Uznanie dlhu z predaja nehnuteľnosti: Vzor a právne aspekty

V súčasnej obchodnej praxi sa čoraz viac využíva inštitút výhrady vlastníckeho práva ako prostriedok na predchádzanie vzniku nevymožiteľných pohľadávok a nedobrovoľnému úverovaniu odberateľov. Podnikatelia si túto výhradu zahrňujú do svojich zmlúv alebo obchodných podmienok. Cieľom tohto článku je preskúmať, ako efektívny je tento inštitút v kontexte jeho primárnej zabezpečovacej funkcie a ako sa k nemu stavia judikatúra.

Výhrada vlastníckeho práva v obchodnej praxi

Výhrada vlastníckeho práva je zmluvná dohoda, ktorá umožňuje predávajúcemu zachovať si vlastnícke právo k tovaru až do úplného zaplatenia jeho ceny. Táto dohoda musí byť výslovne dohodnutá medzi kupujúcim a predávajúcim pred odovzdaním tovaru. V praxi to znamená, že aj keď kupujúci tovar fyzicky prevezme, vlastníkom zostáva predávajúci, pokiaľ kupujúci nezaplatí celú kúpnu cenu.

Právny rámec výhrady vlastníckeho práva

Právny základ pre výhradu vlastníckeho práva možno nájsť v niekoľkých zákonoch:

• Občiansky zákonník (§ 133 ods. 2): Upravuje nadobúdanie vlastníctva nehnuteľností vkladom do katastra nehnuteľností.
• Obchodný zákonník (§ 445): Umožňuje stranám písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443.
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES: Uvádza, že členské štáty sú povinné zabezpečiť zachovanie vlastníckeho práva predávajúcemu až do úplného zaplatenia ceny, ak bola doložka o výhrade vlastníctva dohodnutá.

Nadobudnutie vlastníctva podľa Obchodného zákonníka

Podľa občianskoprávnej úpravy sa pri predaji hnuteľnej veci viaže okamih nadobudnutia vlastníctva zásadne na prevzatie veci kupujúcim. Zákon však umožňuje účastníkom kúpnej zmluvy, aby si túto otázku upravili vzájomnou dohodou odchylne, teda tak, že si dojednajú nadobudnutie vlastníckeho práva k inému okamihu.

Strany si môžu dohodnúť neskorší okamih prechodu vlastníckeho práva k tovaru, než určuje § 443, teda až po odovzdaní tovaru kupujúcemu. Takáto dohoda vyžaduje písomnú formu a nazýva sa výhrada vlastníckeho práva. Vo výhrade sa spravidla uvádza presný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je neskorší ako okamih odovzdania tovaru (napríklad splatenie kúpnej ceny v určitej, spravidla v plnej, výške).

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Trestnoprávne aspekty

Ak by odberateľ napriek nezaplateniu kúpnej ceny za dodávku tovaru tento ďalej predal svojim odberateľom, aj keď nie je jeho vlastníkom, a to napriek zrejmému nesúhlasu dodávateľa - predávajúceho, vystavuje sa riziku trestného stíhania za trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona. Hrozba trestného stíhania by mohla byť v takomto prípade pomerne silným motivujúcim prvkom k úhrade kúpnej ceny.

Judikatúra k výhrade vlastníckeho práva

Judikatúra zohráva kľúčovú úlohu pri interpretácii a aplikácii ustanovení o výhrade vlastníckeho práva. Príkladom je prípad, ktorý riešil Najvyšší súd ČR, kde sa posudzovala platnosť výhrady vlastníckeho práva v obchodnej zmluve medzi spoločnosťou Škoda, a. s. a spoločnosťou V., s. r. o.

Prípad Škoda a V., s. r. o.

V predmetnej veci boli rozsudkom Krajského súdu v Prahe zo dňa 9. 8. 1999 obvinení ak. arch. K. A., Ing. M. B. a L. B. uznaní vinnými z trestného činu sprenevery a trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Trestnej činnosti sa ako spolupáchatelia dopustili tým, že ako štatutárni zástupcovia a jediní rovnoprávni konatelia spoločnosti V., s. r. o. založili dcérsku akciovú spoločnosť, T., a. s. Základné imanie vytvorili o. i. aj nepeňažným vkladom v hodnote 2.953.418 Kč, spočívajúcom v siedmich osobných automobiloch značky Škoda Favorit a ôsmych osobných automobiloch značky Škoda Forman, aj napriek tomu, že išlo o vozidlá zverené spoločnosti V., s. r. o. Automobilovou a. s., Škoda Mladá Boleslav, podľa obchodnej zmluvy, na ktorú sa vzťahovala výhrada vlastníctva do zaplatenia a išlo o vozidlá, ktoré zaplatené neboli.

Najvyšší súd ČR zaujal názor, že z dojednanej výhrady vlastníckeho práva úplne jasne vyplýva prejav vôle konajúcej osoby (Škoda, a. s.), pričom tento úmysel musel byť strane, ktorej bol prejav vôle určený (V, s. r. o), známy. Súd dodal, že aj keď Škoda, a. s. svojim faktickým správaním (konaním) netrvala na dodržovaní platobných podmienok uvedených v obchodnej zmluve, nemohlo to znamenať akékoľvek spochybnenie zmluvnej úpravy okamihu prevodu vlastníctva k dodávaným vozidlám a obvinení si v žiadnom prípade nemohli myslieť, že V., s. r. o. nadobudla vlastníctvo k vozidlám pred ich zaplatením.

Vyslovený záver teda znel, že ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd sa úplne dôvodne vo svojich záveroch opierali o názor, že výhrada vlastníctva v obchodnej zmluve uzavretej medzi Škoda, a. s. a V., s. r. o. mala ten dôsledok, že na spoločnosť V., s. r. o. neprešlo vlastníctvo k dodaným automobilom do doby, než došlo k ich zaplateniu akciovej spoločnosti Škoda.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Ďalší prípad sprenevery

Skutok, ktorý bol prvostupňovým aj odvolacím súdom posúdený ako trestný čin sprenevery spočíval podľa zistenia Mestského súdu v Brne v podstate v tom, že obvinený dňa 5. 11. 1998 uzavrel s firmou P. a Co J. kúpnu zmluvu na dodávku mäsa a mäsových výrobkov, na základe ktorej odobral tovar v celkovej hodnote 431.746,70 Kč postupne na tri faktúry, ktoré v lehote ich splatnosti ani neskôr, neuhradil a v rozpore s kúpnou zmluvou, v ktorej bolo uvedené, že vlastnícke právo k tovaru prechádza na kupujúceho až dňom úplného uhradenia kúpnej ceny, tento tovar predal ďalšiemu odberateľovi a tak spôsobil V. P. ako majiteľovi firmy P. a Co J. škodu.

Najvyšší súd ČR však na rozdiel od obvineného nevyvodil opodstatnenosť tejto námietky z neplatnosti bodu VI. kúpnej zmluvy obsahujúceho výhradu vlastníckeho práva, ale z toho, že predaj tovaru ďalšiemu odberateľovi nebol vôbec v rozpore s účelom, za ktorým mu bol tovar na základe kúpnej zmluvy zverený. Týmto účelom bol evidentne ďalší predaj tovaru, čo bolo zjavné aj predávajúcej strane, a to najmä z toho, že išlo o polovice prasiat, že išlo o relatívne veľké množstvo a že išlo o viac dodávok v pomerne krátkej dobe. Predávajúca strana mala záujem v podstate len na tom, aby jej bola zaplatená kúpna cena.

Uznanie dlhu ako nástroj zabezpečenia pohľadávky

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka voči veriteľovi, ktorým dlžník písomne uznáva, že zaplatí svoj dlh. Je to dôležitý nástroj, ktorý môže veriteľ použiť na zabezpečenie svojej pohľadávky.

Definícia a účinky uznania dlhu

Uznanie dlhu je dohoda medzi veriteľom a dlžníkom, kde dlžník uznáva svoj záväzok. Je to jednostranný právny akt, ktorý sa vykonáva písomne. Dlžník v uznaní dlhu špecifikuje dôvod vzniku dlhu (napríklad nevrátená pôžička, nezaplatené nájomné alebo spôsobená škoda) a jeho výšku. Uznanie dlhu môže byť úradne osvedčené, aby sa predišlo budúcim sporom o podpis dlžníka.

Uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval. Ak by dlžník namietal, že dlh v čase uznania neexistoval alebo že zanikol splnením dlhu, musel by to preukázať.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Premlčacia doba a uznanie dlhu

Uznanie dlhu spôsobuje začatie novej 10-ročnej premlčacej doby, ktorá plynie buď odo dňa, kedy k uznaniu dlhu došlo, alebo od uplynutia lehoty na splnenie dlhu, ak bola takáto lehota stanovená. Ak bol dlh v čase uznania dlhu už premlčaný, domnienka o jeho existencii nastane len v prípade, ak dlžník o premlčaní vedel.

Vzor uznania dlhu

Pre lepšiu predstavu uvádzame vzor uznania dlhu:

Uznanie dlhu

(podľa § 558 Občianskeho zákonníka)

dlžník: ………………………………..

nar.: ………………………………..

bydlisko: ………………………………..

občianstvo: ………………………………..

(ďalej len „dlžník“)

týmto uznáva čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči

veriteľovi: ………………………………..

nar.: ………………………………..

bydlisko: ………………………………..

občianstvo: ………………………………..

(ďalej len „veriteľ“)

(ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“)

Výška dlhu: 10.000 € (slovom: desaťtisíc eur).

Dôvod vzniku dlhu: Dlh vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1.5.2024, dlžník do dnešného dňa neuhradil ani len časť dlhu.

(ďalej len „dlh“)

Dlžník sa zaväzuje uhradiť dlh jednorazovo najneskôr do 1.5.2025.

Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti dlh veriteľovi v hotovosti v mieste bydliska (sídla) veriteľa.

Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením dlhu, dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi zákonný úrok z omeškania podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia.

Týmto uznaním dlhu nie je dotknutý nárok veriteľa požadovať od dlžníka nároky vzniknuté pred podpisom tohto uznania dlhu (napríklad úrok z omeškania, zmluvné pokuty a iné).

Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené (písomne a zrýchlenou formou) rozhodcom ustanoveným do funkcie „vybranou osobou“ podľa § 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a to spoločnosťou ……………………. , so sídlom: ………………….. podľa pravidiel zverejnených v Obchodnom vestníku č. …………. , značka: ………………… . Rozhodcovské konanie bude vedené v súlade s právnymi predpismi SR, a to jedným rozhodcom. Rozhodcom v spore môže byť aj štatutárny orgán vybranej osoby. Strany sa podrobia rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu.

Zmluvné strany svojím podpisom vyhlasujú, že tento dokument podpísali slobodne a vážne.

V Malužinej dňa ………………………..

……………………………..

Veriteľ

……………………………..

Dlžník

Zmluva o zriadení záložného práva

Zmluva o zriadení záložného práva predstavuje ďalší významný nástroj na zabezpečenie splnenia pohľadávky. Má svoj právny základ v Občianskom zákonníku (§ 151a až § 151me). Jej hlavnou funkciou je zabezpečiť pohľadávku osoby voči inej osobe a posilniť tak jej postavenie pre prípad, ak by pohľadávka nebola riadne a včas splnená.

Náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva

Záložná zmluva musí obsahovať:

• Označenie zmluvných strán: Je potrebné presne označiť záložného veriteľa a záložcu.
• Určenie zabezpečenej pohľadávky: V zmluve je potrebné identifikovať pohľadávku, ktorú má veriteľ voči dlžníkovi a ktorá sa zabezpečuje záložným právom.
• Určenie zálohu: Ďalšou náležitosťou zmluvy je označenie predmetu záložného práva, tzv. zálohu.

V prípade, že niektorá náležitosť nebude splnená, má to za následok absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy.

Príklad na neplatnosť záložnej zmluvy

A, s.r.o. evidovala voči B, s.r.o. pohľadávku vo výške 10 000 eur. A, s.r.o. uzatvorila dňa 1.12.2018 s B, s.r.o. záložnú zmluvu. V zmluve uviedli, že sa zabezpečuje peňažná pohľadávka A, s.r.o. voči B, s.r.o. vo výške 10 000 eur. V zmluve však opomenuli špecifikovať záloh, ktorý má zabezpečiť pohľadávku. Uviedli len, že pohľadávka je zabezpečená “osobným vozidlom vo vlastníctve záložcu”, napriek tomu, že záložca má vo vlastníctve viacero osobných vozidiel. Záložná zmluva medzi A, s.r.o. a B, s.r.o. je tak neplatná.

Aké pohľadávky je možné zabezpečiť záložným právom

Občiansky zákonník ustanovuje, že zabezpečiť je možné nielen peňažnú, ale aj nepeňažnú pohľadávku. Taktiež je možné zabezpečiť pohľadávku, ktorá vznikne až v budúcnosti.

Čo môže byť zálohom

Pojmom záloh sa označuje predmet záložného práva, teda určitá vec, ktorá zabezpečuje splnenie pohľadávky záložného veriteľa. Zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt alebo nebytový priestor, ako aj súbor vecí, práv, cenný papier a podnik.

Dve fázy vzniku záložného práva

Celý proces vzniku záložného práva k nehnuteľnosti pozostáva z dvoch štádií. Prvou fázou je uzavretie samotnej zmluvy o zriadení záložného práva. Bez uzavretia zmluvy nie je možné pristúpiť k druhej fáze, ktorou je zápis záložného práva do katastra nehnuteľností.

tags: #uznanie #dlhu #z #predaja #nehnuteľnosti #vzor