Uznanie dlhu čiastočným plnením a jeho podmienky

V dnešnom podnikateľskom prostredí sa podnikatelia často stretávajú s problémom neuhradených faktúr a predlžujúcich sa splatností. Táto situácia môže viesť k finančným ťažkostiam a otázkam, ako efektívne riešiť vzniknuté pohľadávky. Pohľadávka veriteľa predstavuje jeho majetkové právo voči dlžníkovi, s ktorým môže veriteľ slobodne nakladať. Existuje viacero spôsobov, ako s pohľadávkou naložiť, pričom jedným z nich je aj uznanie dlhu, ktoré má svoje špecifické podmienky a dôsledky.

Všeobecné aspekty pohľadávok a ich vzniku

Právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka, ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu, sa označuje ako pohľadávka. Najčastejším dôvodom vzniku pohľadávky je zmluvný záväzkový vzťah. Veriteľ má právo s týmto nárokom slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne nakladať.

Započítanie pohľadávok

Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok nájdeme v Občianskom zákonníku (§ 580 a § 581). Započítanie je právny akt, ktorý vedie k zániku vzájomných práv a povinností, teda k zániku vzájomného záväzku. Pre platnosť započítania je potrebné, aby pohľadávky boli:

• Vzájomné
• Rovnakého druhu
• Započítateľné (spôsobilé na započítanie)

Niektoré pohľadávky sú zo započítania vylúčené, napríklad tie, ktorých sa nemožno domáhať na súde. Občiansky zákonník však pripúšťa dohodu medzi dlžníkom a veriteľom o započítaní aj takýchto pohľadávok.

Na kompenzáciu jednostranným právnym úkonom sa súhlas druhej strany nevyžaduje, avšak započítací prejav musí byť adresovaný druhej strane a musí spĺňať náležitosti podľa § 34 a nasl. OZ. Z prejavu musí byť zrejmé, ktoré pohľadávky sa započítavajú, v akej výške a proti ktorým pohľadávkam veriteľa. K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

V obchodných záväzkových vzťahoch platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Účastníci sa však môžu dohodnúť na započítaní akýchkoľvek vzájomných pohľadávok (§ 364 ObchZ). Obchodný zákonník (§ 359 ObchZ) na rozdiel od Občianskeho zákonníka umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, ak je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni ani to, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné.

Započítací prejav pripúšťa aj Občiansky súdny poriadok v súdnom konaní, kde sa žalovaný dlžník môže brániť započítacou námietkou.

Postúpenie (predaj, darovanie) pohľadávky

Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu alebo bezodplatne. Táto úprava sa aplikuje aj na pohľadávky vzniknuté z obchodných záväzkových vzťahov.

V prípade odplatného postúpenia pohľadávky je bývalý veriteľ (postupca) zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky. Ak postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, ručenie postupcu zanikne. Písomná zmluva o postúpení pohľadávky je nevyhnutnou podmienkou platnosti postúpenia. Veriteľ môže previesť pohľadávku na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný o tom dlžníka bez zbytočného odkladu informovať. Na nového veriteľa prechádza okrem samotnej pohľadávky aj jej príslušenstvo a práva s ňou spojené (úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky - § 121 ods. 3 OZ).

Faktoring a forfaiting

Faktoring predstavuje jednorazové alebo priebežné odkúpenie krátkodobých pohľadávok faktoringovou spoločnosťou. Veriteľ takmer okamžite získa dohodnutú kúpnu cenu (odplatu), zvyčajne 70 % - 80 % hodnoty pohľadávky. Zostávajúcu sumu pohľadávky zaplatí faktor klientovi (bývalému veriteľovi) až po uhradení pohľadávky dlžníkom. Faktoringová zmluva sa spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. OZ.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Forfaiting spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou, najčastejšie pri dodávkach strojov, zariadení a investičných celkov so splatnosťou dlhšou ako jeden rok.

Postúpenie pohľadávky počas konkurzu

Prevod (postúpenie) pohľadávky počas konkurzu je možný. Zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok sú počas konkurzu neúčinné (§ 55 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, súd na návrh nadobúdateľa pohľadávky potvrdí prevod alebo prechod pohľadávky na nadobúdateľa, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané (§ 26 zákona č. 7/2005 Z. z.).

Predaj podniku alebo časti podniku

Zmena v osobe vlastníka pohľadávky nastáva aj v rámci predaja podniku alebo časti podniku. Kupujúci vstupuje do existujúcich právnych vzťahov súvisiacich s podnikom predávajúceho. Pri predaji podniku platí, že postúpenie pohľadávok môže preukázať dlžníkom aj postupník (kupujúci). Predávajúci zodpovedá kupujúcemu podľa § 527 Občianskeho zákonníka za existenciu pohľadávky a ručí za jej dobytnosť, len ak sa k tomu písomne zaviazal.

Záložné právo k pohľadávke

Záložné právo k pohľadávke vzniká najčastejšie písomnou zmluvou medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na zabezpečenie (§ 151b OZ). Na zriadenie záložného práva k pohľadávke nie je potrebný súhlas poddlžníka (dlžníka založenej pohľadávky).

Uznanie dlhu ako zabezpečovací inštitút

Uznanie dlhu je v zmysle Občianskeho zákonníka jedným zo spôsobov zabezpečenia pohľadávky. Právna úprava tohto inštitútu je stručná a obmedzuje sa na vymedzenie jeho účinkov z hľadiska dôkazného bremena a premlčania (§ 558 prvá veta OZ). Z hľadiska premlčania je účinkom uznania dlhu to, že právo na splnenie uznaného dlhu sa premlčí až za 10 rokov (§ 110 ods. 1 OZ).

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

História a teoretické pozadie uznania dlhu

V rímskom práve bolo uznanie dlhu známe ako constitutum debiti proprii, kde dlžník sľuboval veriteľovi splniť svoj vlastný dlh. Uznanie kreovalo novú obligáciu stojacu vedľa tej starej. V dobovom rakúskom a uhorskom práve sa k uznaniu pristupovalo obdobne, pričom uznaním dlhu vznikal nový právny dôvod.

Podmienky a účinky uznania dlhu podľa slovenského práva

V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý musí mať písomnú formu. Z uznania musí byť zrejmý dôvod vzniku pohľadávky a presne určená výška pohľadávky, ako aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.

Uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval. Ak by dlžník namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, musel by to preukázať. Ďalším významným účinkom uznania dlhu je prerušenie premlčania a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom uznania dlhu.

Dlžník môže uznať aj premlčaný dlh, avšak uznanie dlhu bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník v čase uznania vedel, že dlh je premlčaný. Pokiaľ by dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu by nemalo účinky uznania dlhu. Pokiaľ dlžník uzná dlh zabezpečený ručením, je voči ručiteľovi uznanie dlhu účinné, len ak s ním ručiteľ vyslovil súhlas.

Uznanie záväzku v obchodných vzťahoch

V obchodnej praxi je uznanie záväzku spôsobom zabezpečenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu (napríklad z kúpnej zmluvy). V slovenskom právnom poriadku existuje okrem inštitútu uznania záväzku (§ 323 ObchZ) aj inštitút uznania dlhu (Občiansky zákonník), pričom aplikácia každého z nich je viazaná na daný právny vzťah.

Podľa § 323 ods. 1 a 2 ObchZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods.

Zmysel uznania záväzku spočíva v tom, že zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Dôkazné bremeno prechádza na dlžníka.

Ďalším následkom uznania záväzku je to, že odo dňa uznania záväzku začína plynúť nová premlčacia doba. V obchodných záväzkových vzťahoch plynie od uznania nová štvorročná premlčacia doba (§ 407 ods. 1 ObchZ). Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Konanie za podnikateľa a uznanie záväzku

Na to, aby určitá osoba mohla konať podľa § 15 Obchodného zákonníka za podnikateľa ako jeho zákonný zástupca, vyžaduje sa súčasné splnenie dvoch podmienok:

1. Osoba je poverená určitou činnosťou pri prevádzke podniku
2. Činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosťou pri prevádzke podniku

Ak sú splnené podmienky stanovené v § 15 ObchZ, vo všeobecnosti platí, že osoba je oprávnená konať za podnikateľa samostatne, ako tzv. zákonný zástupca.

Určitosť záväzku pri uznaní

Ustanovenie § 323 ods. 1 OBZ stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý", t. j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, možno ju teda urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojim dôvodom a výškou, z dikcie prvej vety odstavca 1 sa však niekedy vyvodzuje, že by mal byť uznaný čo do výšky.

Čiastočná úhrada faktúry a uznanie záväzku

Ak došlo k vráteniu faktúry dodávateľovi s tým, že ju odberateľ považuje za neoprávnenú a došlo k spätnému odobratiu časti tovaru dodávateľom, nemožno postupné platby vyfakturovanej čiastky hodnotiť tak, že by mali účinky uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods.

Ak dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listina predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 ObchZ.

Dôsledky uznania záväzku dlžníkom

Ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 OBZ.

Rozdiel medzi uznaním dlhu a uznaním záväzku

Uznanie dlhu a uznanie záväzku sú jednostranné právne úkony, ktoré má právo urobiť dlžník voči veriteľovi. Rozdiel medzi týmito dvoma právnymi inštitútmi spočíva najmä v predpoklade vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu/záväzku. Zatiaľ čo pri uznaní dlhu sa vyžaduje, aby dlžník mal vedomosť o premlčaní dlhu, v prípade uznania záväzku je vedomosť dlžníka o premlčaní záväzku irelevantná.

Praktické aspekty uznania dlhu

Dohodu o splátkach nemožno zamieňať s uznaním dlhu. Dohoda o splátkach je dvojstranná dohoda, ktorou sa mení lehota a spôsob splatenia dlhu. Ideálne je spolu s dohodou o splátkovom kalendári spísať aj uznanie dlhu, resp. toto uznanie zahrnúť do tejto dohody.

tags: #uznanie #dlhu #čiastočným #plnením #podmienky