
Vzdelávanie a profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov prechádza neustálym vývojom a zmenami. Jednou z aktuálnych tém je uznávanie doktorátu ako atestácie v školstve a s tým spojené podmienky. Tento článok sa zameriava na túto problematiku, analyzuje súčasný stav a ponúka prehľad dôležitých aspektov, ktoré s tým súvisia.
Od 1. januára 2022 vstúpila do platnosti novela zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Táto novela priniesla zmeny aj v oblasti uznávania doktorátu ako atestácie. Otázkou je, či sa táto novela týka len zamestnancov, ktorí vykonali rigoróznu skúšku po 1. januári 2022, alebo aj tých, ktorí sú zaradení najmenej päť rokov v kariérovom stupni samostatný pedagogický zamestnanec a vykonali rigoróznu skúšku pred 1. januárom 2022. Prechodné ustanovenia zákona neupravujú skutočnosť, kedy bola vykonaná rigorózna skúška na uvedené účely.
Problematika atestácií sa netýka len pedagogických zamestnancov, ale aj mladých lekárov. Začínajúci lekári na Slovensku nevnímajú nízke platy a zastarané prístroje ako najväčší problém. Najdôležitejšie sú pre nich jasné podmienky na prípravu na špecializáciu. Nemocnice často nemajú jednotný systém práce s mladými lekármi, čo vedie k problémom s atestáciami, návalom byrokratickej práce a nedopracovanému systému práce s mladými lekármi.
Mnohé nemocnice dávajú začínajúcim lekárom menšie úväzky, ale reálne odpracujú viac. Vážnejší problém majú tí, ktorí dostanú menší ako polovičný úväzok, pretože si nemôžu ani začať robiť atestáciu. Nemocnice často prijímajú doktorandov, aby ušetrili peniaze. Tí, ktorí dostanú šancu pracovať v nemocniciach, majú také malé úväzky, že im nestačia ani na uznanie praxe na atestáciu.
Doktorandské štúdium by malo byť vedecko-výskumná a pedagogická činnosť, ale často je realita iná. Mnohí doktorandi sa venujú klinickej práci v nemocnici viac, ako by mali, a zároveň sa im to nezaráta do praxe na špecializáciu. To vedie k poklesu záujmu o postgraduálne štúdium.
Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok
Niektoré nemocnice sa snažia doktorandom pomáhať vo vedeckej práci. Napríklad, Fakultná nemocnica v Banskej Bystrici zamestnáva interných doktorandov na plné úväzky a poskytuje im študijné voľno s náhradou mzdy. Súkromné nemocnice zo siete Svet zdravia zamestnávajú len externých doktorandov, všetkých na plný úväzok.
Po absolvovaní šesťročného štúdia všeobecného lekárstva si musí medik zvoliť odbor, v ktorom sa chce špecializovať. Vyberie si mesto a nemocnicu, kde chce začať s praxou. Dôležité je, že každý lekár musí začínať v nemocnici.
Nemocnice majú nástroje, ako zastaviť lekára pred odchodom do ambulancie. Hoci sú školenia, kongresy a dodatočné vzdelávanie pre lekárov povinné, platiť si ich väčšinou musia sami. Alebo im ich zaplatia nemocnice, ak u nich ostanú pracovať niekoľko ďalších rokov. Ak sa atestovaný lekár rozhodne odísť do vlastnej ambulancie, môže naraziť na neochotu zdravotných poisťovní uzavrieť s ním zmluvu.
Okrem nevýhodných úväzkov je pre lekárov neznesiteľné aj množstvo práce. Sú ňou zaťažení tak mladí, ako aj starší lekári. V malých nemocniciach sa robí len základná medicína a pacienti s komplikovanými diagnózami sa posielajú do väčších nemocníc.
Na Slovensku platí povinné sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, čo znamená, že aj po vyštudovaní vysokej školy musia zbierať kredity. Najčastejšie účasťou na kongresoch. Lekár v nemocnici odpracuje osemhodinový pracovný čas, musí slúžiť nočné na pohotovosti a vo voľnom čase ešte potrebuje čítať odborné články a získavať ďalšie vedomosti.
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti
Na starších kolegoch je vidieť rezignáciu. V mladosti mali snahu veci zmeniť, ale nepodarilo sa im prekonať systém. Problém je aj v tom, že práca s mladými lekármi nemá jasné pravidlá. Začínajúcemu lekárovi asistuje zvyčajne ten, kto má práve čas alebo vôľu.
Mnohí mladí lekári sa rozhodnú odísť do zahraničia. Chcú vyskúšať inak riadené zdravotníctvo. V Nemecku je lepší manažment, lepšie podmienky na kariérny rast a jednoznačné kritériá na dosiahnutie atestácie. Slovenského lekára zaťažuje byrokracia, práca v starých neklimatizovaných nemocniciach a nedostatok času na rozvoj a vzdelávanie.
Inovačné vzdelávanie spadá pod individuálny profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov a nie je povinný. Funguje na dobrovoľnej báze, aby motivoval zamestnancov pracovať na aktualizácii a rozšírení si profesijných kompetencií napr. aj formou príplatku vo výške 3% ku mzde za vzdelávací program v rozsahu minimálne 50 hod. za program.
Podľa platnej legislatívy je nárok na 3% príplatok za profesijný rozvoj v rozsahu najmenej 50 hodín ukončený overením profesijných kompetencií a vydaným osvedčením o absolvovaní vzdelávania. Do príplatku za profesijný rozvoj v maximálnej výške 12% sa môžu zarátať napríklad 4 programy inovačného vzdelávania v trvaní min. 50 hod., alebo kombinácia inovačného a špecializačného vzdelávania.
Výhody z profesijného rozvoja vo výške príplatku 3% - 12% majú sedem ročnú platnosť a tá plynie od dátumu, kedy bol tento príplatok uplatnený. Na základe platnej právnej úpravy nedochádza k prerušeniu vyplácania príplatku za profesijný rozvoj počas plynutia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku
Podľa dostupných informácií, ktoré máme v rámci zmeny legislatívy je platné, že od 1. 1. 2022 sa bude vyplácať príplatok za profesijný rozvoj podľa § 14e ods. 1 písm. a) vo výške 12 %, ale len v prípade, že vzdelávanie bude ukončené tak, že príplatok bude priznaný po 1. 1. 2022.
Platbu za inovačné, alebo špecializačné vzdelávanie si hradí učiteľ sám. V určitých prípadoch prispela škola zamestnancom na toto vzdelávanie. Momentálne je možné využiť nástroje plánu obnovy a odolnosti, ktoré umožňujú refundovať (preplatiť) inovačné vzdelávanie do výšky 120€ s DPH.