozidla, plavidla, lietadla a inými vecami, ktoré používa (vlastnými alebo požičanými), a v prípade podniku prevádzkovaním obchodu, výroby, alebo inej živnosti, a tiež výrobkami, ktoré poistený vyrába a predáva.

Ako funguje poistenie zodpovednosti za škodu?

Poistený, čiže škodca spôsobí neúmyselnú škodu poškodenému. Poškodený vznesie voči škodcovi písomný nárok na náhradu škody, čím vzniká škodová udalosť. Poistený oznámi škodovú udalosť svojej poisťovni. Poisťovňa škodu preskúma, a keď uzná nárok poškodeného za oprávnený, vyplatí poistné plnenie priamo poškodenému. Zvláštnosťou poistenia zodpovednosti za škodu je pravidlo, že poistné plnenie vždy dostane poškodený ako tretia osoba, nikdy nie poistený ani poistník, hoci poistník vlastní poistnú zmluvu a platí poistné. Ide o povestný trojuholník poistenia zodpovednosti, ktorý v prípade škody jednoducho vystihuje vzťahy medzi poisteným škodcom, poisťovňou a poisteným.

Druhy poistenia zodpovednosti

Právo z pohľadu zodpovednosti hovorí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému (pozrite napr. §415, §420 OZ) bez ohľadu na to, či škodu spôsobila právnická alebo fyzická osoba, človek alebo firma, tá alebo oná profesia alebo či škoda bola spôsobená prístrojom, stavbou, vodou alebo zlým poradenstvom, chybou softwaru statika či architekta alebo z iného dôvodu. Vzhľadom na špecifiká niektorých ľudských činností sa postupom času vyvinuli špecifické poistné produkty šité priamo na podmienky konkrétnej ľudskej činnosti, prevádzky, stavby, atď.

Poistenie zodpovednosti za škodu prevádzkovateľov dopravných prostriedkov

• Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového alebo prípojného vozidla (PZP).
• Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla.
• Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou lietadla.

Poistenie občianskej zodpovednosti za škodu

• Poistenie občianskej zodpovednosti za škodu.
• Poistenie zodpovednosti za škodu z vlastníctva, držby alebo prenájmu nehnuteľnosti.
• Poistenie zodpovednosti za škodu zamestnanca spôsobenú svojmu zamestnávateľovi.

Poistenie zodpovednosti podnikateľov

• Poistenie všeobecnej zodpovednosti alebo prevádzkovej zodpovednosti za škodu.
• Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom.
• Poistenie enviromentálnej zodpovednosti za škodu.

Poistenie profesijnej zodpovednosti za škodu

• Poistenie profesijnej zodpovednosti lekárov a lekárnikov.
• Poistenie profesijnej zodpovednosti ekonomických a právnych profesií.
• Poistenie profesijnej zodpovednosti inžinierov.
• Poistenie IT profesijnej zodpovednosti.
• Poistenie profesijnej zodpovednosti súdnych znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
• Poistenie zodpovednosti za škodu manažérov D & O.
• Poistenie profesijnej zodpovednosti zasielateľov (špeditérov).
• Poistenie zodpovednosti za škodu cestného nákladného dopravcu.
• Poistenie profesijnej zodpovednosti stanice technickej kontroly.
• Poistenie profesijnej zodpovednosti prevádzkovateľa taxislužby.

Rozsah krytia a výška poistnej sumy pri poistení zodpovednosti za škodu

Poistenie zodpovednosti za škodu sa v praxi dojednáva pre občanov alebo podniky (právnické osoby) metódou poistenia proti všetkým nebezpečenstvám - all risk insurance, kedy je poistená akákoľvek škoda, ktorá sa viaže k predmetu poistenia, s výnimkou prípadov škôd z poistenia vylúčených. Výluky sú stanovené vo všeobecných poistných podmienkach. Poisťujú sa najmä tieto zložky:

• Škody na zdraví alebo usmrtením.
• Škody na majetku (vecné škody) a škody na ušlom zisku.
• Náklady na vyšetrovanie poistnej udalosti a právne náklady.
• Čisté finančné škody.
• Zachraňovacie náklady.

Ako stanoviť výšku poistnej sumy v poistení zodpovednosti za škodu

Každý zodpovedá za škodu do neobmedzenej výšky, zákon nestanovuje maximálne odškodné. Na druhej strane niektoré druhy zodpovednostného poistenia majú osobitným zákonom určené minimálne limity poistného krytia, napr. pri zodpovednosti za škody z prevádzky dopravných prostriedkov - minimálne limity pre PZP, limity pre poistenie zodpovednosti z prevádzky lietadla alebo pri profesných zodpovednostiach - advokáti, tlmočníci, znalci, atď.

Z toho dôvodu je dôležité v poistnej zmluve správne stanoviť poistnú sumu ako maximálnu hranicu poistného plnenia. Je rozumné sa zamyslieť, akú najväčšiu škodu môžem spôsobiť pri kombinácii všetkých možných nepriaznivých okolností.

Časová účinnosť poistenia zodpovednosti

V poistných podmienkach poistenia zodpovednosti je stanovený časový spúšťač (trigger) poistenia. Z hľadiska dátumu, kedy škoda vznikla a dátumu, kedy má byť nahlásená poisťovni, aby bola škoda likvidná, rozlišujeme 2 základné typy poistných podmienok, a to podľa princípu Loss Occurence alebo podľa Claims Made.

Poistenie zodpovednosti Loss Occurence

Ide o najbežnejší spôsob poistenia zodpovednosti, keď podmienkou priznania poistného plnenia je, že škoda musí vzniknúť v priebehu poistného obdobia a môže sa nahlásiť aj po jeho skončení.

Poistenie zodpovednosti Claims Made

Vo veľa prípadoch poistenia, najmä pri profesných zodpovednostiach a zodpovednosti za výrobok je podmienkou priznania poistného plnenia vznik škody počas poistného obdobia a zároveň škoda musí byť nahlásená do konca poistného obdobia.

Výluky pri poistení zodpovednosti za škodu

V poistení zodpovednosti sú kryté všetky škody poisteného, ktoré neúmyselne spôsobí inému, okrem prípadov výluk, vymenovaných v poistných podmienkach. Sú výluky, ktoré vyplývajú zo samotnej podstaty poistenia zodpovednosti a iná skupina výluk, ktoré je možné po dohode zrušiť formou doložky alebo pripoistenia.

Najčastejšie výluky:

• Poisťovňa neprizná poistné plnenie v prípade škody spôsobenej osobe s relevantným vzťahom k poistenému, čím sa sleduje vylúčenie konfliktu záujmov.
• Škody spôsobené fyzikálnymi a chemickými procesmi, kde nie je možnosť ich ovplyvniť.
• Škody spôsobené vojnovými udalosťami, terorizmom a zásahmi štátnej moci.
• Škody spôsobené úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbalosti.
• Škody, ktoré vznikli na veciach, ktoré boli poistenému zverené.
• Škody, ktoré presahujú rámec bežnej prevádzky.

tags: #uschova #zamestnanca #nahrada #skody