Uznanie záväzku: Vzorová zmluva o dielo a jej právne aspekty

Zmluva o dielo je jedným z najčastejších typov zmlúv, ktoré sa využívajú v rôznych oblastiach hospodárskeho života. Predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý zakladá záväzkový právny vzťah medzi zmluvnými stranami. Pre platnosť zmluvy o dielo, rovnako ako pre iné zmluvy, je nevyhnutné splnenie náležitostí platného právneho úkonu. Jednou z dôležitých súčastí záväzkových vzťahov je uznanie záväzku, ktoré má svoje špecifické právne dôsledky.

Zmluva ako právny úkon

Zmluva je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom, obvykle dvojstranným, výnimočne aj viacstranným, spočívajúcim na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy vznikajú medzi zmluvnými stranami, a v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu.

Vznik zmluvy

Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta). Je to jednostranný, určitej osobe alebo osobám adresovaný prejav vôle navrhovateľa (oferenta), v ktorom dostatočne určitým spôsobom navrhuje adresátovi (oblátovi) alebo aj viacerým adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a vyjadruje súčasne vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia). Týmto prejavom vôle adresát (akceptant) dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včasne urobeným spôsobom, pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy neustanovujú určitú formu. Vznik zmluvy predpokladá včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak došlo k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, je zmluva uzavretá. Nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O. s. p.) je možné, len ak tento subjekt mal povinnosť určitú vôľu prejaviť (napr. v zmysle záväzku o uzavretí budúcej zmluvy). So vznikom zmluvy je obvykle spojená aj jej účinnosť, t. j. možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V tých prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy, na rozdiel od jej vzniku, nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť. Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok, že sa zmluva zrušuje, a to od začiatku (ex tunc). Týmto okamihom účastníci prestávajú byť zmluvou viazaní.

Forma zmluvy

Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. Zákon však pre určité prípady vyžaduje písomnú formu:

• o prevodoch nehnuteľností, odplatných (napr. kúpna zmluva) či bezodplatných (napr.
• pre ktoré to v ďalších prípadoch výslovne vyžaduje zákon. Zákon vyžaduje buď prostú písomnú formu (napr. zmluva o budúcej zmluve), alebo formu notárskej (úradnej) zápisnice (napr.
• pre ktoré to vyžaduje dohoda účastníkov.

V prípadoch nedodržania zákonom požadovanej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na rozdiel od iných písomne uzatváraných zmlúv, sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (včítane ich podpisov).

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Typy zmlúv

Občiansky zákonník i Obchodný zákonník upravujú jednotlivé typy zmlúv. Zmluvné strany však môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v zákone ustanovených alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.

Uznanie záväzku

V obchodnej praxi je uznanie záväzku spôsobom zabezpečenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu (napríklad z kúpnej zmluvy - záväzok zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu za dodaný tovar, alebo záväzok nahradiť škodu, ktorá bola spôsobená pri vykonávaní zmluvy o dielo). Uznať možno aj záväzok, ktorý je premlčaný. Ak dlžník uzná taký záväzok, predpokladá sa, že o premlčaní vedel.

Formy uznania záväzku

Záväzok možno uznať písomne, avšak Obchodný zákonník vymedzuje aj prípady, kedy sa konanie dlžníka považuje za uznanie záväzku. Za akési konkludentné uznanie záväzku sa považuje aj prípad, kedy dlžník zaplatí iba úroky, ktoré patria k sume, z ktorej sa platia. Týmto zaplatením dlžník uznáva celý záväzok. Záväzok sa uznáva čo do dôvodu a výšky.

Právne dôsledky uznania záväzku

Zmysel uznania záväzku spočíva teda v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže veriteľ vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, (teda či došlo k uzavretiu zmluvy, ku vzniku škody a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo.

Vzor zmluvy o uznaní záväzku

Štruktúra zmluvy

Zmluva o uznaní záväzku by mala obsahovať nasledovné náležitosti:

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

• Záhlavie: Do záhlavia sa uvedú identifikačné údaje podnikateľa - veriteľa a druhej zmluvnej strany - dlžníka t. j.
• Článok 1: Do tohto článku sa uvedú skutkové okolnosti a súvislosti ako napr. kedy, ako, kde a v akej výške dlžník spôsobil veriteľovi škodu.
• Článok 2: Tento článok by mal obsahovať samotné uznanie záväzku dlžníkom voči veriteľovi so súhrnnou výškou, ktorú voči veriteľovi uznáva a zároveň záväzok dlžníka uhradiť veriteľovi uvádzanú uznanú sumu napr.
• Článok 3:
• Článok 4: V tomto článku by mali byť uvedené ustanovenia, ako napríklad, že v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť a dostane sa do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky podľa rozpisu splátok uvedenom v článku 3, stane sa celý dlh okamžite splatným. V prípade ak nedošlo k splneniu povinnosti napr.

Príklad z praxe

Dňa 10. marca 2009 bola uzavretá kúpna zmluva medzi dodávateľom Exportimport, s. r. o. so sídlom Bratislavská 5, 843 01 Bratislava, IČO: 36 811 245 (ďalej aj „veriteľ") a odberateľom OBCHOD, s. r. o. so sídlom Hnúšťanská 13, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 588 599 (ďalej aj „dlžník"), ktorej predmetom bola dodávka 10ks klimatizačných jednotiek bližšie špecifikovaných v tejto kúpnej zmluve, a to za dojednanú kúpnu cenu 3000 Eur (slovom: tritisíc eur) vrátane DPH. Po riadnom prevzatí tovaru bola kúpna cena vyfakturovaná odberateľovi faktúrou č. 38452 zo dňa 5. apríla 2009, splatnou dňa 19. Dlžník OBCHOD, s. r. o. týmto výslovne uznáva vyššie špecifikovaný záväzok na úhradu kúpnej ceny dodaných klimatizačných jednotiek vyfakturovanej faktúrou č. 38452, a to v plnej výške 3000 Eur a zaväzuje sa ju zaplatiť najneskôr do 30. V Rimavskej Sobote dňa 5.

Zodpovednosť za škodu a uznanie záväzku v pracovnoprávnych vzťahoch

V pracovnoprávnych vzťahoch môže dôjsť k situácii, kedy zamestnanec spôsobí zamestnávateľovi škodu. V takom prípade je možné uzavrieť dohodu o uznaní záväzku na náhradu škody.

Príklad dohody o uznaní záväzku v pracovnom práve

Zamestnanec písomne uznáva, že zaplatí organizácii svoj peňažný dlh, určený čo do dôvodu aj výšky. Zamestnanec sa zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi škodu ním spôsobenú vo výške ……… Zamestnanec predmetnú sumu sa zaväzuje uhradiť v mesačných splátkach, uvedených v splátkovom kalendári, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody. Po vyjadrení sa poisťovne, v ktorej má zamestnávateľ uzatvorené havarijné a zákonné poistenie na svoje motorové vozidlá, môže byť predmetná čiastka uznania dlhu - pohľadávky znížená, po tom, čom poisťovňa bude túto poistnú udalosť likvidovať. Zamestnanec je povinný v prípade nezaplatenia niektorej splátky zaplatiť celú pohľadávku - dlh, ktorý má voči zamestnávateľovi naraz. Predmetný záväzok - náhrada škody vznikol zamestnávateľovi poistnou udalosťou - dopravnou nehodou dňa …….. Motorové vozidlo zamestnávateľa EVČ ……. V súvislosti s dopravnou nehodou vznikla zamestnávateľovi škoda na motorovom vozidle. Obhliadkou vozidla pracovníkom poisťovne, v ktorej má zamestnávateľ poistené havarijne i zákonne svoje motorové vozidlá, ako pracovné prostriedky, bola výška škody vyčíslená na sumu …… euro. Táto čiastka predstavuje škodu, ktorú spôsobil zamestnanec zamestnávateľovi a zároveň táto čiastka predstavuje pohľadávku - dlh zamestnanca voči zamestnávateľovi, ktorý je predmetom tejto dohody o uznaní záväzku. V tomto prípade sa jedná o subjektívnu zodpovednosť za škodu, vzhľadom k tomu, že na jej vznik sa vyžaduje zavinenie zamestnanca. Pri svojom komisívnom konaní zamestnanec spôsobil zamestnancovi škodu pri nepriamom úmysle (dolus indirectus ), keď vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

tags: #uznanie #záväzku #vzor #zmluva #o #dielo