Uznanie dlhu v judikatúre: Komplexný pohľad na slovenskú právnu prax

Uznanie dlhu je právny inštitút, ktorý má významné dôsledky v oblasti občianskeho a obchodného práva. V slovenskom právnom poriadku je upravený stručne, čo viedlo k rozsiahlej judikatúre, ktorá dotvára jeho obsah a aplikáciu. Tento článok sa zameriava na analýzu uznania dlhu z pohľadu judikatúry, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a problémy, ktoré sa v praxi vyskytujú.

Podstata a význam uznania dlhu

Uznanie dlhu je v zmysle Občianskeho zákonníka jedným zo spôsobov zabezpečenia pohľadávky. Jeho úprava je však stručná, obmedzuje sa len na vymedzenie účinkov uznania dlhu z hľadiska dôkazného bremena a z hľadiska premlčania (§ 558 prvá veta OZ). Z hľadiska premlčania je zas účinkom uznania dlhu to, že právo na splnenie uznaného dlhu sa premlčí až za 10 rokov (§ 110 ods. 1 OZ).

Stručnosť právnej úpravy spôsobila, že sa v súvislosti s uznaním dlhu nakopilo viacero otázok. Sporné bolo najmä to, či sa dlh dá platne uznať aj pred jeho zročnosťou. Otázne bolo aj to, či uznanie premlčaného dlhu vedie k novému plynutiu premlčacej lehoty, a ak áno, či tento záver platí aj vtedy, ak dlžník o premlčaní nevedel. Riešenie týchto otázok priniesla ako obvykle až súdna prax.

Napríklad, Najvyšší súd SR potvrdil, že dlh možno platne uznať aj pred jeho zročnosťou (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 92/2019 z 29. 10. 2020). Už skôr zas Najvyšší súd ČSSR judikoval (pri absencii dnešného § 558 OZ), že k uznaniu môže dôjsť aj po premlčaní dlhu a že uznaním začína plynúť nová premlčacia lehota aj vtedy, ak dlžník o premlčaní nevedel (R 51/1968).

Funkcie uznania dlhu

Uznanie dlhu plní niekoľko dôležitých funkcií:

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

1. Zabezpečovacia funkcia: Uznanie dlhu je samostatným zaisťovacím inštitútom. Zaisťovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania, tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v dobe, kedy k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol iným spôsobom, aby preukázal existenciu dlhu. Uznaním dlhu prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.
2. Dôkazná funkcia: Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v čase jeho uznania. To znamená, že v prípadnom súdnom spore má veriteľ uľahčenú pozíciu, pretože nemusí preukazovať samotnú existenciu dlhu. Dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka, ktorý musí preukázať, že dlh nevznikol, bol splnený alebo zanikol iným spôsobom.
3. Premlčacia funkcia: Uznanie dlhu má vplyv na premlčaciu dobu. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj dlh čo do dôvodu a výšky, premlčacia doba začína plynúť znova od tohto uznania. Táto nová premlčacia doba je 10 rokov.

Náležitosti platného uznania dlhu

K platnosti právneho úkonu uznania dlhu sa vyžaduje splnenie určitých náležitostí:

1. Písomná forma: Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, uznanie dlhu musí byť urobené písomne. Nedodržanie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
   • Elektronická komunikácia: V kontexte moderných technológií je dôležité venovať pozornosť uznaniu dlhu prostredníctvom elektronickej komunikácie. Hoci zákon vyžaduje písomnú formu, judikatúra sa zaoberá otázkou, či je možné akceptovať aj elektronické formy uznania dlhu. Napríklad, Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 17Co/231/2018 z 24. 4. 2019 riešil otázku platnosti uznania dlhu prostredníctvom elektronickej komunikácie. Súd dospel k záveru, že predložená elektronická komunikácia je ako tvrdené uznanie dlhu absolútne neplatná pre nedostatok formy vyžadovanej zákonom. Dôvodom je, že na zachovanie písomnej formy právneho úkonu nestačí len také jeho vyjadrenie, ktoré umožňuje zachytenie jeho obsahu, ale ako nevyhnutná podmienka je potrebný aj podpis konajúcej osoby (v niektorej z prípustných foriem, napr. vlastnoručný podpis, mechanický podpis, zaručený elektronický podpis a podobne).
   • Jednoduchý elektronický podpis: Nariadenie EIDAS pozná aj takzvaný jednoduchý (obyčajný) elektronický podpis. Ak prostredníctvom sociálnej siete uskutočním právny úkon, ktorý má všetky náležitosti, a je celkom zjavne identifikovateľné, kto tento právny úkon vykonal, tak písomná forma je splnená a k právnemu úkonu som pripojil elektronický podpis v podobe jednoduchého elektronického podpisu, ktorý je jedným z 3 druhov elektronického podpisu. Avšak, treba zdôrazniť, že súčasťou skutkových zistení vo veci KS BB sp. zn. 17Co/231/2018 neboli splnené predpoklady pre vznik a platnosť jednoduchého elektronického podpisu (SES) podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 zo dňa 23.07.2014. Na elektronický podpis zrejme nestačí predpoklad, že strany komunikovali po prihlásení do svojich účtov (identifikácia), obdobne ako nestačí, že komunikácia prebehne medzi …
2. Určenie dlhu čo do dôvodu a výšky: V písomnom uznaní dlhu musí byť jednoznačne určený dôvod vzniku dlhu a jeho výška. Neurčité alebo nejasné vymedzenie dlhu môže viesť k neplatnosti uznania.
   • Ak viacerí dlžníci (napr. fyzická osoba a právnická osoba, ktorej spoločníkom a konateľom je rovnaká fyzická osoba) majú voči veriteľovi niekoľko dlhov a teda uznávajú viac dlhov, musí byť nepochybne určené, ktoré jednotlivé dlhy jednotliví dlžníci, čo do dôvodu a výšky uznávajú a sľubujú zaplatiť.
3. Prísľub zaplatenia dlhu: K platnosti uznania dlhu sa vyžaduje, aby dlžník v písomnosti uviedol, že uznáva dlh čo do dôvodu a výšky, za súčasného vyjadrenia záväzku, že tento dlh zaplatí. Ak v písomnom prejave vôle dlžníka obsahujúcom uznanie dlhu čo do dôvodu aj výšky absentuje výslovný prísľub zaplatenia dlhu, je dôsledkom tohto úkonu iba pretrhnutie premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 druhej vety OZ; vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle § 558 OZ nenastane (pozri rozhodnutie NS ČR č.k. 28Cdo 2695/2013).
4. Slobodná vôľa dlžníka: Dlžník musí dlh uznať slobodne a dobrovoľne. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon. Na jeho platnosť sa vyžaduje len písomný prejav dlžníka, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky.

Uznanie premlčaného dlhu

Uznanie dlhu má špecifické dôsledky v prípade, ak ide o premlčaný dlh. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, pri premlčanom dlhu má takéto uznanie právny následok (začatie plynutia novej premlčacej doby), len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ak dlžník o premlčaní nevedel, jeho uznanie dlhu nemá právne účinky. V prípade absencie vedomosti dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy je takýto právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.). Vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu pri jeho uznaní (§ 558 Občianskeho zákonníka) musí byť v prípade sporu preukázaná pozitívne (t.j. nielen domnienkou), inak by táto podmienka stanovená zákonom nemala žiadny zmysel (nakoľko domnienka znalosti právneho poriadku pôsobí voči každému, nikto by sa nemohol dovolávať toho, že o premlčaní dlhu nevedel).

Uznanie dlhu v notárskej zápisnici

Uznať záväzok podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je možné a súladné so zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia, ale len za predpokladu, že právny záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici je dostatočne určitý, nevzbudzujúci pochybnosti, aký právny záväzok na seba vyhlásením do notárskej zápisnice povinná osoba prevzala.

Uznanie nároku v súdnom konaní

Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, ktorým prejavil nielen vedomosť o výške svojho dlhu, ale aj ochotu tento nárok uspokojiť formou navrhnutého splátkového kalendára. Ide o účinné uznanie nároku urobené vo vzťahu k súdu.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Neplatnosť uznania dlhu

Okrem nedodržania písomnej formy a neurčitosti dlhu, existujú aj ďalšie dôvody, ktoré môžu viesť k neplatnosti uznania dlhu. Právna veta: Podľa ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka kogentnej povahy je neprípustné, aby sa niekto vzdal práva (v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto je neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej forme - notárskej zápisnice. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

tags: #uznanie #dlhu #judikatura