Uznanie ruských hraníc medzinárodným spoločenstvom: Pohľad na súčasnú situáciu a budúce vyhliadky

Úvod

Uznanie hraníc je základným kameňom medzinárodného práva a stability. V kontexte Ruska, krajiny s rozsiahlym územím a zložitou históriou, otázka uznania jej hraníc medzinárodným spoločenstvom nadobúda osobitný význam. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tejto problematiky, analyzuje súčasnú situáciu a načrtáva možné budúce vyhliadky.

Aktuálna situácia v Náhornom Karabachu

Situácia v Náhornom Karabachu je už viac ako sedem mesiacov kritická. Azerbajdžanská blokáda spôsobila vážnu humanitárnu krízu, s nedostatkom potravín a energií. Ruské mierové jednotky, prítomné v regióne od vojny v roku 2020, nedokázali zabezpečiť civilné obyvateľstvo.

Podľa Tigrana Grigoryana, riaditeľa Regionálneho centra pre demokraciu a bezpečnosť v Jerevane, Azerbajdžan využíva mocenské vákuum v regióne na presadzovanie svojej maximalistickej agendy voči Arménsku a Náhornému Karabachu. Grigoryan zdôrazňuje, že Azerbajdžan inštrumentalizuje demokratické nástroje a zneužíva ich na autokratické a geopolitické účely.

Rusko a geopolitické zmeny v regióne

Od vypuknutia vojny na Ukrajine sme na Kaukaze svedkami dvoch hlavných trendov s Ruskom. Prvým je klesajúci ruský vplyv v regióne a druhým sú jeho meniace sa záujmy. Vojenské, politické a diplomatické schopnosti Ruska sa výrazne znížili kvôli vojne na Ukrajine. Ankara a Baku sa stali pre Rusko veľmi dôležitými hráčmi a Moskva si nechce pokaziť vzťahy s Tureckom a Azerbajdžanom, pretože obe tieto krajiny zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní západných sankcií.

Ruské právne tituly v ozbrojenom konflikte na Ukrajine

Rusko kvalifikuje svoj postup na Ukrajine ako špeciálnu vojenskú operáciu. Tým popiera možnosť považovať svoj postup za totálnu vojnu vedenú aj proti civilnému obyvateľstvu. Kyjev a západné štáty však presadzujú, že ide o totálnu vojnu, ktorú treba kriminalizovať s medzinárodnoprávnymi dôsledkami.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Podľa dominujúcich pohľadov a vlastne jedného jediného uzákoneného názoru u nás a na Západe ide o agresiu Ruskej federácie, a to o vojnovú agresiu s dvomi atribútmi - agresiu nevyprovokovanú a neodôvodnenú.

Rusko svoje konanie zdôvodňuje dvoma právnymi titulmi:

1. Konanie v sebaobrane podľa článku 51 Charty OSN.
2. Poskytnutie vojnovej pomoci Doneckej a Luhanskej republike na ich požiadanie, a to na základe medzinárodnej zmluvy uzavretej s každou z nich.

Tieto dva právne tituly možno zakomponovať do prvého a celkove širšieho titulu - SEBAOBRANA. Sebaobrana Ruska a územia Donbasu, kde sa samovoľne vytvorili dve z hľadiska etnicity jej občanov ruské republiky (aj s názvom Novoruská konfederácia).

Koncepcia preventívnej sebaobrany

Konanie Ruskej federácie sa blíži k variantu chápania sebaobrany, ktorý vytvorili a uplatnili Spojené štáty v roku 2001 v kontexte s ich útokom na Irak. Autori tohto chápania pojmu sebaobrany vychádzali a zdôvodnili jeho novú interpretáciu. Urobili tak „novým spôsobom“, podstatne novým spôsobom výkladu svätosvätého amerického pojmu: „národná bezpečnosť USA“.

Nový výklad sa uskutočnil preto, že vznikla nevyhnutnosť „novým spôsobom“ zabezpečiť národnú bezpečnosť USA. Ústredným znakom tejto koncepcie, potom štátnej doktríny sa stalo právo USA na zasadenie preventívneho (predchádzajúceho) úderu vo vzťahu ku každému, kto bude uznaný nimi za nebezpečného, hoci aj potenciálne nebezpečného protivníka, dokonca aj v tom zmysle, že sa stane možno nebezpečným až niekedy v budúcnosti, aj keď nie aktuálnej.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Koncepcia preventívnej sebaobrany podľa Ruskej federácie, ktorú vyhlásil a interpretoval prezident RF V. Putin (prejavy z 21. a 24. 02. 2022) o dvadsať rokov neskoršie ako prezident USA G. Bush, je taktiež zdôvodnená nevyhnutnosťou závažného ohrozenia bezpečnosti Ruska, ohrozenia do stupňa nutnej obrany či krajnej núdze. A toto ohrozenie vzniklo a jestvovalo na území Ukrajiny, stupňovalo sa z neho až do stupňa ohrozenia územnej integrity, suverenity a jestvovania ruského štátu.

Právny status okupovaných území na Ukrajine

Mier by musel znamenať aj vysporiadanie sa s otázkou, aký právny štatút budú mať okupované územia na Ukrajine. Racionálne totiž možno vylúčiť, že sa Rusko týchto území vzdá v prospech Ukrajiny, aj keď z hľadiska práva ide stále o ukrajinské územie.

Na okupovaných územiach Donecka, Luhanska, Záporožskej a Chersonskej oblasti sa v roku 2022 odohrali referendá, v ktorých sa obyvatelia vyjadrili za pripojenie k Rusku. OSN ich označila za „jednostranné akcie zamerané na poskytnutie zdanlivej legitimity pokusu o násilné získanie územia jedného štátu iným štátom“ a vyhlásila ich za nelegálne z hľadiska medzinárodného práva.

Možné scenáre pre budúcnosť

Právny status okupovaných území na Ukrajine v mierovom dohovore by mal preferovať medzinárodné právo nad geopolitickými kompromismi. Ideálny scenár - vrátenie území s medzinárodnými garanciami - by obnovil suverenitu a zabránil precedensu pre budúce agresie.

Bez súhlasu Kyjeva bude v prípade okupovaných území najpravdepodobnejší model Severného Cypru či Abcházska - teda de facto režim uznaný iba Ruskom a úzkou skupinou jeho spojencov. So súhlasom Kyjeva by teoreticky mohli tieto časti krajiny nasledovať cestu Južného Sudánu. Z hľadiska práva zrejme pôjde o vyhlásenie samostatných štátnych útvarov, ku ktorým sa v istom zmysle prikláňala vláda Ukrajiny aj v minulosti udelením osobitného štatútu. Otázka legality tohto kroku z pohľadu medzinárodného práva bude vždy sporná.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Zahraničná politika Ruska a jej priority

Zahranično-politickí experti v Moskve prichádzajú k záverom, že v medzinárodnom postavení Ruska v posledných rokoch došlo k zásadným zmenám, ktoré si vyžadujú vážne zamyslenie a potrebujú aj širokú verejnú diskusiu. Predmetom diskusie by malo byť miesto a úloha krajiny vo svete, jej vzťahy so svetovými a regionálnymi aktérmi, ako aj s jej najbližšími susedmi.

Nastoľuje sa otázka, čo by sa malo považovať za hlavný cieľ a najdôležitejšie úlohy zahraničnej politiky - vytvorenie priaznivých vonkajších podmienok na rozvoj Ruska alebo zmena svetového poriadku? Taktiež sa žiada zamerať pozornosť na medzinárodné perspektívy Ruskej federácie.

Podľa Dmitrija Trenina, riaditeľa moskovského strediska Nadácie Carnegie, najvýznamnejšou krajinou Veľkej Eurázie pre Rusko je Čína. Za súčasných podmienok - konfrontácia so Spojenými štátmi a odcudzenie od Európy - je pre Rusko dôležité, aby sa vyhlo tomu, že by sa stalo čínskym „vazalom“.

tags: #uznanie #ruských #hraníc #medzinárodným #spoločenstvom