
V oblasti záväzkového práva zohráva významnú úlohu inštitút solidarity, a to najmä v kontexte dlžníckych záväzkov. Tento článok sa zameriava na podmienky uznania dlhu solidárnym dlžníkom, pričom analyzuje právne aspekty a dôsledky takéhoto uznania. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s prihliadnutím na judikatúru a odbornú literatúru.
Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ voči každému spoludlžníkovi samostatnú pohľadávku. To znamená, že veriteľ môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu, alebo jeho časť, voči jednému, viacerým, alebo všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Dôležité je zdôrazniť, že splnenie záväzku jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Rovnaké účinky ako poskytnutie plnenia veriteľovi má aj zánik záväzku spôsobom, ktorý splnenie nahradzuje.
Otázka uznania dlhu v kontexte solidarity je komplexná. Všeobecne platí, že uznanie dlhu jedným z dlžníkov nemá priamy vplyv na postavenie ostatných solidárnych dlžníkov. Každý dlžník zodpovedá za svoj podiel na dlhu, a uznanie dlhu jedným dlžníkom neznamená automatické uznanie dlhu ostatnými.
V praxi sa často stretávame so syndikovanými úvermi, kde je úver poskytnutý viacerými bankami. V takýchto prípadoch sa zvykne ustanoviť agent pre zabezpečenie, ktorý formálne drží zabezpečenie v prospech všetkých veriteľov. Agent pre zabezpečenie je spoločný a nerozdielny veriteľ každého peňažného záväzku dlžníka s každým iným veriteľom úverovej zmluvy. Jeho úlohou je uplatňovať a vykonávať všetky práva veriteľov vyplývajúce zo zabezpečovacích dokumentov, vrátane výkonu záložných práv a prihlasovania zabezpečených pohľadávok do úpadkových konaní.
Dohody v štandardizovanej úverovej zmluve umožňujú agentovi pre zabezpečenie žiadať od dlžníka plnenie záväzkov podľa zabezpečovacích dokumentov. Akékoľvek plnenie získané agentom pre zabezpečenie sa následne rozdelí medzi veriteľov pomerne podľa výšky ich podielov na financovaní.
Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok
V kontexte syndikovaných úverov sa často využívajú dve štruktúry: paralelný dlh a aktívna solidarita.
Paralelný dlh: Úver sa riadi cudzím právom, ktoré umožňuje dohodu medzi dlžníkom a veriteľmi o tom, že správca zaistenia bude mať voči dlžníkovi samostatnú pohľadávku na plnenie zodpovedajúce súčtu pohľadávok všetkých bánk. Táto pohľadávka sa označuje ako paralelný dlh a zaisťuje sa.
Aktívna solidarita: Správca zaistenia je aktívne solidárny, t. j. spoločne a nerozdielne oprávnený na plnenie dlhu spolu s každým ďalším veriteľom. Každý z týchto veriteľov bude ale oprávnený len na svoje plnenie (spoločne a nerozdielne so správcom).
Veriteľ môže odpustiť dlh niektorým alebo všetkým solidárnym dlžníkom, alebo len jednému z nich. V prvom prípade by mala dohoda určiť, ktorý zo solidárnych dlžníkov je zbavený dlhu a v akom rozsahu. V druhom prípade vzniká otázka, či a v akom rozsahu sa budú účinky tejto dohody vzťahovať na oslobodeného dlžníka a neoslobodených dlžníkov. Národné právne úpravy riešia odpustenie dlhu dohodnuté s jedným solidárnym dlžníkom zavedením úplného oslobodenia dlžníka, ktorý je zmluvnou stranou, alebo všetkých ostatných dlžníkov, alebo čiastočného oslobodenia zostávajúcich dlžníkov.
Právnym dôvodom pre oslobodenie dlžníka od dlhu je dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že sa veriteľ vzdáva voči dlžníkovi svojho práva alebo že mu dlh odpúšťa. V prípade pasívnej solidarity môže takú dohodu s veriteľom uzavrieť jeden dlžník, viacerí alebo všetci dlžníci. Dohoda o odpustení dlhu môže mať v takom prípade rôzne právne účinky, ktoré závisia od prejavu vôle zmluvných strán a v niektorých prípadoch tieto účinky výslovne predvída zákonná úprava.
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti
Judikatúra súdov poskytuje cenné usmernenie pri interpretácii a aplikácii právnych noriem týkajúcich sa solidarity a uznania dlhu. Napríklad, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2010, sp. zn. 3 Cdo 180/2009, potvrdzuje, že splnenie záväzku jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov.
Ďalším relevantným rozhodnutím je rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16. decembra 2008, č. k. 14Cb/39/19í7-381, ktorý sa zaoberal otázkou úrokov z omeškania pri nesplatenom úvere. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom, pričom prihliadol na dohodnuté zmluvné podmienky a skutočnosť, že celá suma poskytnutého úveru bola už splatná.
Vzhľadom na komplexnosť problematiky uznania dlhu solidárnym dlžníkom je dôležité, aby sa veritelia a dlžníci riadili niekoľkými praktickými odporúčaniami:
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku
tags: #uznanie #dlhu #solidárnym #dlžníkom #podmienky