Podmienky uznania pracovného úrazu na Slovensku

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) je kľúčová oblasť, ktorá sa dotýka každého zamestnanca a zamestnávateľa. Pracovné úrazy môžu mať vážne dôsledky nielen pre postihnutého zamestnanca, ale aj pre morálku a reputáciu zamestnávateľa. Preto je dôležité, aby zamestnávatelia a zamestnanci rozumeli, čo sa považuje za pracovný úraz a aké sú podmienky pre jeho uznanie. Tento článok sa zameriava na podmienky uznania pracovného úrazu na Slovensku, pričom vychádza z platnej legislatívy a relevantných právnych predpisov.

Definícia pracovného úrazu

Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov je pracovný úraz definovaný ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Táto definícia obsahuje niekoľko kľúčových prvkov:

• Poškodenie zdravia: Musí dôjsť k reálnemu poškodeniu zdravia zamestnanca.
• Plnenie pracovných úloh alebo priama súvislosť: Úraz sa musí stať pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.
• Nezávislosť od vôle: Úraz nesmie byť spôsobený úmyselným konaním zamestnanca.
• Krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov: Poškodenie zdravia musí byť spôsobené krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Môže ísť o vplyvy mechanické, chemické alebo duševné.

Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Povinnosti zamestnanca

Zamestnanec má podľa § 17 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci povinnosť bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má po oznámení pracovného úrazu niekoľko povinností:

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

1. Registrácia pracovného úrazu: Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu.
2. Zistenie príčin a okolností vzniku: Zamestnávateľ musí zistiť príčiny a všetky okolnosti vzniku pracovného úrazu, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.
3. Oznámenie vzniku pracovného úrazu: Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, je tento zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.
4. Splnenie oznamovacej povinnosti: Zamestnávateľ zamestnanca je povinný splniť oznamovaciu povinnosť podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.
5. Spísanie podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze: Zamestnávateľ zamestnanca je povinný po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa § 17 ods. 4 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. prijať a vykonať opatrenia podľa § 17 ods. 4 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.
6. Zistenie a posúdenie dokladov: Zamestnávateľ zistí, resp. posúdi všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach (napr. zohľadní doklady o kvalifikácii, zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, oboznamovaní, inštruktážach, skúškach, pracovnoprávnom vzťahu, pracovnej náplni, resp. opis činností, ktoré postihnutý mal vykonávať, o preskúšaní a pod.).

V prípade registrovaného pracovného úrazu sa registráciou rozumejú úkony, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonať v prípade, ak takýto úraz vznikne. Vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze je upravený vo Vyhláške č. 500/2006 Z.z., pričom uvedená vyhláška upravuje aj vysvetlivky k vypĺňaniu tohto záznamu.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 zákona č. 311/2001 Z. z. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.

Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz úplne alebo čiastočne za podmienok, ustanovených v §196 Zákonníka práce.

Dôvody zbavenia sa zodpovednosti

Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti úplne, ak preukáže, že:

• Škoda bola spôsobená tým, že si zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
• Škodu si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti čiastočne, ak preukáže, že:

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

• Zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, a že škoda vznikla aj jeho zavinením, alebo
• Zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Pri prenášaní zodpovednosti na zamestnanca sa nemožno dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

Úrazové dávky

Ak je pracovný úraz uznaný, zamestnanec má nárok na úrazové dávky zo systému sociálneho poistenia. Zákon rozlišuje jedenásť úrazových dávok. Najčastejšie vyplácanou je úrazová renta.

Nárok na úrazové dávky má zamestnanec, ale aj žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní, a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo praxi. Na samostatne zárobkovo činnú osobu sa povinné úrazové poistenie zamestnávateľa nevzťahuje.

Nárok na dávky nevznikne ani vtedy, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného, zodpovednosť zamestnávateľa sa posudzuje podľa Zákonníka práce. Dôležité je uznanie pracovného úrazu a preverenie všetkých okolností daného prípadu. Čiže aj keď ho Inšpektorát práce uzná, ale zamestnávateľ nie, Sociálnej poisťovni zákon neumožňuje dávku priznať dovtedy, kým prípad nie je uzavretý aj súdne. Zamestnávateľ sa totiž môže zo zákona zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz buď celkom, alebo čiastočne a o miere zavinenia potom rozhoduje súd medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Problémové situácie pri uznávaní pracovného úrazu

V praxi sa môžu vyskytnúť situácie, kedy je uznanie pracovného úrazu problematické. Napríklad, ako sa má zamestnávateľ postaviť k prípadom, kedy zamestnanec údajne pocítil pri práci pichnutie napríklad v oblasti krížov alebo ramena, úraz nahlási o niekoľko hodín, prípadne dní neskôr a pri vyšetrovaní zamestnávateľ nezistil žiadnu príčinu, ktorá by prispela ku vzniku úrazu, t.j. žiadne krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov? Zároveň pri tomto modelovom prípade absentuje svedok a na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden moment, ktorý by nasvedčoval ku vzniku úrazu. Zamestnávateľ teda disponuje iba vyhlásením zamestnanca, ktorý tvrdí že utrpel úraz v práci.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

V takýchto prípadoch je dôležité dôkladné prešetrenie všetkých okolností, zistenie a posúdenie všetkých relevantných dokladov a výpovedí svedkov. Ak zamestnávateľ nezistí žiadne objektívne dôkazy o vzniku pracovného úrazu, môže byť uznanie úrazu problematické.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Prevencia pracovných úrazov je kľúčová pre zabezpečenie bezpečného a zdravého pracovného prostredia. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") spočíva predovšetkým vo vytváraní podmienok pre výkon práce v bezpečnom a zdravom prostredí. Účelom pravidiel pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "pravidlá BOZP") je stanovenie zásad (povinností, príkazov, zákazov a odporúčaní) platných v areáli a na pracoviskách v organizácii, ktorých cieľom je vylúčenie alebo zníženie vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia pri práci.

Starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok je jednou z povinností, ktorú podnikajúcim právnickým a fyzickým osobám ukladá zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Preventívne opatrenia

Medzi preventívne opatrenia patria:

• Pravidelné školenia zamestnancov o BOZP.
• Vypracovanie a dodržiavanie bezpečných pracovných postupov.
• Používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
• Pravidelné kontroly pracoviska.
• Identifikácia a hodnotenie rizík.

tags: #uznanie #pracovného #úrazu #podmienky