
Inštitút dobrých mravov je významným prvkom slovenského súkromného práva, ktorý ovplyvňuje platnosť a prípustnosť právnych úkonov. Tento článok sa zaoberá problematikou neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pričom analyzuje relevantnú judikatúru slovenských súdov.
Pojem dobré mravy nie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný. Ide o súbor etických, kultúrnych a spoločenských noriem, ktoré sú všeobecne uznávané a rešpektované v spoločnosti. Dobré mravy predstavujú kritérium, podľa ktorého sa posudzuje správanie subjektov práva v rôznych oblastiach. Konanie, ktoré je v rozpore s týmito normami, môže byť sankcionované neplatnosťou právneho úkonu alebo odopretím právnej ochrany.
Judikatúra slovenských súdov ponúka rôzne definície dobrých mravov:
V právnej vede existuje ustálený názor, že právna norma má byť dostatočne všeobecná, aby dokázala pokryť čo najviac spoločenských vzťahov a regulovať správanie a konanie adresátov právnej normy.
V tejto časti sa zameriame na najčastejšie riešené situácie v súdnej praxi, v ktorých sa aplikuje inštitút dobrých mravov.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Zmluvná pokuta je súkromnoprávny inštitút, ktorý slúži ako zabezpečovací prostriedok pre prípad, že by dlžník neplnil riadne a včas svoje povinnosti.
Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty sa prihliada aj k dojednanej výške úrokov z omeškania. Súd môže zmluvnú pokutu znížiť, a to s prihliadnutím k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti.
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v čase dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Ustanovenie § 3 OZ umožňuje súdu posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť považovaný v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 OZ, len ak bol prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu.
V oblasti ochrany spotrebiteľa zohrávajú dobré mravy dôležitú úlohu pri posudzovaní obchodných praktík predávajúcich. Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje konanie v rozpore s dobrými mravmi ako konanie v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo také konanie, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Poukázal na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.
Inštitút dobrých mravov predstavuje dôležitý korektív v slovenskom právnom poriadku, ktorý umožňuje súdom posudzovať správanie subjektov práva z hľadiska etických a morálnych princípov. Aplikácia tohto inštitútu je však vždy závislá od individuálnych okolností konkrétneho prípadu a vyžaduje si starostlivé zváženie všetkých relevantných faktorov. Vďaka judikatúre súdov sa postupne vyvíja a konkretizuje obsah tohto pojmu, čo prispieva k právnej istote a spravodlivosti v spoločnosti.JUDr. Irsák v Bulletin slovenskej advokácie poukazuje na pragmatickú nevyhnutnosť zohľadňovania súladu právnych úkonov s dobrými mravmi, ktorá môže viesť k obratu od normativistického výkladu práva k prirodzenoprávnej doktríne. Táto doktrína je schopná zohľadniť princíp spravodlivosti v každom osobitom prípade bez potreby neustálych legislatívnych zmien.
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby