
Uznanie dlhu je v slovenskom práve jedným zo spôsobov zabezpečenia pohľadávky, avšak jeho právna úprava v Občianskom zákonníku je stručná a obmedzuje sa len na vymedzenie účinkov z hľadiska dôkazného bremena a premlčania. Táto stručnosť viedla k viacerým sporným otázkam, ktoré musela riešiť až súdna prax. Tento článok sa zaoberá podstatou uznania dlhu ako zabezpečovacieho inštitútu, s dôrazom na uznanie neexistujúceho dlhu a jeho právne dôsledky.
Uskutočňovanie subjektívnych práv a povinností v záväzkovo-právnych vzťahoch je často zabezpečené právnymi inštitútmi, ktoré posilňujú právnu pozíciu veriteľa voči dlžníkovi. Tieto zabezpečovacie prostriedky nútia dlžníka plniť povinnosti a v prípade nesplnenia umožňujú veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku subsidiárne. Občiansky zákonník upravuje zabezpečovacie prostriedky ako zmluvná pokuta, ručenie, záložné právo a uznanie dlhu (§ 544 až 558 OZ).
Právna úprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku je stručná, na rozdiel od podrobnejšej úpravy uznania záväzku v Obchodnom zákonníku (§ 323 OBZ). Medzi týmito inštitútmi nie je podstatný rozdiel a oba slúžia na zabezpečenie záväzku. Napriek tomu existujú rozdiely, pričom každá úprava poskytuje veriteľovi určité výhody. Napríklad, uznaním dlhu podľa § 558 OZ začína plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10 rokov, a to aj opakovane, čo je pre veriteľa výhodnejšie ako v prípade uznania záväzku podľa § 323 OBZ, kde je premlčacia doba obmedzená.
Význam uznania dlhu sa nevyčerpáva len v účinkoch na premlčanie a v založení domnienky trvania dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník písomne uzná, že zaplatí svoj dlh. Musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Neformálne uznanie dlhu nespôsobuje účinky uznania dlhu. Uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, čo znamená, že veriteľ nemusí dokazovať existenciu dlhu v čase uznania.
V prípade, ak dlžník uzná neexistujúci dlh, je na ňom, aby preukázal, že dlh v čase uznania neexistoval. Uznanie dlhu nemôže založiť nový záväzok, ak ten už neexistuje.
Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok
V praxi sa často využíva notárska zápisnica ako exekučný titul, kde dlžník uznáva svoj dlh. Rozhodovacia prax súdov však riešila otázku, či je notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom, ak bola spísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 261/2015-17 zo dňa 10. júna 2015 uviedol, že notárska zápisnica o uznaní dlhu spísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere nie je materiálne vykonateľný exekučný titul, ak v čase uznania dlhu ešte žiadny dlh neexistoval. Uznanie dlhu sa vzťahuje len na existujúci dlh, nie na dlh, ktorý snáď v budúcnosti vznikne.
Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí spis. zn. 17CoE/214/2012 zo dňa 30.01.2013 dospel k záveru, že uznanie dlhu v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom.
Pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu je dôležité rozlišovať medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ktorý vzniká až okamihom reálneho plnenia, zatiaľ čo zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt, ktorý vzniká už samotným uzatvorením zmluvy. Ak pri zmluve o pôžičke nedošlo k plneniu v čase podpisu zmluvy, právny záväzok dlžníka vrátiť plnenie ešte neexistuje a preto nie je možné v notárskej zápisnici vymedziť konkrétny existujúci právny záväzok.
Pri zmluve o úvere konkrétny záväzok existuje už v čase podpisu zmluvy, a preto je ho možné v notárskej zápisnici vymedziť dostatočne určito.
Pre zabezpečenie spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu je dôležité, ako je špecifikovaný právny záväzok. Možnosti špecifikácie sú:
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti
Ak by súčasťou notárskej zápisnice bolo len jednostranné uznanie záväzku dlžníka v čase, kedy veriteľ dlžníkovi ešte neplnil, a zároveň by notárska zápisnica neobsahovala dostatočne určiteľný popis ostatných odkladacích podmienok a iných náležitostí dohodnutých v zmluve o úvere, spôsobilosť notárskej zápisnice byť exekučným titulom by mohla byť ohrozená.
Uznanie dlhu má vplyv na premlčanie, pretože spôsobuje prerušenie premlčania a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby. Dlžník môže uznať aj premlčaný dlh, avšak uznanie dlhu bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník v čase uznania vedel, že dlh je premlčaný. Ak by dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu by nemalo účinky uznania dlhu.
Rozhodovacia prax súdov priniesla viaceré relevantné právne vety týkajúce sa bezdôvodného obohatenia, spotrebiteľských zmlúv a spoluvlastníctva. Napríklad, Krajský súd v Trnave konštatoval, že v prípade investícií do cudzej nehnuteľnosti dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia až v okamžiku, keď tento právny dôvod stratil svoje účinky.
Krajský súd v Bratislave sa zaoberal otázkou neurčitosti mesačnej splátky v zmluve o úvere a konštatoval, že výška mesačnej splátky určená ako percento z dlžnej čiastky je neurčitá a zavádzajúca pre spotrebiteľa.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku
tags: #uznanie #neexistujúceho #dlhu #v #občianskom #zákonníku