Uznávanie praxe zo súkromnej sféry do štátnej sféry: Podmienky a realita

Úvod

Laická verejnosť často vníma súdnictvo len cez prizmu sudcov a verejných pojednávaní, pričom sa domnieva, že súdy rozhodujú výlučne o vine a treste za trestné činy. Táto predstava sa však v posledných rokoch výrazne zmenila. Jedným z kľúčových, no často prehliadaných, prelomov je skutočnosť, že sudcovia už nie sú jedinými, ktorí rozhodujú o osude súdnych sporov. Do systému vstúpili vyšší súdni úradníci, ktorí zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu.

Kto je vyšší súdny úradník?

Pre nezainteresovaného čitateľa sa môže vyšší súdny úradník javiť ako úradník, ktorý pečiatkuje nezmyselné tlačivá a šikanuje ľudí formalistickými požiadavkami. V skutočnosti ide o právnika s titulom Mgr. alebo JUDr., ktorý má rozsiahle právomoci. Zavedenie tejto funkcie v roku 2002 (zákonom č. 425/2002 Z. z.) prinieslo pozitívne zmeny v súdnictve. Konania sa začali reálne hýbať, obchodný register začal fungovať efektívnejšie a prvostupňové súdy konali podstatne rýchlejšie.

Právomoci vyššieho súdneho úradníka

Medzi hlavné úkony vyššieho súdneho úradníka patrí skutkový a právny rozbor vecí a príprava rozhodnutí. Zákon umožňuje sudcovi, aby celý spis zveril vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie alebo prípravu rozhodnutia, a to bez ohľadu na to, či ide o drobný spor alebo miliónovú kauzu, alebo či ide o prvostupňové alebo odvolacie konanie. V praxi to znamená, že vyšší súdni úradníci často kompletne rozhodujú celé spory na súde. Vzhľadom na široké možnosti rozhodovania súdov bez pojednávania, spis má v mnohých prípadoch na stole len vyšší súdny úradník, ktorý ho rieši od začiatku do konca a častokrát vypracuje aj koncept rozhodnutia pod menom konajúceho sudcu.

Motivácia a ohodnotenie vyšších súdnych úradníkov

Plat vyššieho súdneho úradníka sa pohybuje v priemere okolo 400 až 500 eur. Podľa mnohých názorov zavedenie inštitútu vyšších súdnych úradníkov vychádzalo z myšlienky, že je potrebné nájsť niekoho na „robotu" a že mladí, šikovní a múdri právnici budú pracovať efektívnejšie, ak sa ich prijme viac za nižší plat, ako jedného sudcu.

Avšak, otázkou zostáva, dokedy týmto mladým právnikom vydrží ich počiatočný entuziazmus, keďže ich ohodnotenie je nízke a spoločenský dešpekt k ich funkcii je enormný. Príkladom je prípad fundovaného právnika z východného Slovenska, ktorý po obdržaní platobného dekrétu na cca 400 eur čistého dal justícii zbohom.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Dôsledky nízkej motivácie

Verejnosť očakáva reformu súdnictva, zrýchlenie konaní a zvýšenie hospodárnosti, ale naplnenie týchto očakávaní predpokladá aj motiváciu vyšších súdnych úradníkov. Tí na rozdiel od sudcov nemajú doživotné menovanie, 13. a 14. platy, rehabilitačné dovolenky a dostávajú príjem len vo výške cca jednej pätiny platu sudcu. Ak tí, čo sú motorom, nemajú palivo (v tomto obraznom vyjadrení to znamená ani materiálnu ani morálnu podporu), aký to bude mať efekt? Bez vyšších súdnych úradníkov to už v súčasnosti nejde. Súdnictvo je personálne poddimenzované, proste niekto to robiť musí. Kooperácia senátov a tímy právnikov v senáte, to je spôsob fungovania systému. Položte si však otázku, aký pracovný výkon po vyštudovaní vysokej školy a adekvátnej praxi by ste podávali za 400 - 500 eurovú výplatu? Je doslova zázrak, že stovky vyšších súdnych úradníkov pracujú bez prestávky dennodenne za takýto plat. Je to ten už toľkokrát spomínaný mladícky entuziazmus. Pri súčasných cenách je málokto spokojný so svojim pracovným príjmom. A ten kto aj je spokojný, ten najviac kričí a najviac sa mu médiá venujú. No zamyslite sa nad tými pár riadkami, ktoré sme napísali. Nekonfrontačne a odborne. Súdnictvo je jedným z pilierov štátnej moci a určite by ste nechceli, aby sa nad vašim majetkovým či rodinným problémom zamýšľal niekto, kto má svoje vlastné existenčné problémy, ktoré v jeho mysli určite zatienia problémy ľudí, o ktorých rozhoduje, ale človek, ktorý chce nájsť spravodlivé riešenie a má k tomu aj patričnú motiváciu. Ide však stále o toho istého človeka, len ho legislatíva ponížila na druhotriednu úroveň, na človeka, ktorý si musí prepočítavať v obchode drobné centy, aby mu vyšiel mesačný príjem aspoň na pár rožkov.

Návrhy na zlepšenie

Ako už z premisy článku vyplynulo, vysokoškolsky vzdelaní právnici, ktorí majú snahu o zlepšenie systému nezarábajú ani zďaleka toľko, čo ich funkcia obnáša. Ak sa však máme vyjadriť aj k niektorým systémovým zmenám, keďže nás - vyšších súdnych úradníkov považujú mnohí (možno aj z titulu svojej malosti a nerozhľadenosti resp. z titulu formálneho akceptovania zákonnej úpravy) za nevhodných na funkciu sudcu, máme aj ďalší nápad. Je úplne naivné si myslieť, že právnik, ktorý absolvuje justičnú skúšku je automaticky vhodný na všetky oddelenia súdu, a teda, že zopakovanie si vedomostí z vysokej školy na justičnej skúške dáva každému hĺbkovú znalosť zo všetkých odvetví. Veď to už aj samotná súdna rada viackrát konštatovala - máš síce justičnú skúšku, ale nebol si v praxi na relevantnom súdnom oddelení, tak STOP! Vyšší súdny úradník, ktorý je odborníkom napríklad v občianskom práve by sa mohol podrobiť len justičnej skúške z tohto odvetvia. Samozrejme, nemohol by byť sudcom trestným alebo správnym, a pod. Každodenná právna prax vyššieho súdneho úradníka v konkrétnom oddelení mu dáva záruku, že v tom svojom odbore bude mať po čase potrebný rozhľad.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

tags: #uznanie #praxe #zo #sukromnej #sfery #do