Uznanie Záväzku Uhradením Časti Dlhu: Podmienky a Dôsledky

Uznanie dlhu je dôležitý právny inštitút, ktorý má vplyv na premlčaciu dobu a vymožiteľnosť pohľadávok. Tento článok sa zameriava na podmienky a dôsledky uznania záväzku uhradením časti dlhu, a to ako v občianskoprávnych, tak aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

Predĺženie Premlčacej Doby Uznaním Dlhu

Najbežnejším spôsobom predĺženia premlčania je uznanie dlhu. Pri záväzkoch, ktoré nevznikli v súvislosti s podnikaním (napr. rôznych dlhoch z pôžičiek medzi kamarátmi) možno premlčaciu dobu predĺžiť prostredníctvom uznania dlhu. Ak dlžník písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, uplynie premlčacia doba až za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. V prípade, že sa v uznaní uvedie lehota na plnenie, začne nová premlčacia lehota plynúť až v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti podľa uznania.

Príklad Uznania Dlhu

Nasledujúci text je príkladom uznania dlhu:

"Ja, Ján Novák, nar. 5. 8. 1978, bytom Dolná 23, Trnava, uznávam, že zaplatím svoj dlh zo zmluvy o pôžičke, ktorú som dňa 10. 5. 2021 vo výške 1 000,- EUR prevzal od Juraja Poláka, nar. 6. 9. 1974, bytom Horná 53, Trnava.V Trnave, dňa 7. 8. 2021Vlastnoručný podpis Jána Nováka"

Dôsledky Uznania Dlhu

Ak sa chcete ako dlžník predĺženiu premlčania vyhnúť, starostlivo kontrolujte všetky dokumenty, ktoré vám veriteľ dáva podpísať. Uznanie dlhu býva často zamaskované v rôznych dohodách, ktoré sa vám navonok môžu javiť ako výhodné (napríklad splátkové kalendáre). Okrem dlhšieho trvania vymožiteľnosti nároku bez rizika vznesenia námietky premlčania spôsobuje uznanie dlhu aj vznik domnienky trvania záväzku v čase uznania. Inými slovami to znamená, že ak má veriteľ v ruke písomné uznanie dlhu, nemusí v súdnom konaní dokazovať, ako dlh vznikol. Do nevýhodnejšej dôkaznej situácie sa naopak dostáva dlžník, ktorý musí preukázať, že dlh v dobe písomného uznania buď vôbec neexistoval alebo po uznaní zanikol.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Uznaním možno beh premlčacej doby, ktorá už uplynula, aj obnoviť. Podmienkou však je, aby dlžník pri uznávaní dlhu o jeho premlčaní preukázateľne vedel. Dodajme, že pre drvivú väčšinu nepodnikateľských pohľadávok platí trojročná premlčacia doba.

Uznanie Dlhu v Obchodných Vzťahoch

Pre drvivú väčšinu pohľadávok z obchodných vzťahov platí (na rozdiel od nepodnikateľských dlhov) premlčacia doba v trvaní 4 rokov. Začiatok jej plynutia sa spravidla počíta od prvého dňa po splatnosti dlhu. Pri posudzovaní okamihu zročnosti sa však nenechajte zmiasť dátumom uvedeným na faktúre. Pokiaľ máte s obchodným partnerom uzatvorenú písomnú zmluvu, hľadajte dohodu o termíne úhrady práve v nej. V praxi sa totiž veľmi často stáva, že napriek písomne dojednanému dátumu plnenia vystaví veriteľ daňový doklad s automaticky vygenerovaným termínom splatnosti, ktorý so znením zmluvy nekorešponduje.

Aj v podnikateľských vzťahoch možno dosiahnuť faktické predĺženie premlčacej doby písomným uznaním záväzku zo strany dlžníka. Premlčanie sa však nepredlžuje až o 10 rokov; uznanie obchodnoprávneho záväzku spôsobí, že od jeho podpisu dlžníkovi začne plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Ak je uznaný už premlčaný záväzok, premlčacia lehota sa obnoví. V prípade, že z dôvodu zachovania dobrých obchodných vzťahov svojim dlžníkom neplatenie tolerujete a do budúcna sa zabezpečujete len periodickým uznávaním záväzku, majte na pamäti, že premlčacia doba nárokov z podnikania musí skončiť vždy najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz.

Podnikateľ však nemusí záväzok uznať len vedomým konaním. Premlčaciu dobu predlžujú aj niektoré jeho faktické úkony. Platením úrokov napríklad automaticky uznáva záväzok ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Predĺženie premlčacej doby spôsobí aj čiastočné plnenie záväzku, ak z neho možno usudzovať na to, že ním uznáva aj jeho zvyšok. Účinky tohto spôsobu uznania môže mať napríklad zaplatenie časti vyúčtovanej sumy bankovým prevodom, v ktorom dlžník zadá ako variabilný symbol číslo faktúry a do poznámky napíše „čiastočná úhrada“ alebo „1. splátka“ apod.

Vymáhanie Premlčanej Pohľadávky

Premlčanie dlhu neznamená jeho zánik. V skutočnosti vymožiteľnosť nároku len významne oslabuje. Ak dlžník v pravý čas vznesie námietku premlčania, nesmie súd nárok priznať. Pokiaľ sa však z akýchkoľvek dôvodov uvedenou námietkou nebráni, súd premlčanie neberie do úvahy. Výnimkou sú len dlhy z tzv. spotrebiteľských zmlúv, t.j. zmlúv uzatváraných medzi profesionálnymi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti a spotrebiteľmi. Tieto už po premlčaní podľa zákona vymáhať nemožno.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Ručenie a Uznanie Dlhu

Z otázok a odpovedí týkajúcich sa ručenia vyplýva, že ručiteľ je povinný platiť dlh za dlžníka, dokonca aj úroky z omeškania alebo zmluvné pokuty. Vždy sa postupuje podľa zmluvy, ktorú ste podpísali. Ak uhradíte čo i len časť dlhu za dlžníka, je potrebné od neho (dlžníka) túto sumu žiadať vrátiť.

Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas. Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.

Zabezpečovacie Inštitúty

V trhovom hospodárstve, ktoré je ovládané zásadou zmluvnej voľnosti a slobody podnikania, sa zvyšuje riziko nesplnenia prevzatých záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty, ktorých účelom je posilniť postavenie veriteľa a zabezpečiť uspokojenie jeho pohľadávok náhradným spôsobom, pokiaľ dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas.

Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria: záložné právo, ručenie, zmluvná pokuta, ale aj ďalšie, napr. prevod práv, výhrada vlastníctva, rôzne druhy akreditívov či zmenka.

Záložné Právo

Záložné právo zaraďujeme medzi tzv. absolútne práva, čo znamená, že v zásade pôsobí voči všetkým a všetci sú povinní nerušiť oprávnenú osobu pri výkone jej práva k veci. Záložné právo zvyšuje veriteľovu istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Platí ochrana dobrej viery záložného veriteľa, čo znamená, že pokiaľ záložné právo platne vzniklo, v zásade pôsobí proti každému vlastníkovi zálohu.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Prevod Práv

Prevod práv predstavuje špecifický právny inštitút zabezpečenia záväzku veriteľa, ktorý v našej právnej praxi patrí medzi „najmladšie“ a najstručnejšie upravené právne inštitúty. Problematické je, či predmetom prevodu môžu byť všetky práva vlastníka veci.

Postúpenie Pohľadávky

Podstata tohto zabezpečovacieho inštitútu spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi (prevedie vlastníctvo) pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi na nového veriteľa, a to za odplatu alebo bezodplatne.

Ručenie

Ručenie možno definovať ako právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ktorého predmetom je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník. Zákonná úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.

tags: #uznanie #záväzku #uhradením #časti #dlhu #podmienky