Uznanie premlčaného dlhu: Podmienky a dôsledky

Uznanie dlhu je dôležitý právny inštitút, ktorý má významný vplyv na premlčanie pohľadávok. Upravuje ho zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, konkrétne § 558. Táto právna úprava je síce pomerne stručná, ale presná.

Čo je uznanie dlhu?

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Ide o prejav vôle dlžníka, že zaplatí svoj dlh, ktorý je určený čo do dôvodu aj výšky. Tento úkon má zabezpečovaciu funkciu a posilňuje postavenie veriteľa v rovine hmotnoprávnej aj procesnoprávnej.

Hlavné funkcie uznania dlhu:

• Preventívna funkcia: Uznanie dlhu motivuje dlžníka k zodpovednému plneniu svojich záväzkov voči veriteľovi. Dlžník je tak pod tlakom prípadného súdneho konania.
• Zabezpečovacia funkcia: Predpokladá sa, že dlh v čase jeho uznania trval. Je to vyvrátiteľná právna domnienka, ktorá zaťažuje dlžníka dôkazným bremenom a posilňuje postavenie veriteľa. Zvyšuje sa tak právna istota veriteľa, že jeho nárok bude uspokojený riadne a včas. Zároveň sa predlžuje aj premlčacia lehota.

Podmienky platnosti uznania dlhu

Aby bolo uznanie dlhu platné a účinné, musia byť splnené nasledovné podmienky:

• Písomná forma: Pre platnosť uznania dlhu sa vyžaduje písomná forma. Písomná forma sa vyžaduje aj v tom prípade, že pôvodný záväzok bol uzatvorený v ústnej forme (napríklad ústna zmluva o pôžičke).
• Sľub zaplatiť dlh: Pre účinné uznanie dlhu je potrebný prísľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí. Samotný prísľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí, nemusí byť prísne formalistický, teda stačí ak z dlžníkovho písomného prejavu vyplýva vôľa splniť dlh.
• Vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky: Dôvod a výšku dlhu je potrebné stanoviť určito a zrozumiteľne. Stačí aj odkaz na existujúci dokument (zmluvu o pôžičke, faktúru…). Vymedzením dôvodu dlhu sa myslí uvedenie jeho právneho titulu ako vznikol. Najčastejšie je to zmluva, môže to byť aj spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie. Dlžník ho musí aspoň nepriamo označiť, aby bolo jasné o čo ide. Aj výška musí byť objektívne určiteľná. Ak neuzná celý dlh, bude to mať vplyv na premlčanie, pretože potom sa pri rozhodovaní súdu budú vzťahovať účinky premlčania iba na tú časť dlhu, ktorú dlžník uznal. Vo zvyšnej časti, ktorú neuznal to nebude mať tie isté účinky. Ide napríklad o vymedzenie, na základe čoho dlh vznikol, t. j. napr. zo zmluvy o pôžičke, o úvere a pod. Rovnako výška dlhu má byť konkretizovaná, presne vyčíslená. Pokiaľ dlžník uznáva aj dlh s úrokmi, táto informácia by v uznaní mala byť uvedená aj s presným vyčíslením. Pre zabezpečenie istoty oboch strán je žiadúce identifikovať jednotlivé zložky dlhu samostatne, t. j. výšku istiny ako i výšku úrokov, a to obzvlášť, pokiaľ by šlo o spotrebiteľský vzťah.

Uznanie premlčaného dlhu

Dôležité je vedieť, že uznať možno aj už premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak dlžník platne uznal premlčaný dlh, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania. Ak dlžník v čase uznania vedel, že dlh je premlčaný, tak sa predpokladá, že sa zrieka účinkov premlčania.

Podmienkou je, že o premlčaní dlhu bude vedieť. Ak o premlčaní dlhu nevedel, nedošlo by k želaným následkom tohto inštitútu.

Právne účinky uznania dlhu

Uznanie dlhu má niekoľko dôležitých právnych účinkov:

Prečítajte si tiež: Právne aspekty uznania dlhu

• Otočenie dôkazného bremena: Uznaním dlhu sa posilňuje postavenie veriteľa, zakladá sa vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Dôkazné bremeno sa presúva zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný má povinnosť pre úspech v konaní vyvrátiť samotnú existenciu dlhu. Toto sa prejavuje najmä v procesnej rovine. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania. Na dlžníka sa presúva dôkazné bremeno trvania záväzku v čase jeho uznania, to znamená, že ak chce byť dlžník úspešný, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval. Uznaním dlhu sa totiž má jednoznačne posilniť právna istota veriteľa. Ak dlžník len poukáže v konaní na to, že jeho uznanie dlhu nebolo slobodné, že bol k tomu prinútený ale to nepreukáže, má to za následok vyhovenie žalobe pre neunesenie dôkazného bremena.
• Plynutie novej premlčacej doby: Uznaním dlhu dochádza k pretrhnutiu, resp. k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej predlženiu na desať rokov. Začne teda plynutie novej premlčacej lehoty aj v prípade ak predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný. Podľa § 558 OZ v prípade už premlčaného dlhu zakladá jeho právne účinky, len za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Nové plynutie premlčacej doby, ktorá sa začína počítať od momentu, kedy k uznaniu došlo, respektíve ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty, teda premlčacia doba sa bude počítať odo dňa nasledujúceho po určenej splatnosti.

Uznanie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať uznaniu dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy. V spotrebiteľských vzťahoch je potrebné dbať na ochranu spotrebiteľa. Je dôležité, aby spotrebiteľ vedel o svojich právach a povinnostiach. V prípade, že spotrebiteľ uzná premlčaný dlh bez toho, aby o tom vedel, takéto uznanie dlhu by mohlo byť považované za neprijateľnú podmienku, a teda by ju neuznala za platnú.

Uznanie dlhu a ručenie

Pokiaľ dlžník uzná dlh zabezpečený ručením, je voči ručiteľovi uznanie dlhu účinné, len ak s ním ručiteľ vyslovil súhlas. Ručiteľ sa môže platne dovolať premlčania, aj keď dlžník platne uznal svoj dlh. Zákon výslovne neurčuje, v akej forme má ručiteľ vysloviť súhlas s uznaním dlhu.

Rozhodcovská doložka v uznaní dlhu

V uznaní dlhu môže byť obsiahnutá aj rozhodcovská doložka v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je určitou formou zabezpečenia pre veriteľa, ak by dlžník dlh nesplácal svoj dlh. Vtedy o povinnosti dlžníka zaplatiť rozhodne rozhodca a nie súd. Rozhodnutie rozhodcu má tú istú právnu silu ako rozsudok súdu, umožňuje to zákon o rozhodcovskom konaní.

Hlavné výhody konania pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. sú:

• rýchlosť rozhodovania
• nižšie poplatky
• neverejnosť konania
• konečné rozhodnutie
• odborné rozhodovanie
• vykonateľnosť rozhodnutia v cudzine

Uznanie dlhu verzus Uznanie práva

V právnej teórii sa niekedy rozlišuje medzi uznaním dlhu podľa § 558 OZ a uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ ako dvoma odlišnými inštitútmi. Zmysel daného rozlišovania sa má ukazovať pri uznávaní premlčaného dlhu. Ak dlžník uznáva premlčaný dlh vedome, „uznáva dlh“ podľa § 558 OZ. Ak na druhej strane dlžník uzná premlčaný dlh nevedome, „uznáva právo“ podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ.

Napriek odlišnej terminológii sa však zdá, že § 558 OZ a § 110 ods. 1 druhá veta OZ hovoria o jednej a tej istej veci. Ak "uznanie práva" je dačo iné a hlavne nemá vytvárať domnienku o trvaní dlhu, tak potom nemá zmysel dávať mu dlhšiu premlčaciu dobu.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty uznania dlhu

Judikatúra k uznaniu dlhu

• R 123/1953: Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa. Ak nie je súhlas druhého z manželov nutný k platnosti zmluvy, z ktorej záväzok na peňažné plnenie vzniká, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v prípade úkonov, ktorými dlžník už vzniknutý záväzok uznal.
• (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 30. augusta 2005, sp. zn. 29 Odo 162/2005): Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa.
• R 13/1988: Dôvod dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne; stačí, ak je určený poukazom na upomienku na zaplatenie dlhu, v ktorej je dôvod dlhu obsiahnutý.
• R 123/1953: K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. K tomu treba dodať, že ak viacerí dlžníci (napr. fyzická osoba a právnická osoba, ktorej spoločníkom a konateľom je rovnaká fyzická osoba) majú voči veriteľovi niekoľko dlhov (ako tomu bolo v posudzovanej veci) a teda uznávajú viac dlhov, musí byť nepochybne určené, ktoré jednotlivé dlhy jednotliví dlžníci, čo do dôvodu a výšky uznávajú a sľubujú zaplatiť. Za uznanie dlhu však nemožno považovať len vyjadrenie viacerých dlžníkov (ich zástupcu) v tom zmysle, že prevzali celkovo určitú sumu peňazí, koľko z nej celkove uhradili a že zvyšok v dohľadnej dobe vrátia.
• (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. 4 Cdo 116/2009): Za uznanie dlhu však nemožno považovať len vyjadrenie viacerých dlžníkov (ich zástupcu) v tom zmysle, že prevzali celkovo určitú sumu peňazí, koľko z nej celkove uhradili a že zvyšok v dohľadnej dobe vrátia.
• Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/231/2018 z 24. 4. 2019: Predložená elektronická komunikácia žalobcu a žalovaného je ako tvrdené uznanie dlhu absolútne neplatná pre nedostatok formy vyžadovanej zákonom.

Záver

Uznanie dlhu je dôležitý inštitút, ktorý posilňuje postavenie veriteľa a motivuje dlžníka k plneniu záväzkov. Je však dôležité dodržať všetky zákonné podmienky, aby bolo uznanie dlhu platné a účinné. Osobitnú pozornosť treba venovať uznaniu premlčaného dlhu a uznaniu dlhu zo spotrebiteľských zmlúv.

Prečítajte si tiež: Premlčaný dlh a manželia

tags: #uznanie #premlčaného #dlhu #podmienky