Uznanie a výkon rozhodnutia o náhrade škody spôsobenej v medzinárodnom práve

Článok sa zaoberá problematikou uznávania a vykonávania rozhodnutí o náhrade škody v kontexte medzinárodného práva. Skúma relevantné právne predpisy, postupy a aspekty, ktoré ovplyvňujú úspešné vymáhanie nárokov na náhradu škody v cezhraničných situáciách.

Úvod

V globalizovanom svete je čoraz bežnejšie, že škody vznikajú v dôsledku udalostí s medzinárodným prvkom. Či už ide o dopravné nehody, obchodné spory alebo iné situácie, poškodené strany často čelia výzve, ako úspešne vymôcť náhradu škody v zahraničí. Uznanie a výkon rozhodnutia o náhrade škody v medzinárodnom práve je komplexný proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú znalosť relevantných právnych predpisov a postupov.

Právny rámec medzinárodného obchodného styku

Zákon č. 101/1963 Zb. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu) upravuje majetkové vzťahy v medzinárodnom obchodnom styku. Cieľom tohto zákona je podporovať rozvoj hospodárskych stykov a upevňovať mierové spolunažívanie medzi národmi na základe zásady plnej právnej rovnosti a neprípustnosti akejkoľvek diskriminácie.

Vzťahy v medzinárodnom obchodnom styku

Za vzťahy vznikajúce v medzinárodnom obchodnom styku sa považujú:

• Majetkové vzťahy, na základe ktorých dochádza k prevodu vecného, záväzkového alebo iného práva alebo hospodárskej hodnoty medzi osobami, ktoré nemajú sídlo (bydlisko) na území toho istého štátu.
• Majetkové vzťahy, predmetom ktorých je užívanie veci alebo využitie práva alebo inej hospodárskej hodnoty, ktoré sa má uskutočniť na území štátu, na ktorom nemá niektorý z účastníkov svoje sídlo (bydlisko).
• Majetkové vzťahy, predmetom ktorých je činnosť alebo zdržanie sa činnosti, ak všetci účastníci nemajú sídlo (bydlisko) na území toho istého štátu.
• Majetkové vzťahy vznikajúce z obstarávania alebo z uskutočňovania námornej prepravy zásielok alebo najímania lode alebo uzavierania zmlúv o prevádzke lodí.
• Majetkové vzťahy z inej prepravy, pri ktorej miesto odoslania a miesto určenia nie sú na území toho istého štátu alebo sú na území štátu, na ktorom nemá niektorý z účastníkov svoje sídlo (bydlisko).
• Majetkové vzťahy z bankového styku medzi účastníkmi nemajúcimi sídlo (bydlisko) na území toho istého štátu, alebo ak sa tieto vzťahy uskutočňujú v súvislosti s niektorým z ostatných vzťahov uvedených v tomto odseku.
• Majetkové vzťahy vznikajúce z poistenia proti nebezpečenstvu škody hroziacej v súvislosti s niektorým z ostatných právnych vzťahov uvedených v tomto odseku.
• Majetkové vzťahy, predmetom ktorých je kontrolná činnosť uskutočňovaná v súvislosti s niektorým z ostatných právnych vzťahov uvedených v tomto odseku.
• Iné majetkové vzťahy vznikajúce v súvislosti s niektorým z predchádzajúcich právnych vzťahov uvedených v tomto odseku, najmä v dôsledku ich zmeny alebo zániku, alebo vzhľadom na neplatnosť úkonu, ktorý ich mal založiť, alebo na odporovateľnosť právnych úkonov, ktorými sú ukracovaní účastníci týchto vzťahov, alebo vznikajúce v súvislosti s ich zabezpečením, plnením alebo porušením povinností alebo uplatnením práv z nich vyplývajúcich, pokiaľ sú upravené v tomto zákone.
• Iné majetkové vzťahy vznikajúce medzi obchodníkmi, ktorí nemajú sídlo (bydlisko) na území toho istého štátu.

Zákon sa nevzťahuje na majetkové vzťahy, ak je alebo ak musí byť pri ich vzniku účastníkom nepochybne zrejmé, že vznikajú, aby sa na území Československej socialistickej republiky uspokojovali osobné potreby aspoň jedného z ich účastníkov alebo iné vlastné potreby účastníka. Zákon sa však vzťahuje i na taký právny vzťah, ak je alebo ak musí byť účastníkom zrejmé, že tento právny vzťah tvorí právne celok so vzťahom, pri ktorom k uspokojovaniu takýchto potrieb nedochádza. Zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Ak sa má podľa medzinárodného práva súkromného použiť československý právny poriadok, najmä ak zúčastnené osoby si zvolia československé právo alebo ak označia československé občianske právo ako rozhodujúce pre úpravu právneho vzťahu, použije sa výhradne tento zákon, ak ide o vzťah v medzinárodnom obchodnom styku v zmysle tohto zákona (§ 2).

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanoví niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná.

Strany sa môžu dohodnúť na úprave odchyľujúcej sa od ustanovení tohto zákona, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že sa od nich nemožno odchýliť.

Subjekty právnych vzťahov

Účastníkmi právnych vzťahov v medzinárodnom obchodnom styku môžu byť osoby právnické i fyzické. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti a vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) posudzuje sa podľa Občianskeho zákonníka. Právnickými osobami sú podniky a iné organizácie, ak im spôsobilosť na práva a povinnosti priznáva právo, podľa ktorého boli zriadené. Československými právnickými osobami sú najmä podniky pre zahraničný obchod a ostatné hospodárske organizácie zapísané v podnikovom registri. Tieto právnické osoby sú obchodníkmi v zmysle tohto zákona. Spôsobilosť na práva a povinnosti má i štát.

Právne pomery právnických osôb sú upravené právnymi predpismi, podľa ktorých boli zriadené, alebo stanovami na základe týchto predpisov vydanými, v ktorých je najmä určený názov právnickej osoby a ustanovené, prostredníctvom ktorých orgánov koná a ako zaniká. Právne úkony, ktoré v mene právnickej osoby alebo štátu robia ich orgány v medziach svojich oprávnení, sú však vždy právnymi úkonmi právnickej osoby alebo štátu. Ak právnická osoba má členov, členovia neručia za jej záväzky, pokiaľ tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Československé právnické osoby, najmä podniky zahraničného obchodu a medzinárodného zasielateľstva, zodpovedajú za porušenie svojich záväzkov svojím majetkom a štát neručí za ich záväzky; tieto právnické osoby neručia za pohľadávky proti štátu ani za pohľadávky proti iným právnickým osobám. Skutočnosti zapísané do registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná, sú účinné voči všetkým tretím osobám. Ak do registra nebola zapísaná skutočnosť, ktorá tam mala byť zapísaná podľa predpisov krajiny, kde sa register vedie, nemožno sa jej dovolávať voči tretím osobám, okrem ak by tieto osoby o nej vedeli alebo vedieť museli.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Predmet právnych vzťahov

Predmetom právneho vzťahu môžu byť veci, práva alebo iné hospodárske hodnoty; vecami sú hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Vec je zároveň tovarom, ak na základe právneho pomeru, ktorého je predmetom, dochádza k prevodu vlastníckeho práva. Nehnuteľnými vecami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Ostatné veci sú vecami hnuteľnými. Vecami určenými podľa druhu sú veci, ktoré sú určené podľa počtu, miery alebo váhy a môžu sa nahradiť inými vecami toho istého druhu a akosti. Ostatné veci sú vecami jednotlivo určenými. V pochybnostiach má sa za to, že vec má povahu veci určenej podľa druhu. Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže sa oddeliť bez toho, že by sa tým vec alebo oddeľovaná časť znehodnotila. Ak nie je výslovne dohodnuté niečo iné, právne účinky týkajúce sa veci týkajú sa aj jej súčastí a tieto súčasti nie sú preto samostatným predmetom právneho vzťahu. Ak nebolo dohodnuté niečo iné, sú príslušenstvom veci tie veci, ktoré patria vlastníkovi veci hlavnej a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvo nestráca nič na svojej povahe, ak je dočasne odlúčené od veci hlavnej. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania a trovy spojené s jej uplatnením na súde. V pochybnostiach má sa za to, že právne účinky týkajúce sa veci hlavnej týkajú sa i príslušenstva. Ustanovenia tohto zákona o právnych vzťahoch, predmetom ktorých je hnuteľná vec, použijú sa primerane i na právne vzťahy, predmetom ktorých je právo alebo iná hospodárska hodnota, pokiaľ to ich povaha pripúšťa. Záväzkové právo oprávňuje určitú osobu (veriteľa), aby jej plnila osoba určená záväzkovým vzťahom (dlžník). Vecné právo zakladá oprávnenie domáhať sa od kohokoľvek, aby sa zdržal neoprávneného zásahu do výkonov tohto práva a aby z toho vzniknutý závadný stav odstránil. K vecným právam patrí najmä vlastnícke právo, záložné právo, podzáložné právo a zádržné právo. Ak právo zo záväzkového vzťahu má pôsobiť podľa zmluvy i voči tretím osobám, musí sa to v zmluve výslovne uviesť a toto právo je potrebné zriadiť obdobným spôsobom, akým sa zriaďuje záložné právo s takýmto účinkom.

Právne úkony

Právnym úkonom je každé konanie alebo iné správanie sa (opomenutie), z ktorého jasne vyplýva prejav vôle založiť, zmeniť alebo zrušiť práva alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spojujú. Prejav vôle môže sa urobiť výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim vzhľadom na okolnosti, za ktorých sa stal, pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Prejav vôle treba vykladať tak, ako to zodpovedá skutočnej vôli konajúcej osoby a povahe celého konania, o ktoré ide, s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa prejav vôle urobil, a so zreteľom na statočný obchodný styk; v pochybnostiach má sa za to, že zúčastnené osoby chceli, aby prejav vôle bol platný. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, je potrebné vykladať na ťarchu toho, kto takýto výraz použil. Pokiaľ tento zákon alebo dohoda účastníkov vyžaduje pre právny úkon písomnú alebo inú osobitnú formu, je právny úkon platný, len ak ustanovená forma sa zachovala. Inak právne úkony osobitnú formu nevyžadujú. Právny úkon, pre ktorý právny predpis alebo dohoda zúčastnených osôb vyžadujú písomnú formu, je platný až od podpisu konajúcej osoby; ak právny úkon robí viac osôb, podpisy nemusia byť na tej istej listine. Podpis toho, kto nevie alebo nemôže písať, nahradí na listine samej potvrdenie dvoch svedkov o vyslovení jeho súhlasu. Za písomnú formu sa považujú taktiež telegrafické a ďalekopisné oznámenia, ako aj údaje uvedené v obchodných listinách vyhotovené mechanickou cestou. Nahradenie alebo napodobenie podpisu mechanickými prostriedkami stačí len tam, kde je to obvyklé v obchodnom styku. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde.

Neplatnosť právnych úkonov

Právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Prejav vôle, ku ktorému bol niekto druhou stranou privedený lsťou alebo bezprávnou vyhrážkou vzbudzujúcou dôvodný strach, je neplatný. To isté platí, ak niektorú zo strán takto privedie k prejavu vôle tretia osoba a druhá strana o tom vedela. Vyhrážka, trebárs odôvodnená, je bezprávna, ak sa ňou vynucovalo niečo, čo sa ňou dosiahnuť nesmelo. Právny úkon je neplatný, pokiaľ svojím obsahom alebo účelom sa prieči zákonnému zákazu alebo ho obchádza, alebo ak jeho predmetom je plnenie nemožné. Ak dôvod neplatnosti postihuje len časť právneho úkonu, nie je tým dotknutá platnosť časti zvyšujúcej, okrem ak z povahy alebo z obsahu právneho úkonu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, je zrejmé, že jedna časť nemá sa oddeľovať od druhej. Ak neplatný právny úkon obsahuje náležitosti iného právneho úkonu, je tento vadami nepostihnutý úkon platný, ak je z okolností zrejmé, že takáto by bola vôľa konajúcej osoby, keby o neplatnosti úkonu vedela. Neplatnosti právneho úkonu podľa § 26 alebo § 27 sa môže dovolávať iba osoba, na ochranu ktorej je dôvod platnosti ustanovený. Právny úkon neplatný podľa § 26 alebo § 27, ktorý dodatočne schválila osoba, na ochranu ktorej je dôvod neplatnosti ustanovený alebo ktorý sa dodatočne medzi účastníkmi vyjasnil, zakladá práva a povinnosti, ako keby právny úkon bol platný od začiatku. Ak sa má právnym úkonom urobeným naoko zastrieť úkon iný, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti právneho úkonu urobeného naoko nemožno sa dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za vážny. Omyl robí právny úkon neplatným, ak sa týka jeho podstaty a osoba, ktorej je prejav vôle určený o omyle druhej strany vedela alebo vedieť musela. Omyl je podstatný, ak sa týka predmetu alebo akosti plnenia v tej miere, že konajúca osoba so zreteľom na povahu právneho úkonu by nebola právny úkon urobila, keby o omyle vedela alebo ak sa týka osoby a právny úkon by sa bez tohto omylu neuskutočnil. Ak sa omyl týka iných okolností, je právny úkon platný, okrem ak táto okolnosť je podľa prejavenej vôle okolnosťou rozhodujúcou. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Počtové chyby nerobia právny úkon neplatným. Osoba, na strane ktorej sa počtová chyba stala, je povinná ju opraviť, ak je o to požiadaná. Ak prejav vôle došiel zmenený vplyvom oznamovacích prostriedkov alebo iných okolností, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle. Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený a ktorá utrpela škodu preto, že dôverovala v jeho platnosť. Ak orgán právnickej osoby prekročí svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, pokiaľ sa právny úkon týka predmetu jej podnikania alebo patrí k jej bežnej činnosti, okrem ak druhá strana o prekročení vedela. Ak svoje oprávnenie prekročí zástupca, platia ustanovenia § 51 až 65.

Odporovateľnosť právnym úkonom

Veriteľ sa môže domáhať, aby súd vyhlásil, že voči nemu nemajú právne následky tieto právne úkony dlžníka, pokiaľ nimi bol veriteľ ukrátený:

• právne úkony, z ktorých nadobudli práva osoby, ktorým bolo alebo muselo byť známe, že týmto právnym úkonom sú ukracovaní veritelia dlžníka;
• právne úkony urobené dlžníkom v prospech manžela, detí, súrodencov alebo rodičov, okrem ak by preukázali, že o ukracovaní veriteľov ani nevedeli, ani vedieť nemuseli;
• bezplatné právne úkony dlžníka, pokiaľ nejde o plnenie zákonných povinností.

Právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť voči osobe, v prospech ktorej sa právny úkon urobil alebo ktorej vznikol z odporovateľného úkonu dlžníka prospech. Za podmienok ustanovení § 40 môže veriteľ odporovať i právnym úkonom urobeným osobami tam uvedenými, pokiaľ previedli na ďalšie osoby prospech získaný od dlžníka ukráteného veriteľa odporovateľným právnym úkonom. Veriteľ sa môže domáhať od osoby, voči ktorej uplatnil s úspechom svoje odporovacie právo, aby mu poskytla uspokojenie jeho nároku z toho, čo mu ušlo z dlžníkovho majetku odporovateľným právnym úkonom. Ak to nie je možné, má nárok na peňažnú náhradu. Odporovať právnemu úkonu možno iba do troch rokov od času, keď ho dlžník urobil.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Podmienka

Vznik, zmenu alebo zánik práva možno viazať na splnenie podmienky. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky už nastalé zaniknú. Ak z právneho úkonu alebo jeho povahy nevyplýva nič iné, má sa za to, že podmienka je odkladacia. Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, platí, že podmienka je splnená. Ak účastník, ktorému je splnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne spôsobí, platí, že podmienka nie je splnená. Ak je podmienka nemožná alebo ak sa prieči zákonu alebo dobrým mravom, neprihliada sa na ňu.

Vymáhanie náhrady škody v zahraničí

V prípade, že škoda bola spôsobená v zahraničí, je potrebné zvážiť niekoľko faktorov:

• Určenie príslušného súdu: Je potrebné zistiť, ktorý súd je príslušný na rozhodovanie o nároku na náhradu škody. Môže to byť súd v krajine, kde bola škoda spôsobená, alebo súd v krajine, kde má sídlo škodca.
• Použiteľné právo: Je potrebné určiť, ktoré právo sa bude na nárok na náhradu škody vzťahovať. Môže to byť právo krajiny, kde bola škoda spôsobená, alebo právo krajiny, kde má sídlo škodca.
• Uznanie a výkon rozhodnutia: Ak bolo rozhodnutie o náhrade škody vydané v zahraničí, je potrebné ho uznať a vykonať v krajine, kde má škodca majetok.

Možnosti poškodeného

Poškodený má niekoľko možností, ako vymáhať náhradu škody:

• Dohoda so škodcom: Poškodený sa môže so škodcom dohodnúť na výške náhrady škody a spôsobe jej zaplatenia.
• Súdne konanie: Ak sa poškodený so škodcom nedohodne, môže sa obrátiť na súd.
• Poistenie: Ak má škodca poistenie zodpovednosti za škodu, poškodený sa môže obrátiť priamo na poisťovňu.

Príklady z praxe

Dopravná nehoda v Rakúsku

Ak slovenský občan utrpí škodu na vozidle v Rakúsku v dôsledku zavinenia inej osoby, má právo na náhradu škody. V takomto prípade je potrebné:

1. Zabezpečiť si policajný protokol o nehode.
2. Zistiť údaje o škodcovi a jeho poisťovni.
3. Obrátiť sa na rakúskeho advokáta, ktorý pomôže s vymáhaním nároku na náhradu škody.

Škoda spôsobená lesnými pracovníkmi

Ak dôjde k škode na vozidle v dôsledku činnosti lesných pracovníkov (napr. skĺznutím stromu na cestu), je potrebné zistiť, či majú lesní pracovníci poistenie zodpovednosti za škodu. Ak áno, nárok na náhradu škody sa uplatňuje u poisťovne. Ak poistenie nemajú, nárok sa uplatňuje priamo u lesných pracovníkov alebo u ich zamestnávateľa.

Dopravná nehoda s vodičom z Nemecka

Ak do slovenského občana narazí v Rakúsku vodič z Nemecka, je potrebné:

1. Zabezpečiť si policajný protokol o nehode.
2. Zistiť údaje o vodičovi a jeho poisťovni.
3. Ak poisťovňa odmietne plniť, požiadať ju o písomné odôvodnenie.
4. Ak poisťovňa postupovala v súlade so zákonom, obrátiť sa na súd.

tags: #uznanie #a #vykon #rozhodnutia #o #náhrade