Uznanie Dlhu: Právny Inštitút a Jeho Význam v Slovenskom Práve

Uznanie dlhu a uznanie záväzku sú dôležité jednostranné právne úkony, ktoré môže dlžník vykonať voči veriteľovi. Tieto úkony majú významný vplyv na právne postavenie oboch strán, najmä v kontexte premlčania a prípadných súdnych konaní.

Definícia a Základné Princípy

Uznanie dlhu a uznanie záväzku sú jednostranné právne úkony, ktoré má právo urobiť dlžník voči veriteľovi. Týmto právnym úkonom dlžník uznáva, že konkrétny dlh v konkrétnej výške v čase uznania voči veriteľovi existoval. Tým sa zvýši právne postavenie veriteľa, ktorý by v prípade nesplnenia dlhu mal zvýhodnenú pozíciu v prípadnom súdnom konaní. Zároveň sa veriteľovi predlžuje čas na uplatnenie práva na súde. Dlžník má právo jednostranne dlh uznať, nemá zo zákona ale takúto povinnosť. Ide napríklad o situácie, kedy dlžník chce voči svoju veriteľovi vystupovať férovo a seriózne a napriek dočasnej neschopnosti splniť svoj záväzok, má záujem na riadnom plnení.

Uznanie dlhu upravuje § 558 Občianskeho zákonníka: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie záväzku upravuje § 323 Obchodného zákonníka: „Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3*. *§ 407 ods. 2 a 3 - Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

Uznanie dlhu je teda jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Vzniká právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania trval. Toto sa prejavuje najmä v procesnej rovine v prenesení dôkazného bremena na dlžníka.

Rozdiely Medzi Uznaním Dlhu a Uznaním Záväzku

Rozdiel medzi týmito dvoma právnymi inštitútmi spočíva najmä v predpoklade vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu/záväzku. Zatiaľ čo pri uznaní dlhu sa vyžaduje, aby dlžník mal vedomosť o premlčaní dlhu, v prípade uznania záväzku je vedomosť dlžníka o premlčaní záväzku irelevantná. Pri uznaní dlhu/záväzku sa vyžaduje a predpokladá, že pôvodný dlh v čase uznania existovala. Uznanie dlhu preto nemá za následok zánik pôvodného dlhu a jeho nahradenie dlhom novým.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Právne Následky Uznania Dlhu

Ak by dlžník uznal dlh, ktorý v čase uznania neexistoval, v prípadnom súdnom konaní túto domnienku môže vyvrátiť a preukázať, že dlh v čase uznania neexistoval. Dôkazné bremeno v tomto prípade znáša dlžník, ktorý musí preukázať neexistenciu pôvodného dlhu. Dlh musí byť uznaný písomne. Musí v ňom byť špecifikovaný právny základ dlhu, aj výška uznaného dlhu. Uznanie dlhu možno urobiť až po tom, ako dlh vznikol. Dlh možno uznať v čase pred splatnosťou, aj po splatnosti dlhu. Pri uznaní dlhu začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba, a to od momentu uznania dlhu.

Dôkazné bremeno

Uznaním dlhu sa posilňuje postavenie veriteľa, zakladá sa vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Dôkazné bremeno sa presúva zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný má povinnosť pre úspech v konaní vyvrátiť samotnú existenciu dlhu. Toto sa prejavuje najmä v procesnej rovine. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania. Na dlžníka sa presúva dôkazné bremeno trvania záväzku v čase jeho uznania, to znamená, že ak chce byť dlžník úspešný, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval. Uznaním dlhu sa totiž má jednoznačne posilniť právna istota veriteľa. Ak dlžník len poukáže v konaní na to, že jeho uznanie dlhu nebolo slobodné, že bol k tomu prinútený ale to nepreukáže, má to za následok vyhovenie žalobe pre neunesenie dôkazného bremena.

Premlčanie

Uznanie dlhu je spojené s inštitútom premlčania (§ 100 - 114 Občianskeho zákonníka). Uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 k pretrhnutiu, resp. k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej predlženiu na desať rokov. Začne teda plynutie novej premlčacej lehoty aj v prípade ak predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný. Podľa § 558 OZ v prípade už premlčaného dlhu zakladá jeho právne účinky, len za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Nové plynutie premlčacej doby, ktorá sa začína počítať od momentu, kedy k uznaniu došlo, respektíve ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty, teda premlčacia doba sa bude počítať odo dňa nasledujúceho po určenej splatnosti. Existujú názory, ktoré premlčanie, predovšetkým z hľadiska jeho právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, zaraďujú medzi inštitúty hmotnoprávne avšak myslíme si, že je to viac procesnoprávny inštitút ako hmotnoprávny inštitút.

Forma a Obsah Uznania Dlhu

Dohodu o splátkach nemožno zamieňať s uznaním dlhu. Dohoda o splátkach je dvojstranná dohoda, ktorou sa mení lehota a spôsob splatenia dlhu. Napríklad, ak je dlžník v omeškaní a je zrejmé, že nebude môcť svoj dlh splatiť včas. Ideálne je spolu s dohodou o splátkovom kalendári spísať aj uznanie dlhu, resp. toto uznanie zahrnúť do tejto dohody.

Dlh musí byť uznaný písomne. Musí v ňom byť špecifikovaný právny základ dlhu, aj výška uznaného dlhu. Uznanie dlhu možno urobiť až po tom, ako dlh vznikol. Dlh možno uznať v čase pred splatnosťou, aj po splatnosti dlhu.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Obsahové náležitosti uznania dlhu

Občiansky zákonník vyžaduje aj splnenie podmienok aj je: písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Aby vznikli účinky uznania dlhu v prípade ak je už dlh premlčaný je potrebné, aby ten kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

• Písomná forma: Pre platnosť uznania dlhu je potrebná jeho písomná forma. Písomná forma sa vyžaduje aj v tom prípade, že pôvodný záväzok bol uzatvorený v ústnej forme (napríklad ústna zmluva o pôžičke)
• Sľub, že dlžník dlh zaplatí: Pre účinné uznanie dlhu je potrebný prísľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí. Samotný prísľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí, nemusí byť prísne formalistický, teda stačí ak z dlžníkovho písomného prejavu vyplýva vôľa splniť dlh.
• Vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky: Dôvod a výšku dlhu je potrebné stanoviť určito a zrozumiteľne. Stačí aj odkaz na existujúci dokument (zmluvu o pôžičke, faktúru…). Vymedzením dôvodu dlhu sa myslí uvedenie jeho právneho titulu ako vznikol. Najčastejšie je to zmluva, môže to byť aj spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie. Dlžník ho musí aspoň nepriamo označiť, aby bolo jasné o čo ide. Aj výška musí byť objektívne určiteľná. Ak neuzná celý dlh, bude to mať vplyv na premlčanie, pretože potom sa pri rozhodovaní súdu budú vzťahovať účinky premlčania iba na tú časť dlhu, ktorú dlžník uznal. Vo zvyšnej časti, ktorú neuznal to nebude mať tie isté účinky.

Riešenie Sporov a Mediácia

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie.

Judikatúra a Významné Rozsudky

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, 3Co 278/2016: „Inštitút uznania dlhu je samostatným zaväzovacím inštitútom; zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v dobe, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Pozitívne riešenie otázky, či sporová strana uniesla dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka, nakoľko akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky. V niektorých prípadoch zákon nerobí existenciu pohľadávky podmienkou (predpokladom) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak tomu je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) neplatným, nakoľko v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu na dlžníkovi.

Rozsudok Krajského súd v Prešove, 5Co 2/2018: „Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený, čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/231/2018 z 24. 4. 2019 poukazuje na dôležitosť formy právneho úkonu uznania dlhu, pričom zdôrazňuje, že na zachovanie písomnej formy je potrebný podpis konajúcej osoby. Nedodržanie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Uznanie Dlhu vs. Uznanie Práva

Rozlišovanie medzi uznaním dlhu podľa § 558 OZ a uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ je diskutabilné. Zmysel daného rozlišovania sa má ukazovať pri uznávaní premlčaného dlhu. Ak dlžník uznáva premlčaný dlh vedome, „uznáva dlh“ podľa § 558 OZ. Účinok: veriteľovi svedčí vyvrátiteľná domnienka o trvaní dlhu v čase uznania - v procese sa bremeno dôkazu presúva na dlžníka, ktorý musí dokázať opak; pretrháva sa pôvodná premlčacia doba a začína nová 10 ročná. Ak na druhej strane dlžník uzná premlčaný dlh nevedome, „uznáva právo“ podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ. Účinok: veriteľ nemá domnienku, ale s premlčaním je to rovnaké, ako pri uznaní dlhu.

Praktické Aspekty a Odporúčania

• Starostlivá kontrola dokumentov: Ak sa chcete ako dlžník predĺženiu premlčania vyhnúť, starostlivo kontrolujte všetky dokumenty, ktoré vám veriteľ dáva podpísať. Uznanie dlhu býva často zamaskované v rôznych dohodách, ktoré sa vám navonok môžu javiť ako výhodné (napríklad splátkové kalendáre).
• Uznanie premlčaného dlhu: Uznaním možno beh premlčacej doby, ktorá už uplynula, aj obnoviť. Podmienkou však je, aby dlžník pri uznávaní dlhu o jeho premlčaní preukázateľne vedel.
• Elektronický podpis: Ak prostredníctvom sociálnej siete uskutočním právny úkon, ktorý má všetky náležitosti, a je celkom zjavne identifikovateľné, kto tento právny úkon vykonal, tak písomná forma je splnená a k právnemu úkonu som pripojil elektronický podpis v podobe jednoduchého elektronického podpisu, ktorý je jedným z 3 druhov elektronického podpisu.

tags: #uznanie #dlhu #námietky