Uznávanie odbornej praxe občanov EÚ v Slovenskej republike

Vnútorný trh Európskej únie zaručuje voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb, pričom európski občania majú slobodu žiť, pracovať, študovať a podnikať v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. S narastajúcim záujmom o zamestnanie alebo podnikanie v inom členskom štáte EÚ sa stáva uznávanie odbornej kvalifikácie a praxe kľúčovou otázkou. Slovenská právna úprava sa touto problematikou zaoberá v zákone č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

Význam uznávania odbornej kvalifikácie a praxe

Uznávanie odbornej kvalifikácie a praxe má praktický význam najmä vtedy, ak chce právnická alebo fyzická osoba začať podnikať v členskom štáte EÚ v živnostiach uvedených v živnostenskom zákone. Ak by išlo o zahraničnú osobu, ktorá chce podnikať na území Slovenskej republiky a predmetom podnikania by bola viazaná živnosť, musela by spĺňať požiadavky odbornej spôsobilosti.

V dôsledku prijatia Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií a jej transponovania do slovenského právneho poriadku má zahraničná osoba, pri vybraných druhoch živnosti, dve možnosti preukázania odbornej spôsobilosti:

1. Preukázaním odbornej spôsobilosti podľa § 21 -22 živnostenského zákona výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru.
2. Náhradným spôsobom preukázania odbornej spôsobilosti podľa § 66g - 66m živnostenského zákona a čl. 4 Smernice Rady 1999/42/ES zo 7. júna 1999.

Náhradné spôsoby preukazovania odbornej spôsobilosti

Splnenie odbornej spôsobilosti náhradným spôsobom sa preukazuje rozhodnutím o uznaní odbornej praxe (§ 66h - 66l živnostenského zákona) alebo rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie (§ 66m živnostenského zákona). Možnosť náhradného spôsobu preukazovania splnenia a uznávania odbornej spôsobilosti sa vzťahuje len na vybrané živnosti, ktoré sú uvedené v prílohách č. 1 a 2 v zoznamoch I až III živnostenského zákona.

Oprávnenou osobou na preukazovanie odbornej spôsobilosti náhradným spôsobom je fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členský štát“) a právnická osoba založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území týchto štátov. V prípade fyzických osôb je rozhodujúca štátna príslušnosť, preto možnosť náhradného preukazovaní odbornej spôsobilosti platí aj pre občanov členských štátov, ktorí majú bydlisko na území tretích (nečlenských) štátov.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Na začatie konania o uznaní odbornej praxe je potrebné doručiť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky žiadosť o uznanie odbornej praxe na vykonávanie živnosti zaradenej v prílohách č. 1 a 2 živnostenského zákona. K žiadosti je potrebné doložiť:

1. Doklad o štátnej príslušnosti žiadateľa.
2. Doklady preukazujúce vykonávanie odbornej činnosti v inom členskom štáte.
3. Osvedčenie o charaktere a dĺžke činnosti vydané príslušným úradom alebo orgánom členského štátu.

Osvedčenie o charaktere a dĺžke činnosti vydané príslušným úradom alebo orgánom členského štátu musí preukazovať splnenie podmienok uvedených v § 66i, 66j, 66k živnostenského zákona a čl. 4 Smernice Rady 1999/42/ES.

Splnenie odbornej spôsobilosti sa preukazuje rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie v prípade, ak osoba je odborne spôsobilá podľa práva iného členského štátu, ale nespĺňa požiadavky ustanovené právnym poriadkom Slovenskej republiky. Osoba podáva žiadosť na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby jej odbornú spôsobilosť doloženú diplomami alebo inými dokladmi porovnal s požiadavkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Uznávanie odbornej praxe občanov SR v iných členských štátoch

Náhradný spôsob uznávania odbornej spôsobilosti platí aj v opačnom prípade. Ak chce občan Slovenskej republiky začať podnikať v inom členskom štáte, je oprávnený preukázať potrebnú odbornú spôsobilosť jedným z náhradných spôsobov uznávania odbornej spôsobilosti. Na preukázanie odbornej praxe je potrebné požiadať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor živnostenského podnikania o vydanie osvedčenia o povahe a dĺžke praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou.

V prípade živností zaradených do zoznamu I (napr. výroba motorových a ostatných dopravných prostriedkov, stavebníctvo atď.) je potrebné preukázať vykonávanie odbornej činnosti po dobu najmenej 6 po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) alebo v postavení manažéra. V prípade ak odbornú prax vykonáva kratšie ako šesť rokov, musí spolu s dokumentmi preukazujúcimi odbornú prax predložiť aj dokumenty preukazujúce požadované vzdelanie.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Vykonávanie odbornej činnosti, potrebnej na preukázanie odbornej praxe podľa živnostenského zákona, nesmie byť skončené viac ako desať rokov pred podaním žiadosti o živnostenské oprávnenie. Osvedčenie preukazuje len dĺžku odbornej praxe, ktorú preukázateľne žiadateľ vykonal v Slovenskej republike, nepreukazuje dobu trvania oprávnenia na vykonávanie danej činnosti.

Na vydanie osvedčenia preukazujúceho vykonanie odbornej praxe v postavení SZČO je potrebné doložiť dokumenty preukazujúce skutočnú činnosť, t.j. faktúry, zmluvy, objednávky, dodacie listy, doklady o zaplatení dane z príjmu a pod. Ak sa preukazuje odborná prax v postavení zamestnanca je potrebné doložiť pracovnú zmluvu alebo potvrdenie o praxi. V prípade praxe v postavení manažéra sa za manažéra považuje podľa § 2 písm. q) zákona o uznávaní odbornej kvalifikácie fyzická osoba, ktorá organizuje, vykonáva, kontroluje a zodpovedá za riadiacu, personálnu, finančnú a inú činnosť v oblasti príslušného povolania ako manažér organizácie (pobočky organizácie), zástupca majiteľa alebo manažéra organizácie alebo zamestnanec v riadiacom postavení so zodpovednosťou za jedno alebo viaceré oddelenia.

Uznávanie dokladov o vzdelaní

Žiadosť o uznanie vysokoškolského diplomu, absolventského diplomu, vysvedčenia, osvedčenia o odbornej kvalifikácii alebo iných dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými oprávnenými orgánmi sa zasiela Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky - Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní. K žiadosti je potrebné doložiť:

1. Žiadosť.
2. Overená kópia dokladu o vzdelaní.
3. Výpis o absolvovaných predmetoch a skúškach alebo dodatok k diplomu, vysvedčeniu, osvedčeniu a pod.
4. Doklad o predchádzajúcom vzdelaní.
5. Prehľad o priebehu zamestnaní.
6. Správny poplatok.

Ak povolanie, ktoré chce uchádzač vykonávať na území SR, je regulovaným povolaním v zmysle zákona č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií, na uznanie zahraničných dokladov o vzdelaní na účely výkonu tohto povolania sa vzťahuje postup stanovený v tomto zákone, resp. v osobitnom zákone, ak ide o povolanie upravené osobitným zákonom (napr. lekár, zubný lekár, sestra atď.). Ak povolanie, ktoré chce uchádzač vykonávať na území SR, nie je regulovaným povolaním v zmysle zákona o uznávaní, o uznaní zahraničného dokladu o vzdelaní rozhoduje zamestnávateľ uchádzača, ktorý môže požiadať ministerstvo školstva o vydanie stanoviska k úrovni vzdelania vyplývajúceho z dokladu o vzdelaní.

Legislatívny rámec

Slovenská právna úprava uznávania odborných kvalifikácií vychádza zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií. Zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií bol s účinnosťou od 20. októbra 2007 zrušený článok I zákona č. 477/2002 o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol založený na predchádzajúcom komunitárnom systéme uznávania dokladov o vzdelávaní, ktorý bol nahradený smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Zákon č. 293/2007 Z.z., ako aj ďalšími právnymi predpismi, bola táto nová smernica o uznávaní transponovaná do slovenského právneho poriadku. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona č. 293/2007 Z.z. sa týmto zákonom okrem transpozície citovanej smernice tiež zjednodušuje a sprehľadňuje problematika profesijného uznávania odborných kvalifikácií, čo vyplýva z uznesenia vlády SR č. 557/2005 z 13. júla 2005.

Zákon o uznávaní sa člení na štyri časti. V prvej časti zákona sú obsiahnuté základné ustanovenia, druhá časť zákona upravuje voľné poskytovanie služieb ako osobitný režim uznávania podľa novej smernice o uznávaní, tretia časť upravuje systém, resp. systémy uznávania odborných kvalifikácií, ktoré tiež vychádzajú z novej smernice o uznávaní, a štvrtá časť obsahuje prechodné, záverečné a zrušovacie ustanovenia.

Vecná a osobná pôsobnosť zákona o uznávaní odborných kvalifikácií

Vecná pôsobnosť zákona o uznávaní možno zhrnúť tak, že sa vzťahuje na uznávanie dokladov o odbornej kvalifikácii na účely výkonu všetkých regulovaných povolaní okrem tých, ktoré sú upravené v osobitných predpisoch (napr. zákon o advokácii), odborných činností uvedených v prílohe č. 1 zákona. Pri činnostiach uvedených v prílohe č. 6 zákona, ktoré sa majú vykonávať ako živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, sa zákon o uznávaní vzťahuje na uznávanie dokladov o vzdelaní; odbornú prax uznáva v konaní o uznaní odbornej spôsobilosti príslušný orgán podľa živnostenského zákona.

V platnom znení zákona o uznávaní sa nenachádza ustanovenie, ktoré by všeobecne vymedzovalo osobnú pôsobnosť zákona. Takýmto ustanovením bol § 1 ods. 3 zákona o uznávaní, ktorý bol zrušený s účinnosťou od 1. 1. 2009 a ustanovoval, že tento zákon sa vzťahuje na občanov členských štátov a ich rodinných príslušníkov, ktorí chcú vykonávať regulované povolanie v Slovenskej republike, okrem odborných činností uvedených v prílohe č. 1 zákona a iných regulovaných povolaní, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy.

Osobnú pôsobnosť zákona o uznávaní teda nie je možné ani potrebné všeobecne vymedziť, pretože tento zákon ako celok sa vzťahuje rovnako na štátnych príslušníkov členských štátov, ako aj na štátnych príslušníkov tretích štátov. Štátna príslušnosť držiteľa dokladu o odbornom vzdelaní je však relevantná, pokiaľ ide o odlíšenie komunitárneho systému uznávania, ktorý je do zákona o uznávaní prebratý zo smernice o uznávaní. Tento systém uznávania, resp. ustanovenia zákona o uznávaní, ktoré ho zakotvujú, sa vzťahuje len na občanov členských štátov (v zmysle zákona o uznávaní sa nimi rozumejú nielen občania členských štátov EÚ, ale aj občania štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a občania Švajčiarskej konfederácie), rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí majú právo pobytu alebo právo trvalého pobytu v členskom štáte podľa smernice č. 2004/38/ES, osobami s dlhodobým pobytom na území členského štátu podľa smernice č. 2003/109/ES, držiteľmi povolenia na pobyt vydaného na účely vedeckého výskumu podľa smernice č. 2005/71/ES, utečencami alebo osobami, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana podľa smernice č. 2004/83/ES, študentmi v zmysle smernice č. 2004/114/ES a rodinnými príslušníkmi štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava v členskom štáte a ktorý žiada alebo rodinní príslušníci ktorého žiadajú o zlúčenie rodiny, aby s ním boli spojení, v zmysle smernice č. 2003/86/ES.

Regulované povolanie

Regulované povolanie je povolanie, odborná činnosť alebo skupina odborných činností, ktorých výkon je podmienený splnením kvalifikačných predpokladov podľa osobitných predpisov. Regulované povolanie možno vykonávať najmä na základe regulovaného vzdelávania prípadne spojeného s používaním profesijného titulu alebo označenia povolania, ako aj na základe členstva v komore alebo v inej profesijnej organizácii, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 zákona.

Príslušný orgán je orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o uznaní odbornej kvalifikácie na účely výkonu príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike. Príslušné orgány ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Druhy dokladov o odbornej kvalifikácii

Zákon o uznávaní definuje rôzne druhy dokladov o odbornej kvalifikácii, medzi ktoré patria:

• Vysokoškolský diplom - doklad vydaný oprávneným orgánom členského štátu a potvrdzuje, že jeho držiteľ úspešne skončil aspoň jednoročné denné štúdium na vysokej škole, alebo aspoň jednoročnému dennému štúdiu zodpovedajúce externé štúdium na inej vzdelávacej ustanovizni, pričom podmienkou prijatia na toto štúdium bolo úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, alebo stredné odborné vzdelanie, a ak je to potrebné, aj ďalšie odborné vzdelávanie, ktoré sa môže požadovať okrem tohto štúdia, alebo jeden zo študijných odborov uvedených v prílohe č. 3 zákona.
• Absolventský diplom - doklad vydaný oprávneným orgánom členského štátu a potvrdzuje, že jeho držiteľ po štúdiu na strednej škole absolvoval iné štúdium než to, ktoré je uvedené v § 2 písm. g) zákona (vysokoškolský diplom), ktoré môže byť aj kombináciou teoretickej a praktickej prípravy, doplnené tam, kde je to potrebné, odbornou praxou, alebo odbornú prax, ktorá sa požaduje okrem štúdia na strednej škole, alebo potvrdzuje, že držiteľ po štúdiu na strednej škole odborného zamerania vrátane učňovských škôl tam, kde je to nevyhnutné, absolvoval štúdium alebo odborné vzdelávanie podľa § 2 písm. i) bod 1aa. zákona [iné štúdium než to, ktoré je uvedené v § 2 písm. g) zákona].
• Vysvedčenie - doklad potvrdzujúci získanie odborného vzdelania, ktoré nie je potvrdené vysokoškolským diplomom podľa § 2 písm. g) zákona alebo absolventským diplomom podľa § 2 písm. h) zákona alebo vysvedčením podľa § 2 písm. i) zákona.

Poskytovanie služieb

Druhá časť zákona o uznávaní (§ 3 - § 7 tohto zákona) preberá ustanovenia hlavy II smernice o uznávaní upravujúce osobitný režim uznávania na účely poskytovania služieb. Občan členského štátu alebo občan tretieho štátu, ktorý splnil podmienky na poskytovanie služieb v členskom štáte pôvodu, môže dočasne a príležitostne poskytovať služby aj na území Slovenskej republiky. Dočasná a príležitostná povaha sa posudzuje podľa druhu povolania, najmä vzhľadom na trvanie, frekvenciu, pravidelnosť a nepretržitosť poskytovania služieb. Poskytovateľ služieb je pri poskytovaní služieb povinný dodržiavať povinnosti poskytovateľa služieb vzťahujúce sa na odbornosť poskytovania služieb, pracovnú disciplínu a ďalšie povinnosti podľa osobitných predpisov.

Stredisko pre ekvivalenciu dokladov o vzdelaní

Slovensko vytvorilo Stredisko pre ekvivalenciu dokladov o vzdelaní a takto sa zapojilo do medzinárodnej spolupráce ENIC/NARIC (European Network of Information Centres). Sieť NARIC (National Information Centres for Academic Recognition, Národné informačné centrá na akademické uznávanie) bola vytvorená v roku 1984. Sieť sa zameriava na zlepšovanie akademického uznávania diplomov.

Právo Európskej únie, podľa ktorého sa posudzujú doklady o vzdelaní, vydané slovenskými školami, ale aj iné doklady, ako napríklad doklady o finančnom zabezpečení, bezúhonnosti, sa týka iba uznávania týchto dokladov pri regulovaných povolaniach v inom členskom štáte. Povolanie je regulované vtedy, ak ho členský štát podmieňuje nadobudnutím odbornej kvalifikácie.

Vzájomné uznávanie je automatické pre odborné činnosti určitých skupín remeselníkov, obchodníkov a farmárov, ktorí už získali prax v domácom členskom štáte, pre lekárov, zubných lekárov, zdravotné sestry, pôrodné asistentky, veterinárnych lekárov, farmaceutov a architektov. Týchto povolaní sa týkajú sektorové smernice.

Pri iných povolaniach (inžinieri, niektoré zdravotnícke profesie, učitelia, účtovníci, daňoví poradcovia, dizajnéri, urbanisti, právnici), na ktoré sa vzťahujú smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, sa vzdelávanie nekoordinuje, povolania sa automaticky neuznávajú. Ak členský štát zistí, že medzi schopnosťami migranta, hodnotenými podľa kvalifikácie a praxe získanej v inom členskom štáte a požiadavkami, ktoré kladie hostiteľský štát, je podstatný rozdiel, môže hostiteľský členský štát vyžadovať absolvovanie určitých kompenzačných mechanizmov. V takomto prípade má migrujúci pracovník právo vybrať si medzi skúškou spôsobilosti alebo adaptačným obdobím pod odborným vedením. Hostiteľský štát musí rozhodnúť o žiadosti do troch až štyroch mesiacov po podaní vyplnenej žiadosti o uznanie vzdelania a poskytnutí všetkých potrebných dokladov.

Uznávanie štúdia zo zahraničia

Z tretích krajín Slovenská republika má uzavretú bilaterálnu dohodu s Chorvátskou republikou a Rumunskom. Uznanie štúdia je v kompetencii riaditeľa kmeňovej školy, ktorý porovná učebné plány a rozhodne o doplňujúcej skúške. Žiak, ktorý navštevuje školu zriadenú pri zastupiteľskom úrade iného štátu v zahraničí a v Slovenskej republike, alebo navštevuje školu na území iného štátu, vykoná skúšku z vybraných vyučovacích predmetov, ktoré sa na škole v zahraničí nevyučujú, okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania. Skúšku vykoná v kmeňovej škole alebo v škole zriadenej pri zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky spravidla za každý školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení štvrtého ročníka základnej školy a deviateho ročníka základnej školy.

O uznaní štúdia rozhoduje riaditeľ kmeňovej strednej školy. Ten porovná učebné plány a v prípade potreby uloží žiakovi povinnosť vykonať rozdielové skúšky najviac z troch predmetov, pričom rozdielová skúška z vyučovacieho jazyka je povinná. O uznaní časti štúdia rozhoduje vysoká škola v Slovenskej republike, ktorá uskutočňuje študijný program v rovnakom alebo príbuznom študijnom odbore.

Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní v súvislosti s uznávaním dokladov o vzdelaní vydáva odporúčania, osvedčenia alebo rozhodnutia. Študent ukončí štúdium v jednom štáte diplomom a postúpi na vyšší stupeň v inom štáte, ktorý uzná stupeň vzdelania nadobudnutý v štáte pôvodu. Pri uznávaní dokladov o vzdelaní posudzuje Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní predložené doklady o vzdelaní zo zahraničia a vydáva odporúčania. Výnimku tvoria štáty, s ktorými má Slovenská republika uzavretú bilaterálnu dohodu.

V Slovenskej republike je uznanie dokladu o vzdelaní absolventa základnej alebo strednej školy v zahraničí v kompetencii krajského školského úradu. Ak na Slovensku neexistuje škola so študijným programom v rovnakom alebo príbuznom študijnom odbore, uznanie vykoná Ministerstvo školstva SR. Aj v tomto prípade je v Slovenskej republike uznanie dokladu o vzdelaní absolventa základnej alebo strednej školy v zahraničí v kompetencii krajského školského úradu. Ak má Slovenská republika s niektorým nečlenským štátom uzavretú v súčasnosti ešte platnú dohodu o uznávaní dokladov o vzdelaní, uznanie nie je potrebné a krajský školský úrad vydáva potvrdenie o rovnocennosti.

Doklad o vzdelaní zo zahraničia získaný po absolvovaní vysokoškolského vzdelania I. alebo II. stupňa uznáva rovnako ako v prípade členských štátov vysoká škola v Slovenskej republike, ktorá uskutočňuje študijný program v rovnakom alebo príbuznom študijnom odbore. Ak na Slovensku neexistuje vysoká škola so študijným programom v rovnakom alebo príbuznom študijnom odbore, uznanie je v kompetencii ministerstva školstva.

Podmienky výkonu regulovaného povolania

Každý, kto získa určitú kvalifikáciu v príslušnom štáte, ktorá ho oprávňuje v tomto štáte vykonávať špecifické povolanie, môže bez ťažkostí použiť túto kvalifikáciu pre výkon povolania v tomto štáte. Zákon o uznávaní odborných kvalifikácií sa vzťahuje na občanov členských štátov a ich rodinných príslušníkov, ktorí chcú vykonávať regulované povolanie v Slovenskej republike ako fyzické osoby oprávnené na výkon podnikania alebo ako osoby v postavení zodpovedného zástupcu alebo zamestnanca, okrem povolania architekta, veterinárneho lekára, odborných činností a iných regulovaných povolaní, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy.

Ak povolanie, ktoré chce občan EÚ vykonávať v prijímajúcom štáte, nie je regulované v tomto štáte, nie je potrebné požiadať o uznanie dokladov o vzdelaní. Príslušné povolanie môže občan EÚ v prijímajúcom štáte vykonávať za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci prijímajúceho členského štátu a nepotrebuje k tomu predkladať žiadne úradné rozhodnutie o uznaní. Hodnota daného dokladu o vzdelaní závisí od trhu práce, nie od právnych predpisov.

Každý občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Nórsko, Lichtenštajnsko, Island a Švajčiarsko) (ďalej len „členský štát") má podľa komunitárneho práva právo vykonávať také povolanie, aké si zvolí. Napriek tomu na jeho výkon v niektorých prípadoch musí splniť zákonom stanovené podmienky. Každý členský štát si môže zvoliť, či je potrebné regulovať výkon toho-ktorého povolania. Do úvahy sa pritom obvykle berú všeobecné záujmy, napr. ochrana zdravia, bezpečnosť štátu a pod. Každý členský štát sám rozhoduje o tom, aké budú tieto podmienky, akú kvalifikáciu bude požadovať a ako sa bude táto kvalifikácia v školských sústavách jednotlivých štátov získavať.

Vzhľadom na to, že ku koordinácii vzdelávania, a tým k následnému automatickému uznaniu, dospela Európska únia iba v prípade niektorých povolaní (napr. povolanie lekára, zdravotnej sestry), bolo potrebné zaviesť pravidlá aj na vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie pre ostatné regulované povolania, aj keď tu neprichádza k automatickému uznaniu.

tags: #uznanie #odbornej #praxe #občan #EÚ