Ústavná starostlivosť pre ťažko mentálne postihnuté osoby: Komplexný pohľad

Úvod

Ústavná starostlivosť o ťažko mentálne postihnuté osoby je komplexná téma, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Zahŕňa aspekty sociálnej práce, zdravotnej starostlivosti, pedagogiky a práva. Cieľom tohto článku je poskytnúť rozsiahly prehľad o tejto problematike, od základných pojmov a definícií, cez formy a funkcie ústavnej starostlivosti, až po etické a legislatívne aspekty.

Základné pojmy a definície

Pre lepšie pochopenie problematiky je nevyhnutné definovať kľúčové pojmy:

Osobnosť sociálneho pracovníka

V kontexte starostlivosti o ťažko mentálne postihnuté osoby je osobnosť sociálneho pracovníka mimoriadne dôležitá. Kľúčové vlastnosti zahŕňajú:

• Akceptácia všetkých klientov: Bezpodmienečné prijatie klienta bez ohľadu na jeho stav alebo správanie.
• Empatia: Schopnosť vcítiť sa do situácie klienta a porozumieť jeho pocitom a potrebám.
• Schopnosť pracovať v tíme: Efektívna spolupráca s ostatnými odborníkmi (lekári, pedagógovia, psychológovia) pre dosiahnutie optimálnej starostlivosti.
• Emocionálna inteligencia: Schopnosť rozpoznať, pochopiť a riadiť vlastné emócie a emócie iných.

Osoby so zdravotným postihnutím

• Znevýhodnenie: Obmedzenie vo vykonávaní zamestnania, diskriminácia, izolácia. Patria sem občania s telesným, zrakovým, sluchovým, senzorickým alebo kombinovaným postihnutím. Dôležité je vnímať ich ako občanov so špecifickými potrebami, nie ako chorých.
• Občan so zmenenou zdravotnou schopnosťou: Osoba s dlhodobo zmeneným zdravotným stavom, obmedzenou možnosťou prípravy na povolanie, prípadne s ťažším postihnutím, ktorá môže vykonávať zamestnanie len za mimoriadnych podmienok.
• Invalidný občan: Osoba neschopná vykonávať akékoľvek zamestnanie alebo len za výnimočne mimoriadnych pracovných podmienok.
• Čiastočne invalidný občan: Osoba schopná vykonávať svoje povolanie, ale za upravených podmienok s ohľadom na duševné a telesné schopnosti.
• Bezvládnosť občana:
  • Čiastočná: Dlhodobá potreba pomoci pri bežných úkonoch (česanie, osobná hygiena).
  • Prevažná: Pravidelná potreba pomoci.
  • Úplná: Strata schopnosti sebaobsluhy a zabezpečenia základných potrieb.

Ťažko zdravotne postihnuté dieťa

• Ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce si zdravotnú starostlivosť: Dieťa, ktorému je poskytovaná individuálna starostlivosť, ktorá svojím rozsahom a intenzitou značne prevyšuje bežnú starostlivosť (potreba opatrovania v noci, rehabilitácia, stravovanie, zvýšený dohľad).
• Mimoriadna starostlivosť: Osobitne náročná a intenzívnejšia starostlivosť, vyžadujúca si opatrovanie aj v noci.

Ťažko zdravotne postihnutý občan

• Ťažko zdravotne postihnutý občan: Stav musí byť medicínsky vymedzený diagnózou, postihnutie musí byť viac ako 50% a trvať najmenej rok. Posudzuje sa posudkovou komisiou raz ročne.

Posudzovanie ťažkého zdravotného postihnutia

• Porucha: Strata alebo abnormalita v štruktúre alebo funkcii, anatomickej alebo psychickej.
• Obmedzenie: Ujma alebo nedostatočná schopnosť spôsobená poruchou, ktorá znemožňuje vykonávať bežné činnosti.
• Znevýhodnenie (handicap): Ak má obmedzenie dopad na život človeka v spoločenskom ponímaní alebo mu bráni vykonávať niektoré činnosti. Hlavným zdrojom znevýhodnenia je nerovnosť príležitostí v komunite, rodine a zamestnaní (bariérové vstupy, byrokracia).
• Kompenzácia: Poskytuje sa v systéme sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia.

Sociálna diagnostika

Sociálna diagnostika je proces analýzy a hľadania problémov klienta. Zahŕňa zámerný sociálny rozhovor, anamnézu (rodinnú, pracovnú, osobnú), a následné určenie sociálnych rolí, v ktorých klient zlyhal. Dôležité je poznať vývojový proces klienta a rozlíšiť, či ide o sociálny problém alebo prechodný stav (sociálnu situáciu). V záverečnej fáze sa realizuje sociálna terapia.

Efektívna komunikácia a plán sociálnej terapie

Efektívna komunikácia s inštitúciami a znalosť sociálnych zákonov sú kľúčové. Plán sociálnej terapie musí zohľadňovať schopnosti a predpoklady klienta, ako aj možnosti inštitúcií.

Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku

Etika sociálnej práce

Etika sociálnej práce sa prejavuje vo vzťahu k druhým ľuďom a zahŕňa profesionalitu v práci. Etický kódex sociálneho pracovníka definuje normy správania vo vzťahu ku klientovi, k sebe a k práci.

Washingtonský etický kódex

• Nezávislosť: Motivácia klienta, aby sa spoliehal na seba a dôveroval svojim schopnostiam.
• Oslobodenie od represie a podradných životných podmienok: Hájenie solidarity a rovnoprávnosti medzi ľuďmi.
• Protidiskriminačný prístup.
• Demokracia a ľudské práva: Podľa Charty ľudských práv OSN.
• Spoluúčasť klientov: Na základe ich aktívnej účasti.
• Ochrana integrity klientov: Dodržiavanie profesionálneho prístupu, zachovanie tajomstva a diskrétnosť.
• Sebaurčenie: Na úrovni minimálneho nátlaku, bez vnucovania vlastných myšlienok a ideí.
• Odpor k násiliu.
• Osobná zodpovednosť: Zváženie rizík, nadmerná pomoc môže ublížiť.

Transformácia sociálnej sféry

Transformácia sociálnej sféry zahŕňa stimuláciu a sankcie, koncepčnosť vývoja spoločnosti a logiku motivácie. Štatút sociálneho pracovníka je vymedzený v zákone. Scenár sociálnej reformy zahŕňa privatizáciu a pluralizáciu. Sociálny systém vyžaduje usporiadanie vecných, inštitucionálnych a legislatívnych postupov.

Kvalita života

Kvalita života je regulatívny pojem, ktorý zdôvodňuje sociálne normy. Subjektívne prežívanie kvality života je rovnako dôležité ako objektívne faktory.

Podmienky kvality života

• Životné prostredie.
• Činnosť a činorodosť človeka.
• Kvalita ľudských vzťahov.
• Rozdelenie kompetencií a nasmerovanie vývoja života.
• Rešpektovanie dôstojnosti človeka.
• Vzájomné prispievanie k realizácii vyšších hodnôt.

Pohľad Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO)

Kvalita života je dojem jednotlivcov alebo skupín, že sa im vychádza v ústrety. Je to súhrn objektívnych a subjektívnych činností a vnemov v sociálnom priestore, spokojnosť s dosahovaním cieľov a vzájomné pôsobenie životných podmienok (bio-psycho-sociálne faktory). Pozoruje sa kvôli efektívnosti zásahov do života jednotlivcov.

Krivohlavého pohľad

Kvalita života je obohatená o duchovnú zložku, oblasť telesnej pohody, psychickej pohody, sociálnej pohody (interakcia s okolím, vzťahy, práca, sexuálny záujem, financie) a spirituálnu oblasť (zmysel choroby, zmysel života, nádej, neistota, religiozita).

Prečítajte si tiež: Príklady geriatrických zariadení

Inštitucionalizácia a formy starostlivosti

Systém inštitucionalizácie zahŕňa ústavnú starostlivosť štátu o zdravotne postihnutých občanov.

• Krátkodobé postihnutie: Nemocničná starostlivosť.
• Dlhodobý handicap: Rehabilitačný model starostlivosti (kúpeľné liečby, sanatória).
• Trvalý handicap: Opakovaná starostlivosť a umiestnenie do ústavu (dobrovoľné alebo nedobrovoľné - súdny príkaz, nákazlivá choroba, recidivisti, ťažkí psychiatrickí pacienti).

Funkcie ústavnej starostlivosti

• Podpora a starostlivosť: Uspokojenie základných životných potrieb, vzdelanie, sociálna opora (domovy dôchodcov, domovy pre zdravotne ťažko postihnutých, detské domovy).
• Liečba, výchova a resocializácia: Otázne, nakoľko tieto zariadenia riešia problém klienta.
• Obmedzenie, izolácia, represia: Väznice, utečenecké tábory, psychiatrické liečebne (ochrana spoločnosti pred kriminalitou).
• Ústavy s rekreačnou funkciou: Ozdravovne, sanatória, kúpele, rekondičné strediská.

Patologické javy v liečebnej ústavnej starostlivosti

• Citová deprivácia.
• Ponorková choroba (personál aj klienti nemajú súkromie).
• Šikanovanie klientov, skrytá agresia.
• Syndróm vyhorenia (časté v školstve, zdravotníctve, sociálnej práci).

Hospicová starostlivosť

Hospicová starostlivosť uspokojuje individuálne potreby v závere života (súkromie, zdravotné potreby, lekárska starostlivosť, duchovná starostlivosť, návštevy rodiny). Klient musí mať potvrdené, že je v terminálnom štádiu (6 mesiacov pred smrťou). Preferuje sa domáce prostredie pred nemocničným.

Dobrovoľníctvo

Dobrovoľníctvo má korene v kresťanstve. Všeobecná deklarácia o dobrovoľníctve bola prijatá v Paríži v roku 1990 a je založená na osobnej motivácii a slobodnom rozhodnutí. Je to spôsob podpory aktívnej občianskej participácie a záujmu o rozvoj komunity, zvyšuje ľudský potenciál a kvalitu života, posilňuje solidaritu a prispieva k životaschopnosti ekonomického života a tvorbe pracovných miest.

Základné princípy dobrovoľníctva

• Rešpektovanie práv bez ohľadu na rasu…
• Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
• Podieľa sa na odkrývaní potrieb komunity.
• Snaha o zapojenie komunity do vlastných problémov (pomoc človeka človeku).
• Rast osobnosti, zručností, vedomostí, rozvoj osobnostných potenciálov, viera vo vlastné schopnosti a tvorivosť.
• Stimulácia spoločenskej zodpovednosti.

Nábor dobrovoľníkov

• Určenie cieľovej skupiny obyvateľstva.
• Realizácia náboru (stretnutia, plagáty).
• Zaradenie dobrovoľníkov, zaškolenie a začlenenie do procesu, spätná väzba.

Typy dobrovoľníkov

• Pracujúci v organizácii bez nároku na odmenu.
• Odborníci poskytujúci špecifické služby za symbolickú odmenu (lekár, právnik, psychológ).
• Členovia správnych rád organizácií, ktorí nie sú honorovaní.

Najčastejšie formy pomoci v dobrovoľníctve

• Pomoc ľuďom v núdzi.
• Pomoc nemocniciam a sociálnym zariadeniam.
• Podpora školstvu a vzdelávaniu.
• Pomoc obciam a sídliskám.
• Ochrana životného prostredia.
• Pomoc krajinám postihnutým katastrofou.
• Podpora športovej a rekreačnej činnosti.
• Podpora kultúry a rekreačných činností.

Dobrovoľník nie je evidovaný, neplatí členské, môže sa podieľať na aktivitách, nemusí niečo vyrábať a tvoriť, nemá výhody vyplývajúce z členstva, pracuje iba keď sa mu chce, nie je prísne eticky viazaný poslaním, nie je sankcionovaný a nesmie byť volený do žiadnych oficiálnych funkcií.

Osobná asistencia

Potreba osobnej asistencie vznikla v USA po vojne vo Vietname. Hnutie Independent Living (IL) založil Ed Roberts. V Európe vzniklo hnutie ENIL (European Network on Independent Living).

Prečítajte si tiež: Ústavná starostlivosť na Slovensku

Hlavné zásady hnutia IL

• Nezávislý spôsob života: Akceptácia vady, zvyšovanie sebadôvery, aktivácia a snaha za vlastné uplatnenie.
• Zabezpečenie základných potrieb.
• Vedenie detí s postihnutím k samostatnosti od útleho veku.
• Rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím.
• Zásadný odpor k systémom ústavných inštitúcií.
• Aktívna účasť osôb so zdravotným postihnutím na plánovaní a boji za svoje práva.

Osobná asistencia

Každý zdravotne ťažko postihnutý občan by mal mať osobného asistenta, ktorý mu pomôže realizovať aktivity, ktoré sám nemôže vykonávať, umožňuje mu nezávislý život a uspokojovanie jeho potrieb. Osobný asistent nemusí byť špecificky vyškolený, ale zodpovedný a skúsený.

Oblasti pôsobenia osobného asistenta

Nákupy, kozmetika, kaderník. Osobný asistent je rukami a nohami klienta.

4D osobnej asistencie

• Delimitácia: Nie je pracovne limitovaný časom.
• Deprofesionalizácia: Nemusí to byť profesionál, môže to byť aj žena z domácnosti.
• Demedikalizácia: Nie je to chorý človek a ak potrebuje ošetrenie, požiada asistenta, aby išli za lekárom.
• Dezinštitucionalizácia: Možnosť žiť vo vlastnom byte a organizovať si svoj život sám.

Význam rehabilitácie

• Prevencia invalidity a jej dôsledkov.
• Krátkodobá a dlhodobá (trvalé poškodenie, spojené s trvalým poškodením kvality života).

Členenie ucelenej (komprehenzívnej) rehabilitácie

• Rehabilitácia liečebná.
• Rehabilitácia pracovná.
• Rehabilitácia sociálna.
• Rehabilitácia pedagogická.

Liečebná rehabilitácia

Fyziatria, parafín, arteterapia, canisterapia, dietoterapia, liečebná telesná výchova, ergoterapia (liečba prácou).

Sociálna rehabilitácia

Vychádza z poznatkov o navrátení sociálnej spôsobilosti a kompetencií. Rozpracovali ju Jana Levická z Trnavy a Jesenský z Karlovky.

• Orientácia na potreby klienta.
• Orientácia na klienta ako na individualitu a jeho psychické potreby.
• Orientácia na zachovanie suverenity a podporovanie rastu a sebarealizácie klienta.
• Orientácia na image klienta (starostlivosť o vizáž a správanie).

Pracovná rehabilitácia

Najdôležitejšie je prekonávanie ergodefektivity (nedostatok pracovných návykov).

Príčiny ergodefektivity

• Neochota akceptovať svoju vadu a zmenenú pracovnú schopnosť.
• Neschopnosť rekvalifikácie.
• Pracovné ašpirácie výrazne predbiehajú možnosti a podmienky klienta.

Cieľom je navrátenie do pracovného procesu.

Pedagogická rehabilitácia

Zameriava sa na všetky vekové skupiny. Špeciálny pedagóg je zároveň aj špeciálny pracovník.

Všeobecné programy rehabilitácie

• Program akceptácie vady, asertivity a prevencie handicapov (pochopenie zmenenej kvality života, zameranie sa na zmenené životné možnosti).
• Program vyladenia partnerského a rodinného života (edukácia ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí stratili možnosť prirodzenou cestou založiť rodinu, o spôsoboch nadviazania vzťahov a plnohodnotného rodinného života).

Deinstitucionalizácia a nezávislý život

Moderná spoločnosť prináša zmeny a výzvy, na ktoré je potrebné reagovať. Prijatie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zaručuje slobodnú voľbu, nezávislý život, rovnaké životné podmienky a právo na osobnú asistenciu. Podpora nezávislého života a osobnej asistencie je investíciou do sociálnej politiky, ktorá znižuje náklady na inštitucionálnu starostlivosť a nezamestnanosť a zlepšuje kvalitu života.

História a princípy deinštitucionalizácie

Začiatky deinštitucionalizácie v Európe siahajú do polovice 20. storočia. Hlavnou motiváciou je boj o dodržiavanie ľudských práv a proti izolácii. Presadzuje sa poskytovanie pomoci a podpory na komunitnej úrovni. Podstatou deinštitucionalizácie je postupné zrušenie inštitúcií a presun zdrojov na rozvoj alternatívnych foriem podpory.

Právo na nezávislý život

Právo na nezávislý život je základné ľudské právo, ktoré zdôrazňuje slobodu voľby, bývania, vzdelávania, práce, rozvoja sociálnych vzťahov a prístupu k zdrojom a podpore. Deinštitucionalizácia znamená zmenu systému poskytovania podpory pre ľudí odkázaných na pomoc iných.

Legislatívny rámec

Práva osôb so zdravotným postihnutím sú upravené v mnohých vnútroštátnych a medzinárodných dokumentoch. Medzi ne patrí Európska sociálna charta, Stratégia EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 - 2030, Ústava Slovenskej republiky, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

Výdavky na sociálnu politiku

Výdavky na sociálnu politiku v EÚ tvoria 22% HDP, z čoho v priemere 2.2% HPD je určená na oblasť zdravotného postihnutia. Slovensko v roku 2020 investovalo do oblasti zdravotného postihnutia 1,6% HDP.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Slovenská republika sa pripojila k celosvetovému trendu odstraňovania inštitucionálnej izolácie koncom roka 2011. Európsky parlament vyzýva na postupné zrušenie ústavnej starostlivosti a zabezpečenie prechodu na systém, ktorý umožní sociálnu účasť a služby v komunite.

Osobná asistencia ako ľudské právo

Osobná asistencia nie je privilégium, ale základné ľudské právo. Umožňuje osobám so zdravotným postihnutím plnohodnotne fungovať v spoločnosti. Všeobecný komentár č. 5 k nezávislému spôsobu života a začlenení do spoločnosti vyžaduje, aby vlády poskytovali primerané podporné služby rodinným opatrovateľom. Osobnú asistenciu majú kontrolovať samotné osoby so zdravotným postihnutím.

Prekážky v prístupe k službám

Príliš často existujú služby teoreticky, ale ľudia so zdravotným postihnutím k nim nemajú prístup. Môže to byť spôsobené nedostupnými, nespravodlivými a netransparentnými postupmi. Dôležitý je individuálny prístup a zohľadnenie vôle a preferencií osoby.

Náklady na ústavnú starostlivosť

Ústavná starostlivosť je pre štát drahšia - celkové ekonomické náklady na jedného klienta v roku 2023 sú v priemere 1833,26 EUR.

Nezávislý život

Nezávislý život je právom každého na voľbu takej sociálnej služby, ktorá je pre neho adekvátna. Vhodnou podporou zo strany štátu aj človek s vážnym postihnutím môže ostať v prirodzenom prostredí. Voľba osoby, ktorá bude vykonávať opatrovateľskú službu alebo osobnú asistenciu, musí byť voľbou tej konkrétnej osoby, ktorá službu potrebuje. Nezávislý život garantuje uplatňovať základné práva, ako právo na vzdelávanie, právo na prácu, plánovať svoje aktivity a voľný čas, mať osobného asistenta alebo inú podporu.

HUMANITÁR

HUMANITÁR je nezisková organizácia, ktorá poskytuje vzdelávanie pre ľudí s duševným ochorením, rodiny a verejnosť. Poskytuje sociálne služby v zariadení pre seniorov, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení a v dennom stacionári v meste Levoča. Cieľovou skupinou sú občania, ktorí trpia duševným ochorením s osobitným zreteľom na ochorenia schizofrénneho a mánio - depresívneho okruhu a demencie.

Schizofrénia

Schizofrénia patrí medzi diagnózy, s ktorými sa nikto nechváli. Psychóza prepuká u ľudí s náchylnosťou ku schizofrénií potom, čo sú vystavení nadmernej psychickej záťaži. Medzi dispozície ochorenia patrí nadmerná citlivosť a zvýšená zraniteľnosť, je preto dôležitá kvalita vzťahu s blízkymi. Psychotické poruchy nikdy nespúšťa jediná príčina, ale kombinácia mohých čiastkových príčin. Svet sa pre chorého stáva nezrozumiteľným, zažíva pocit straty kontroly nad skutočnosťou. Schizofrénia sa vracia, preto je dôležité, aby sa chorý naučil rozpoznávať ,, varovné príznaky,, , ktoré signalizujú návrat (nespavosť, nesústredenosť, vnútorný pocit , že sa zasa niečo deje).

tags: #ústavná #starostlivosť #pre #ťažko #mentálne #postihnuté