
Článok sa zaoberá problematikou uznávania vysokoškolského vzdelania v platovom systéme školstva na Slovensku, s dôrazom na podmienky a zmeny, ktoré ovplyvňujú odmeňovanie pedagogických a odborných zamestnancov. Analyzuje legislatívny rámec, zmeny v ňom a ich dopad na kariérny rast a platové zaradenie.
Odmeňovanie pedagogických a odborných zamestnancov prešlo v nedávnych rokoch viacerými zmenami, ktoré priniesli nové zákony a ich novely. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o súčasných podmienkach uznávania vysokoškolského vzdelania v platovom systéme školstva, s prihliadnutím na platnú legislatívu a jej zmeny.
Odmeňovanie pedagogických a odborných zamestnancov je upravené viacerými právnymi normami, ktoré nadobudli účinnosť 1. novembra 2009. Medzi najdôležitejšie patrí:
Dôležité zmeny priniesli aj nasledujúce právne predpisy:
Zákon o POZ v § 6 určuje predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti. Spĺňanie kvalifikačných predpokladov je základom pre odmeňovanie pedagogických aj odborných zamestnancov, ich spĺňanie je základným rozlišovacím znakom pri určení kariérových stupňov a najmä platových tried. Zamestnávateľ má povinnosť prijať do pracovného pomeru iba zamestnancov, ktorí spĺňajú určené kvalifikačné predpoklady.
Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok
Požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa základnej školy, strednej školy, jazykovej školy a učiteľa pre kontinuálne vzdelávanie je najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Pre týchto pedagogických zamestnancov je samozrejme splnením kvalifikačného predpokladu aj vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, ale okrem toho aj VŠ vzdelanie I. stupňa. Splnením požadovaného stupňa vzdelania je aj úplné stredné vzdelanie a vyučenie v príslušnom alebo príbuznom učebnom odbore a doplnenie kvalifikačného predpokladu podľa § 8 ods. 1 písm. v tých odboroch, v ktorých sa vyučenie v odbore nevykonáva, je splnením požadovaného stupňa vzdelania aj úplné stredné vzdelanie v príslušnom alebo príbuznom študijnom odbore a doplnenie kvalifikačného predpokladu podľa § 8 ods. 1 písm.
Osobitné kvalifikačné požiadavky sú členené nielen podľa kategórií jednotlivých zamestnancov, ale aj podľa stupňa vzdelania, ktorý títo zamestnanci získali a u učiteľov sú osobitné kvalifikačné požiadavky uvedené až na jednotlivé predmety, ktoré sú na školách vyučované.
Podľa § 60 ods. 2 zákona o POZ je pedagogický zamestnanec povinný začať vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) najneskôr do dvoch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru pedagogického zamestnanca v príslušnom druhu a type školy alebo školského zariadenia a najneskôr do štyroch rokov pracovného pomeru je povinný ho ukončiť v súlade s § 8 ods. 1. Pre posúdenie, či začal štúdium DPŠ v stanovenej lehote, sa pedagogickému zamestnancovi spočítavajú všetky doby pracovného pomeru u všetkých predchádzajúcich zamestnávateľov.
Podľa § 60 ods. 3 zákona o POZ je pedagogický zamestnanec povinný začať vzdelávanie na získanie špeciálno-pedagogickej spôsobilosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) najneskôr do štyroch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru pedagogického zamestnanca alebo od začiatku výkonu pedagogickej činnosti, ktorá si vyžaduje špeciálnu pedagogiku, v príslušnom druhu a type školy alebo školského zariadenia a najneskôr do siedmich rokov pracovného pomeru je povinný ho ukončiť v súlade s § 8 ods.
Príklad: Učiteľ základnej školy je plne kvalifikovaný na výkon činnosti v kategórii učiteľ prvého stupňa základnej školy a pôsobí na škole už 10 rokov. Od 1. septembra 2009 vznikne na škole špeciálna trieda (je zaradená do siete špeciálnych škôl) a učiteľ bude v tejto triede vyučovať prevažnú časť svojho týždenného úväzku. Na vyučovanie v špeciálnej triede musí k svojmu vzdelaniu získať špeciálno-pedagogickú spôsobilosť. Podľa citovaného ustanovenia je povinný vzdelanie na jej získanie začať v lehote do štyroch rokov od začiatku výkonu pedagogickej činnosti v špeciálnej triede a do siedmich rokov ho ukončiť. Začiatok výkonu pedagogickej činnosti sa v tomto prípade posudzuje od vzniku špeciálnej triedy na škole.
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti
Je dôležité rozlišovať medzi kategóriami „zahraničný lektor“ a „zahraničný učiteľ“. Podľa § 17 zákona o POZ sa zahraničný lektor iba podieľa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu v oblasti jazykového vzdelávania podľa požiadaviek učiteľa cudzieho jazyka a nevykonáva pedagogickú činnosť samostatne. Naproti tomu, učiteľ cudzieho jazyka - teda aj zahraničný učiteľ cudzieho jazyka - vykonáva pedagogickú činnosť samostatne.
Kariérový rast pedagogických a odborných zamestnancov (vertikálny rast - zaradenie do kariérových stupňov) je zákonom zabezpečený vždy len v príslušnej kategórii pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca. Od 1. novembra 2009 je zaradenie pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca do kariérového stupňa rozhodujúce pre určenie platovej triedy.
Začínajúci pedagogický alebo odborný zamestnanec je povinný absolvovať adaptačné vzdelávanie, pri ukončení ktorého preukazuje profesijné kompetencie potrebné na samostatný výkon činnosti. Ak začínajúci pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec neukončí adaptačné vzdelávanie úspešne v stanovenej lehote, zamestnávateľ s ním skončí pracovný pomer. Do kariérového stupňa „začínajúci ….. zamestnanec“ sa zaraďujú všetci zamestnanci pri prvom vzniku pracovného pomeru pedagogického alebo odborného zamestnanca, bez ohľadu na skutočnosť, či spĺňajú alebo nespĺňajú kvalifikačné predpoklady. „Nekvalifikovaný“ zamestnanec po ukončení adaptačného vzdelávania nebude mať ďalší kariérový postup a nebude už do kariérového stupňa zaradený.
Postup do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nie je určený časovo, základná podmienka je úspešné ukončenie adaptačného vzdelávania. Do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec je podľa § 60 ods. Do doby ukončenia tohto vzdelávania nevykonáva atestácie.
Kategória zamestnanca, v ktorej sa kontinuálne vzdeláva a vykoná atestáciu, je rozhodujúca pre jeho ďalší kariérový rast. Atestáciu môže pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec vykonať iba v tej kategórii alebo podkategórii, v ktorej je zaradený a atestácia platí iba pre túto kategóriu.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku
Do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou sa zaradí iba ten, kto bol zaradený do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou. Odporúča sa zamestnancom, ktorí boli už do 31. 12. zaradení do kariérového stupňa s druhou atestáciou na základe skutočnosti, že mali šesť rokov pedagogickej alebo odbornej praxe a získali tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, vydať oznámenie, podľa ktorého v zmysle § 27 ods. 5 zákona o POZ s účinnosťou od 1. januára splnili podmienku pre zaradenie do kariérového stupňa pedagogický alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou a považujú sa za zamestnancov, ktorí vykonali prvú atestáciu. Toto oznámenie je potrebné založiť do osobného spisu zamestnanca. Tretí stupeň vysokoškolského vzdelania je doktorandské štúdium, po absolvovaní ktorého je absolventom udelený titul, ktorý sa píše za menom, napríklad PhD., ArtD.
Do kariérových stupňov pedagogický alebo odborný zamestnanec „s prvou atestáciou“ alebo „s druhou atestáciou“ môžu byť zamestnanci zaradení najmä po vykonaní atestácie. Atestáciu upravuje § 49 a § 50 zákona o PZ a § 14 až § 17 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. O vykonanie atestácie sa môže uchádzať pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý získal 30 kreditov a absolvoval prípravné atestačné vzdelávanie v rozsahu 60 hodín alebo ktorý získal 60 kreditov.
Najväčší problém v aplikačnej praxi spôsobuje rozlišovanie pojmov získavanie, priznávanie a uznávanie kreditov. Každý z týchto pojmov v oblasti kreditov má úplne iný význam a je potrebné ich rozlišovať.
Podľa § 47 zákona o POZ v znení platnom od 1. januára 2012 sa kredity získavajú za:
O overenie profesijných kompetencií získaných výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním môže požiadať pedagogický alebo odborný zamestnanec s minimálne tromi rokmi pedagogickej alebo odbornej činnosti (podmienka troch rokov činnosti je stanovená od 1. januára 2012). Úspešné overenie profesijných kompetencií sa považuje za absolvovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania.
Od 1. januára 2012 kredity za uvedené aktivity priznáva riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorý vydá pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi s najmenej trojročnou pedagogickou alebo odbornou praxou osvedčenie o získaní 60 kreditov podľa smernice MŠVVaŠ SR č. 4/2012, ktorou sa vydávajú vzorové osvedčenia o priznaní kreditov za absolvovanie rozširujúceho štúdia, za vykonanie rigoróznej skúšky, za vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka, za absolvovanie vzdelávania v zahraničí a za tvorivé aktivity pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Smernica nadobudla účinnosť 1. februára 2012 a platí do 31. decembra 2012. Osvedčenie sa vydáva osobitne za každý druh vykonanej skúšky.
Za štátnu jazykovú skúšku z cudzieho jazyka sa považuje iba štátna jazyková skúška vykonaná na jazykových školách, ktoré majú na to oprávnenie. Nie je možné získať kredity za vykonanie štátnej záverečnej skúšky na vysokej škole, ktorou zamestnanec získava požadovaný stupeň vzdelania. Ak zamestnanec absolvuje dve štátne jazykové skúšky na jazykovej škole z rôznych jazykov, vzniká mu právny nárok na získanie 60 kreditov za každú skúšku osobitne. Podmienkou na získanie kreditov pritom nie je skutočnosť, či zamestnávateľ štátnu jazykovú skúšku od zamestnanca vyžaduje na splnenie kvalifikačných predpokladov alebo či zamestnávateľ tvrdí, že zamestnanec štátnu jazykovú skúšku „nepotrebuje“ k výkonu svojej činnosti.
Kredity nemožno získať za vzdelávanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) - teda za vzdelávanie, ktorým pedagogický zamestnanec získava špeciálno-pedagogickú spôsobilosť rozširujúcim štúdiom na vysokej škole alebo zamestnanec so stredným vzdelaním ukončeným maturitou získa špeciálno-pedagogickú spôsobilosť formou pomaturitného kvalifikačného štúdia. Tieto dva druhy získavania špeciálno-pedagogickej spôsobilosti sa považujú za získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pedagogickej činnosti na školách a školských zariadeniach pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Rovnako nemožno získať kredity ani za vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti (DPŠ).
Kredity za tvorivé aktivity súvisiace s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti priznáva od 1. januára 2012 riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorý vydá pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi osvedčenie o počte získaných kreditov. Kredity možno priznať iba za tie aktivity, ktoré sú konkrétne v § 47 ods. 1 písm. e) uvedené. Nemôžu to byť žiadne iné aktivity na základe posúdenia riaditeľom. Pri autorstve alebo spoluautorstve je potrebné zamerať dôraz na slovné spojenie „schválených alebo odporúčaných“ učebných pomôcok. Podmienkou priznania kreditov je doloženie schvaľovacej alebo odporúčacej doložky MŠVVaŠ SR v súlade s § 13 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 37/2009 Z. z. (školský zákon).
Do 31. 12. 2011 mala kompetenciu priznávať tieto kredity akreditačná rada, ktorá postupovala podľa vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. Keďže táto kompetencia prešla na riaditeľov škôl a školských zariadení a vyhláška nebola novelizovaná, preto sa v časti priznávania kreditov za tvorivé aktivity na riaditeľov škôl nevzťahuje. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia si musí upraviť podmienky, počty kreditov a postup pri ich priznávaní za tvorivé aktivity interným predpisom, ktorý by mal byť spracovaný v intenciách citovanej vyhlášky č. 445/2009 Z. Riaditeľ školy môže žiadateľovi kredity za tvorivé aktivity nepriznať v prípade, ak nesúvisia s výkonom pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti a vtedy mu nevydá osvedčenie o získaní kreditov.
Národná rada SR schválila 21. októbra 2025 novelu zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon), novelu zákona č. 138/2019 Z.z. (zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch), úplne nový zákon o vysokých školách a tiež nový zákon o školskej správe, ktorý nahrádza doteraz platný zákon č. 596/2003 Z.z.
Zavádza sa nový druh vzdelávacieho programu.
Novela nadobúda účinnosť 1. januára 2026 okrem § 24 a § 24b ods. 1 písm. b), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. novembra 2025.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2026 okrem čl. I. až XI., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. novembra 2025.
Podľa zákona č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z., požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa MŠ je najmenej úplné stredné odborné vzdelanie. Od 1. septembra 2029 sa požiadavka na vzdelanie mení na najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa pre učiteľa materskej školy, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné.
Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. ak ide o učiteľa MŠ, ktorý nezískal vysokoškolské vzdelanie, vyžaduje sa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov aj absolvovanie inovačného vzdelávania v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín; učiteľ materskej školy ho absolvuje do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca. Inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania musí učiteľ materskej školy s úplným stredným odborným vzdelaním absolvovať do 31. augusta 2029.
Príklad: Učiteľka MŠ má stredoškolské vzdelanie a je zaradená ako samostatná učiteľka MŠ. Musí absolvovať inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín.
Príklad: Učiteľka MŠ má VŠ 2 stupňa učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov a rozširujúce štúdium predprimárnej pedagogiky. V tomto prípade sa nevyžaduje absolvovanie inovačného vzdelávania.
Pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí príplatok za profesijný rozvoj v sume 12 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, za úspešné absolvovanie rozširujúceho štúdia podľa osobitného predpisu.
Inovačné vzdelávanie spadá pod individuálny profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov a nie je povinný. Funguje na dobrovoľnej báze teda aby motivoval zamestnancov pracovať na aktualizácii a rozšírení si profesijných kompetencií napr. aj formou príplatku vo výške 3% ku mzde za vzdelávací program v rozsahu minimálne 50 hod. za program.
Maximálna výška príplatku za profesijný rozvoj je 12%. Do príplatku za profesijný rozvoj v maximálnej výške 12% sa môžu zarátať napríklad 4 programy inovačného vzdelávania v trvaní min. 50 hod., alebo kombinácia inovačného a špecializačného vzdelávania.
Výhody z profesijného rozvoja vo výške príplatku 3% - 12% majú sedem ročnú platnosť a tá plynie od dátumu, kedy bol tento príplatok uplatnený.
Platbu za inovačné, alebo špecializačné vzdelávanie si hradí učiteľ sám. Momentálne je možné využiť nástroje plánu obnovy a odolnosti, ktoré umožňujú refundovať (preplatiť) inovačné vzdelávanie do výšky 120€ s DPH. Stačí ak škola požiada o preplatenie vzdelávania zamestnanca podľa zverejnenej metodiky MŠVVaŠ SR. Zamestnanec predloží na zaúčtovanie len doklad o úhrade vzdelávania.
O uznanie príplatku u nového zamestnávateľa musí zamestnanec požiadať riaditeľa a doložiť ho dokladom o tomto vzdelávaní.
Na základe platnej právnej úpravy nedochádza k prerušeniu vyplácania príplatku za profesijný rozvoj počas plynutia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
Národná rada SR schválila 21. októbra 2025 nový zákon o vysokých školách.
Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne. Vysoké školy sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a európskeho výskumného priestoru. Poslaním vysokých škôl je prispievať k rozvoju vzdelanosti, poznania, vedy a kultúry v súlade s potrebami spoločnosti, rozvíjať vedomosti, zručnosti, múdrosť, tvorivosť, kritické myslenie a dobro človeka a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti.
Verejná vysoká škola a štátna vysoká škola sa zriaďujú zákonom. Súkromná vysoká škola môže pôsobiť odo dňa, kedy jej vláda udelila štátny súhlas. Zahraničná vysoká škola je na území Slovenskej republiky oprávnená pôsobiť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia ministerstva školstva o udelení oprávnenia pôsobiť.
Orgánmi vysokej školy sú rektor, senát a správna rada. Vysoká škola si môže zriadiť ďalšie orgány.
Rektor je predstaviteľom vysokej školy. Rektora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Funkčné obdobie rektora je štvorročné. Rektora zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom.
Senát sa skladá z volených zástupcov akademickej obce vysokej školy. Senát má najmenej 15 členov a najviac 66 členov, z toho najmenej jedna tretina je vyhradená pre študentov. Zasadnutia senátu sú verejné.
Správna rada je orgán, ktorý v rámci svojej pôsobnosti podporuje posilňovanie väzby vysokej školy a spoločnosti v súlade s poslaním vysokej školy. Správna rada má najmenej päť členov. Časť členov volí a odvoláva senát, časť členov vymenúva a odvoláva minister školstva. Zasadnutia správnej rady sú verejné. Správna rada určuje plat rektora.
Podľa § 27 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 31. augusta 2019, sa do pedagogickej praxe nezapočítava pedagogická činnosť učiteľa vysokej školy, a ani doba doktorandského štúdia. Do pedagogickej praxe sa nezapočítava ani doba materskej a rodičovskej dovolenky. Podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. septembra 2019, sa do pedagogickej praxe započítava aj doba výkonu práce pedagogického asistenta.