Podmienky Uznania Postavenia Slováka Žijúceho v Zahraničí a Ich Vplyv na Pobyt a Občianstvo

Úvod

Slovenská republika, ako dynamicky sa rozvíjajúca spoločnosť, kladie dôraz na princípy slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V kontexte migrácie a pobytu cudzincov, vrátane Slovákov žijúcich v zahraničí, je dôležité zabezpečiť účinný systém opatrení, ktorý reguluje migráciu a zároveň zohľadňuje bezpečnosť štátu a slobodu pohybu osôb. Jedným z dôležitých aspektov je uznanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí a podmienky, za ktorých toto uznanie môže mať vplyv na ich pobyt a prípadne aj na udelenie štátneho občianstva.

Legislatívny Rámec a Zmeny v Zákone o Pobyte Cudzincov

Príprava Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie si vyžiadala rozsiahle zmeny v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorý bol následne novelizovaný 14-krát v rokoch 2002 až 2011. Cieľom týchto zmien bolo prispôsobenie legislatívy SR právu Európskej únie, najmä vo vzťahu k občanom tretích štátov, občanom EÚ a ich rodinným príslušníkom. Slovenská republika je povinná transponovať smernice prijaté Radou Európskej únie a systematicky prepojiť zákon o pobyte cudzincov s európskym právom.

V súčasnosti platný zákon č. 477/2003 Z. z. o ochrane štátnej hranice a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je terminologicky v súlade s Kódexom schengenských hraníc.

Z hľadiska systematiky je zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov rozdelený na šesť častí. Štruktúra nového zákona sa zásadne neodlišuje od štruktúry súčasného zákona o pobyte cudzincov, avšak rešpektuje požiadavky aplikačnej praxe vo vzťahu k úprave niektorých kategórií cudzincov do samostatných, osobitných ustanovení. Bola upravená logická nadväznosť jednotlivých ustanovení zákona. Aplikačná prax si na účely tohto zákona vyžiadala zavedenie definícií niektorých často používaných pojmov v konaniach podľa tohto zákona.

Nové Definície Pojmov

Nová právna úprava zavádza definície pojmov ako neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice, blízkosť vonkajšej hranice a prihraničné územie vonkajšej hranice, národné vízum, ohrozenie verejného poriadku, ohrozenie bezpečnosti štátu, neoprávnený pobyt, účelové manželstvo, významný zahraničný investor, a riziko úteku. Nový zákon zrozumiteľnejšie definuje pojmy platný cestovný doklad, nepretržitý pobyt, letecký tranzit, asistovaný dobrovoľný návrat.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Na úseku kontroly hraníc zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov rozširuje vecnú pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti policajného útvaru pri vstupe imigrantov na územie Slovenskej republiky, explicitne upravuje podmienky vstupu občanov Európskej únie a rodinných príslušníkov občana Európskej únie a ustanovuje nové práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v súvislosti s umiestňovaním technických prostriedkov pri kontrole hraníc. Zároveň vymedzuje niektoré nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov spáchaných na úseku kontroly hraníc.

Právo na Odvolanie proti Zamietnutiu Víz

V druhej časti tretej hlave zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov sa dopĺňajú nové ustanovenia týkajúce sa práva štátneho príslušníka tretej krajiny podať odvolanie proti zamietnutej žiadosti o vízum a proti zrušeniu alebo odvolaniu udeleného víza v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

Druhy Pobytov a Zmeny v Ich Udeľovaní

Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov naďalej zachováva existujúce druhy pobytu, a to prechodný pobyt, trvalý pobyt a tolerovaný pobyt. Nový zákon nepoužíva pojmy „povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt a povolenie na tolerovaný pobyt", ale zavádza pojmy „prechodný pobyt, trvalý pobyt, tolerovaný pobyt". Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov neukladá policajnému útvaru povinnosť v prípade udelenia pobytu vydať písomné rozhodnutie s výnimku udelenia prechodného pobytu modrá karta Európskej únie a udelenia dlhodobého pobytu.

Rozširuje sa okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým policajný útvar, po splnení podmienok, udelí prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti na činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Zmenou je aj skutočnosť, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny sa umožňuje podnikať ihneď po udelení prechodného pobytu. Výnimku tvoria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú nezaopatrenými slobodnými deťmi staršími ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny alebo takýmito deťmi jeho manžela, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu alebo sú rodičom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rodičom jeho manžela, ktorý je odkázaný na jeho starostlivosť a v krajine odkiaľ prichádza nepožíva náležitú rodinnú podporu.

Významné Zmeny vo Vzťahu k Prechodnému Pobytu

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Modrá Karta Európskej Únie

Za účelom prilákania a udržiavania vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín a riešenia nedostatku pracovnej sily podporou prijímania a mobility cudzincov na účely vysokokvalifikovaného zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín na čas dlhší ako tri mesiace v súlade so smernicou 2009/50/ES sa navrhuje modrá karta Európskej únie (ďalej len „modrá karta"). Na základe modrej karty sa jej držiteľ môže zdržiavať a pracovať na území Slovenskej republiky na účel vysokokvalifikovaného zamestnania.

Z návrhu zákona sa vypúšťajú všetky obmedzenia, resp. oprávnenia vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov - táto problematika sa ponecháva na jednotnú a komplexnú úpravu v rámci príslušného právneho predpisu (zákon č. 5/2004 Z. z.

Trvalý Pobyt

Udelenie trvalého pobytu nová právna úprava nerozdeľuje na „prvé povolenie" a „ďalšie povolenie", avšak rozlišuje udelenie trvalého pobytu na päť rokov, trvalého pobytu na neobmedzený čas pobyt a dlhodobý pobyt. Ustanovenia tolerovaného pobytu sa prispôsobili niektorým požiadavkám aplikačnej praxe, čo sa premietlo do úpravy ustanovení týkajúcich sa procesu udeľovania tolerovaného pobytu.

Práva Občanov EÚ a Ich Rodinných Príslušníkov

Zásadne je riešená otázka vzťahu Slovenskej republiky k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Slovenská republika v plnej miere rešpektuje ich právo voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov Európskej únie, ktoré im zaručuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Novou právnou úpravou sa odstránila jej neúplná transpozícia a dosiahol sa úplný súlad s európskym právom.

Novela Zákona o Správnych Poplatkoch a Zákona o Civilnom Letectve

Súčasťou zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je aj novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, kde sa komplexne upravujú správne poplatky súvisiace s pobytom cudzincov a novela zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej sa upravujú osobitné podmienky na prevádzkovanie tzv.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Pôsobnosť Policajného Zboru a Kontrola Hraníc

Návrh zákona ustanovuje pôsobnosť útvarov Policajného zboru pri zabezpečovaní kontroly hraníc a v oblasti pobytov cudzincov, pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz, upravuje podmienky prekračovania cudzincov cez vonkajšiu hranicu na území SR, vymedzuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ako aj vymedzenie skutkovej podstaty správnych deliktov a priestupkov na úseku kontroly hraníc a pobytu cudzincov. Návrh zákona sa vzťahuje aj na cudzincov spadajúcich pod režim zákona č. 480/2002 Z. z.

Vymedzenie Základných Pojmov

Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivých ustanoveniach návrhu zákona v súlade s európskou legislatívou, s platnou legislatívou Slovenskej republiky a potrebami aplikačnej praxe. Medzi najdôležitejšie pojmy možno zaradiť ohrozenie bezpečnosti štátu a ohrozenie verejného poriadku. Zavedenie definície týchto pojmov si vyžiadala aplikačná prax z dôvodu častého využívania týchto inštitútov najmä v konaní o udelení, obnovení alebo zrušení pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. V praxi sa vyskytuje, že súdy často rušia zamietavé rozhodnutia o udelenie pobytu cudzinca práve z dôvodu absencie zákonných ustanovení týkajúcich sa bližšieho vysvetlenia uvedených pojmov.

Rozšírenie Vymedzenia Rodinného Príslušníka Občana Únie

Pri vymedzení základných kategórií osôb sa zosúlaďuje terminológia so zaužívanou európskou legislatívou. Predmetné ustanovenie rozširuje obsahového vymedzenie rodinného príslušníka občana Únie o dve kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie s cieľom zachovať jednotu rodiny v širšom zmysle.

Prvou skupinou je jeho partner, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah. Ide o úplnú transpozíciu čl. 3 ods. 2 písm. b) smernice 2004/38/ES. Slovenská republika nevyužila možnosť prebratia čl. 2 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice týkajúci sa registrovaného partnerstva, vzhľadom k tomu, že slovenský právny poriadok nepovažuje registrované partnerstvá za rovnocenné s manželstvom. Partner občana Európskej únie preukáže rodinný vzťah k občanovi Európskej únie dokladom potvrdzujúcim, že ich vzťah trvá, je trvalého charakteru a je riadne osvedčený alebo môže túto skutočnosť dokázať akýmkoľvek vhodným spôsobom. Môže ísť napríklad o úradne osvedčené vzťahy (druh-družka), ktoré však nemajú charakter manželstva (Francúzsko).

Do druhej skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú považovaní za rodinných príslušníkov občana Únie patria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú a využívajú právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom je občanom Únie občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na územie Slovenskej republiky. Rozsah príbuzenského vzťahu k občanovi Slovenskej republiky je rovnaký ako pri ostatných občanoch členských štátov Európskej únie. Pri tejto kategórii osôb sa vychádzalo z oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

Kontrola Vonkajšej Hranice

Ustanovuje sa vecná pôsobnosť Policajného zboru pri kontrole vonkajšej hranice, určuje rozsah a spôsob kontroly hraníc na vonkajšej hranici, ktoré sa vykonáva v blízkosti vonkajšej hranice a prihraničnom území vonkajšej hranice. Ide o užšie vymedzenie hraničného priechodu oproti širšej úprave pojmu hraničný priechod upravenom v čl. 1 Dohovoru zo 14. júna 1985, ktorým sa vykonáva schengenská dohoda (ďalej len „Schengenský vykonávací dohovor") a v čl. 2 ods. 8 Kódexu schengenských hraníc. Pojem vymedzuje nielen spôsob využitia hraničného priechodu, možnosť prekračovať na danom mieste a v danom čase vonkajšiu hranicu, ale aj účel využitia hraničného priechod. Prekročenie vonkajšej hranice je možné len cez hraničný priechod pozemnou cestou a leteckou cestou, okrem výnimiek ustanovených v medzinárodných zmluvách. Z tohto dôvodu bol v tomto ustanovení kladený dôraz na vymedzenie medzinárodného letiska ako miesta na vstup a vycestovanie zo schengenského priestoru. V ustanovení je aj vymedzenie tretej krajiny v súvislosti s vycestovaním cez medzinárodné schengenské letisko, napr. Ide o všeobecné ustanovenie odkazujúce na podmienky prekračovania vonkajšej hranice podľa osobitného predpisu. Zároveň sa upravuje aj možnosť prekročiť vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu za presne stanovených podmienok upravených bilaterálnymi zmluvami, čiže ide o prípady, v ktorých nie je cezhraničný pohyb osôb upravený Kódexom schengenských hraníc.

Povinnosti Štátnych Príslušníkov Tretích Krajín

V návrhu sa diferencovane ustanovujú povinnosti pre štátnych príslušníkov tretích krajín mladších ako 16 rokov, ktorí nie sú držiteľmi cestovného dokladu, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vstupujú cez vonkajšiu hranicu preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré súvisia s oprávneniami policajta na úseku kontroly vonkajšej hranice.

Ustanovenie § 7 upravuje osobitné podmienky vstupu cez vonkajšie hranice pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín na územie Slovenskej republiky vyplývajúce so smernice 2004/38/ES. Ustanovenie upravuje a jasne definuje, vo vzťahu k čl. 3, 4 a 5 Kódexu schengenských hraníc (lex generalis) a čl. 5 smernice Rady 2004/38/ES (lex specialis), tak ako je to uvedené v čl. 7 ods. Rozsah hraničnej kontroly je ustanovený najmä v čl. 6 až 8 Kódexu schengenských hraníc. V § 8 sú špecifikované oprávnenia policajného útvaru podľa čl. 15 ods.1 Kódexu schengenských hraníc. Vymedzujú sa oprávnenia policajta na umiestňovanie a využívanie technických prostriedkov na monitorovanie dokumentovanie a zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice. Ustanovenie definuje technické prostriedky, ktoré zisťujú a dokumentujú nedovolené prekračovanie vonkajšej hranice. Pred umiestnením technického prostriedku je policajt povinný písomne vyrozumieť vlastníka nehnuteľnosti o tom, že na jeho nehnuteľnosti v určitom časovom rozsahu bude umiestnený technický prostriedok a zároveň ho poučí o jeho právach a povinnostiach, ktoré mu umiestnením technického prostriedku vznikajú, prípadne povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Spravidla pôjde o umiestnenie technického prostriedku na pozemkoch - na lúkach, poliach a v lesných porastoch. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a je to nevyhnutné v súvislosti s kontrolou hraníc môže policajt umiestniť a použiť techn…

Nadobudnutie Štátneho Občianstva Slovenskej Republiky

Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno nadobudnúť podľa zákona č. 40/1993 Z. z. Žiadateľovi, ktorému bolo vydané osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky ovládania štátneho jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí o Slovenskej republike.

Zjednodušené Podmienky pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Osoby s priznaným postavením Slováka žijúceho v zahraničí, majú možnosť požiadať o udelenie slovenského štátneho občianstva zjednodušeným spôsobom, t. j. bez preukazovania ovládania štátneho jazyka a všeobecných znalostí o Slovenskej republike.

Ak má nepretržitý pobyt na Slovenku najmenej 3 roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti. Ak mu bol povolený pobyt na území Slovenskej republiky a významne sa zaslúžil o prínos pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí, z ktorej pochádza, v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej, alebo športovej. V tomto prípade postačuje, že mu bol pobyt udelený a nemusí sa na Slovensku pre účely udelenia štátneho občianstva vôbec zdržiavať.

Povinnosti Cudzinca

Cudzinec je povinný plniť povinnosti aj podľa iných zákonov, najmä podľa zákona o pobyte cudzincov, ktorý upravuje napr. Najjednoduchším spôsobom získania pobytu je požiadať o udelenie prechodného pobytu pre Slováka žijúceho v zahraničí. Cudzinecká polícia tento pobyt udelí na dobu 5 rokov. Samozrejme nevylučuje sa, aby Slovák žijúci v zahraničí požiadal o iný druh pobytu. Ak cudzinec žiada o občianstvo na základe významných zásluh, je vhodné k žiadosti pripojiť odporúčania organizácií, v ktorých žiadateľ pôsobí, odporúčanie Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí a potvrdenia o jeho výsledkoch.

Žiadosť o Občianstvo

Rodinný príslušník občana Únie podá žiadosť o udelenie národného víza na konzulárnom úrade Slovenskej republiky.

Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal vykoná so žiadateľom o udelenie pobytu osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti.

Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa v čase krízovej situácie zdržiava mimo územia SR, môže podať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu alebo žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na zastupiteľskom úrade.

Ak zastupiteľský úrad žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu na päť rokov neprijme, poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomnú informáciu o tom, ktoré doklady musí k žiadosti o udelenie pobytu doložiť, aby sa jeho žiadosť prijala.

Podmienky Vstupu a Pobytu Cudzinca

Podmienky vstupu a pobytu cudzinca upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. Prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený. Prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. Trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený, ak tento zákon neustanovuje inak.

tags: #uznanie #postavenia #Slováka #žijúceho #v #zahraničí