Neplatnosť právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi: Judikáty a ich interpretácia

Úvod

Inštitút dobrých mravov je významným prvkom slovenského súkromného práva, ktorý ovplyvňuje platnosť a prípustnosť právnych úkonov. Tento článok sa zaoberá problematikou neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pričom analyzuje relevantnú judikatúru slovenských súdov.

Dobré mravy v slovenskom právnom poriadku

Pojem dobré mravy nie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný. Ide o súbor etických, kultúrnych a spoločenských noriem, ktoré sú všeobecne uznávané a rešpektované v spoločnosti. Dobré mravy predstavujú kritérium, podľa ktorého sa posudzuje správanie subjektov práva v rôznych oblastiach. Konanie, ktoré je v rozpore s týmito normami, môže byť sankcionované neplatnosťou právneho úkonu alebo odopretím právnej ochrany.

Definície dobrých mravov v judikatúre

Judikatúra slovenských súdov ponúka rôzne definície dobrých mravov:

• Ústavný súd SR: Dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
• Najvyšší súd SR: Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.
• Krajský súd v Žiline: Dobrými mravmi (boni mores) sú obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaný vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku.

Dobré mravy v právnej vede

V právnej vede existuje ustálený názor, že právna norma má byť dostatočne všeobecná, aby dokázala pokryť čo najviac spoločenských vzťahov a regulovať správanie a konanie adresátov právnej normy.

Príklady ustanovení Občianskeho zákonníka odkazujúce na dobré mravy:

• § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
• § 39 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
• § 630 OZ: Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
• § 711 ods. 1 písm. c) OZ: Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome.
• § 469 ods. 1 písm. a) OZ: Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu. Štát zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak štát nadobudol majetok len nepatrnej hodnoty, môže súd na návrh štátu jeho zodpovednosť za poručiteľove dlhy obmedziť, prípadne celkom vylúčiť, ak by odporovalo dobrým mravom, aby štát dlhy poručiteľa hradil.

Aplikácia inštitútu dobrých mravov v judikatúre

V tejto časti sa zameriame na najčastejšie riešené situácie v súdnej praxi, v ktorých sa aplikuje inštitút dobrých mravov.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Zmluvná pokuta a dobré mravy

Zmluvná pokuta je súkromnoprávny inštitút, ktorý slúži ako zabezpečovací prostriedok pre prípad, že by dlžník neplnil riadne a včas svoje povinnosti.

• Účel zmluvnej pokuty: Donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.
• Funkcie zmluvnej pokuty: Preventívna (čeliť porušeniu povinnosti) a reparačná (uhradzovacia).

Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty sa prihliada aj k dojednanej výške úrokov z omeškania. Súd môže zmluvnú pokutu znížiť, a to s prihliadnutím k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti.

Úroky z pôžičky a dobré mravy

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v čase dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Výkon práva uplatniť námietku premlčania a dobré mravy

Ustanovenie § 3 OZ umožňuje súdu posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť považovaný v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 OZ, len ak bol prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu.

Ďalšie príklady z judikatúry

• Zriadenie záložného práva k rozostavanému domu: Zriadenie záložného práva k rozostavanému domu vlastníkom domu a jeho stavebníkom bez vedomia a súhlasu ostatných (všetkých) stavebníkov v čase, keď vlastník a stavebník už má uzavretú zmluvu o výstavbe domu s ďalšími (viacerými) stavebníkmi, ktorí sa po dokončení stavby domu majú stať vlastníkmi v ňom sa nachádzajúcich bytov a nebytových priestorov, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
• Vrátenie daru: Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. bežné rodinné spory.
• Nízka kúpna cena: Samotná skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (napr. 1 €), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
• Neprimeranosť zabezpečovanej pohľadávky: Rozpor zmluvy s dobrými mravmi spočíva v neprimeranosti zabezpečovanej pohľadávky k hodnote predmetu zabezpečenia, pretože v dôsledku dojednania neprimeraných zmluvných sankcií za oneskorené plnenie zabezpečovanej pohľadávky dôjde k podstatnému navýšeniu dlžnej pohľadávky.

Dobré mravy a ochrana spotrebiteľa

V oblasti ochrany spotrebiteľa zohrávajú dobré mravy dôležitú úlohu pri posudzovaní obchodných praktík predávajúcich. Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje konanie v rozpore s dobrými mravmi ako konanie v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo také konanie, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Vplyv neplatnosti právneho úkonu na práva tretích osôb

K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Poukázal na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.

Záver

Inštitút dobrých mravov predstavuje dôležitý korektív v slovenskom právnom poriadku, ktorý umožňuje súdom posudzovať správanie subjektov práva z hľadiska etických a morálnych princípov. Aplikácia tohto inštitútu je však vždy závislá od individuálnych okolností konkrétneho prípadu a vyžaduje si starostlivé zváženie všetkých relevantných faktorov. Vďaka judikatúre súdov sa postupne vyvíja a konkretizuje obsah tohto pojmu, čo prispieva k právnej istote a spravodlivosti v spoločnosti.JUDr. Irsák v Bulletin slovenskej advokácie poukazuje na pragmatickú nevyhnutnosť zohľadňovania súladu právnych úkonov s dobrými mravmi, ktorá môže viesť k obratu od normativistického výkladu práva k prirodzenoprávnej doktríne. Táto doktrína je schopná zohľadniť princíp spravodlivosti v každom osobitom prípade bez potreby neustálych legislatívnych zmien.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

tags: #neplatnosť #právneho #úkonu #dobré #mravy #judikáty