Keď sa Žaloba Neoplatí: Pohľad na Náhradu Trovy Konania a Zmluvnú Autonómiu

V právnom svete sa často stretávame so situáciami, ktoré na prvý pohľad vyzerajú nespravodlivo. Jednou z nich je aj otázka náhrady trov konania, najmä v prípadoch žalôb o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Často sa stáva, že po zdĺhavom a nákladnom spore súd prizná úspešnému účastníkovi len zanedbateľnú náhradu, akoby nebolo možné vyjadriť hodnotu sporu v peniazoch. Prečo sa to deje a ako sa s tým vysporiadať? Tento článok sa venuje tejto problematike, analyzuje judikatúru a hľadá riešenia, ktoré by zohľadňovali spravodlivosť a účel súkromného práva.

Náhrada trov konania v sporoch o nehnuteľnosti

Predstavte si situáciu, že ste úspešne obhájili vlastníctvo klienta k pozemku, no súd vám priznal len minimálnu náhradu trov konania. Zdá sa vám to nespravodlivé? Zrejme áno. Problém spočíva v tom, že súdy niekedy pri výpočte náhrady trov konania v sporoch o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti vychádzajú z toho, že predmet sporu je "peniazmi neoceniteľný".

Rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky

Našťastie existujú aj rozhodnutia, ktoré sa s týmto prístupom nestotožňujú. Ústavný súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 538/10 judikoval, že aj v prípade žaloby na určenie existencie právneho vzťahu k nehnuteľnosti je nutné pri výpočte náhrady nákladov řízení advokáta podľa advokátního tarifu vycházet z hodnoty této nemovitosti. Na překážku není, že v soudním řízení hodnota věci zjišťována nebyla. Tento postup je spravodlivý a správny, pretože náhrada trov konania by mala reflektovať hodnotu, ktorú pozemok v skutočnosti má.

Šikanózne žaloby a ich dopad

Žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti môže byť silnou zbraňou, najmä ak je šikanózna. Poznámka v katastri nehnuteľností totiž výrazne znižuje likviditu pozemku a môže vyvolať obavy u bánk a investorov. Preto je dôležité, aby náhrada trov konania zohľadňovala aj tento aspekt.

Nejednotná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Problémom je, že ani v rámci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NSSR) nepanuje zhoda v tom, ako pristupovať k náhrade trov konania v týchto sporoch. Niektoré rozhodnutia priznávajú náhradu podľa skutočnej hodnoty veci, iné zase len paušálnu náhradu.

Prečítajte si tiež: Diskusný príspevok vs. úvaha: Porovnanie

Príklady rozhodnutí NSSR

Pre ilustráciu uvádzame niekoľko rozhodnutí NSSR, v ktorých bola priznaná náhrada trov konania podľa:

• skutočnej hodnoty veci: 2 Cdo 202/2007, 2 M Cdo 15/2007, 2 Cdo 259/2008, 2 Cdo 271/2007, 5 Cdo 55/2009, 2 Cdo 46/2008, 5 Cdo 188/2008, 5 Cdo 194/2008, 3 Cdo 100/2009;
• paušálu: 2 Cdo 8/2008, 5 Cdo 134/2008, 3 Cdo 164/2008, 2 Cdo 78/2009, 5 Cdo 278/2008, 3 Cdo 146/2009, 3 Cdo 65/2009, 2 Cdo 65/2008.

Z uvedeného je zrejmé, že rozhodovacia prax je nejednotná a nepredvídateľná.

Rozhodnutie 2 Cdo 65/2008

Výnimkou je rozhodnutie 2 Cdo 65/2008, v ktorom sa NSSR aspoň pokúsil vysvetliť, prečo dáva prednosť paušálu pred skutočnou hodnotou veci. Dovolací súd vychádzal zo zistenia, že v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zákonná úprava, pokiaľ ide o vyrubenie súdneho poplatku za návrh, upustila od jeho určenia podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov percentuálnou sadzbou zo základu, ktorým bola hodnota nehnuteľnosti, a počnúc od 1.7.2007 stanovila súdny poplatok za predmetný návrh pevnou sumou podľa písmena b/ danej položky sadzobníka. Podľa názoru dovolacieho súdu aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb treba aplikovať rovnaký princíp a pri stanovení základu tarifnej odmeny treba vychádzať zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci.

Zmena v advokátskej tarife a rozhodnutie Ústavného súdu SR

Našťastie, existujú aj pozitívne signály. Novela advokátskej tarify 184/2013 Z.z. priniesla zmenu v § 10 ods. 2, kde sa doplnilo, že za tarifnú hodnotu sa považuje aj hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 119/2012

Dôležitým prelomom bol aj nález Ústavného súdu SR I. ÚS 119/2012, ktorý sa zaoberal otázkou náhrady trov konania a dospel k záveru, že právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny. Ak krajský súd náhradu nákladov v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy sťažovateľovi nepriznal, odoprel mu ochranu označených práv zakotvených v našom ústavnom poriadku.

Prečítajte si tiež: Znaky úspešného sociálneho výcviku

Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 583/2013

Ústavný súd SR sa k tejto problematike vrátil aj v náleze II. ÚS 583/2013, kde konštatoval, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo oceniteľné peniazmi, v dôsledku čoho krajský súd pri priznávaní náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny ustanovenej v § 11 ods. 1 advokátskej tarify, ale bol povinný na vec aplikovať § 10 ods. 2 advokátskej tarify.

Princíp subsidiarity určovacej žaloby

Ďalšou dôležitou otázkou je princíp subsidiarity určovacej žaloby, ktorý vyjadruje pravidlo, že pokiaľ sa žalobca môže domáhať svojej ochrany prostredníctvom žaloby na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení. Určovacia žaloba je tak akýmsi druhoradým prostriedkom ochrany práv žalobcu.

Medzitýmny určovací rozsudok

Zaujímavým inštitútom je medzitýmny určovací rozsudok, ktorý umožňuje, aby súd na návrh strany rozhodol, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. Tento inštitút dokazuje, že určovací výrok môže existovať aj popri výroku na plnenie.

Sociologický aspekt určovacích žalôb

Určovacia žaloba má aj svoj sociologický aspekt, ktorý spočíva v tom, že nie je exekučným titulom a predstavuje miernejšie vyriešenie spornej otázky. Určovací rozsudok sa tak môže stať predpokladom pre dobrovoľné plnenie.

Zmluvná pokuta pri odstúpení od zmluvy

Okrem náhrady trov konania je ďalšou problematickou oblasťou aj otázka zmluvnej pokuty pri odstúpení od zmluvy. Najvyšší súd ČR (sp. zn. 32 Odo 1260/2006) a Najvyšší súd SR (sp. zn. 2 Cdo 141/2000) zastávajú názor, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad porušenia povinnosti, odstúpenie nie je porušením povinnosti, ale výkonom práva a preto je zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad odstúpenia v rozpore s § 544 OZ a absolútne neplatná.

Prečítajte si tiež: Výzvy v slovenskom zdravotníctve

Kritika formalistického prístupu

Tento formalistický prístup k výkladu súkromnoprávnych prejavov vôle je kritizovaný ako prejav disrešpektu voči zmluvnej autonómii. Súdy by mali skúmať vôľu strán a účel ich dojednania, a nie sa len pridržiavať gramatického výkladu zákona.

Ústavnoprávna ochrana zmluvnej autonómie

Zásada zmluvnej autonómie je nielen jednou z hlavných zásad súkromného práva, ale vychádza priamo z Ústavy ČR (čl. 2 ods. 4) a Listiny základních práv a svobod (čl. 2 ods. 3). Ústavný súd ČR judikoval, že porušení tohoto práva se orgán státní moci dopustí i tehdy, pokud formalistickým výkladem norem jednoduchého práva odepře autonomnímu projevu vůle smluvních stran důsledky, které smluvní strany takovým projevem zamýšlely ve své právní sféře vyvolat.

Výklad prejavu vôle

Právny úkon sa má vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil (§ 35 ods. 2 OZ). Ak teda strany z dôvodu chyby svojich právnikov alebo z dôvodu toho, že si k písaniu právnikov vôbec nezavolali, nevhodne použili pojem "zmluvná pokuta", je to mrzuté a možno prídu o podporné zákonné ustanovenia o zmluvnej pokute. Ale prečo by nemohlo ísť o inominátny záväzok, ktorý je dostatočne určitý?

tags: #uvaha #preco #sa #nepatri #zalovat