Dovolanie proti uzneseniu: Kedy je prípustné a za akých podmienok?

Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorého právna úprava prešla viacerými koncepčnými zmenami nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku (CSP). Článok sa zameriava na prípustnosť dovolania proti uzneseniam, najmä s dôrazom na uznesenia o neodkladných opatreniach a v kontexte vád zmätočnosti.

Reforma dovolania v Civilnom sporovom poriadku

CSP priniesol zmeny v prípustnosti dovolania, najmä v súvislosti s vadami zmätočnosti. Predchádzajúca úprava umožňovala podať dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré trpelo týmito vadami, vrátane uznesení, ktorými sa rušilo rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec sa mu vracala na ďalšie konanie.

Podľa CSP sa rozlišujú dve kategórie rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné:

1. Rozhodnutia vo veci samej (potvrdzujúce a zmeňujúce rozsudky).
2. Rozhodnutia, ktorými sa konanie končí (napr. o zastavení konania, odmietnutí odvolania).

Zrušovacie rozhodnutia odvolacieho súdu sa nepovažujú ani za rozhodnutia vo veci samej, ani za rozhodnutia, ktorými sa konanie končí.

Dovolanie proti uzneseniu o neodkladnom opatrení

Kľúčovou otázkou je, či je prípustné dovolanie podľa § 420 CSP proti uzneseniam o neodkladnom opatrení (potvrdzujúce, resp. zmeňujúce). Inštitút neodkladných opatrení už nevyžaduje predbežnosť a dočasnosť, ako tomu bolo za účinnosti OSP, pretože po nariadení neodkladného opatrenia nemusí nasledovať konanie vo veci samej (§ 336 CSP). Súd nemusí uložiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, najmä ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Prečítajte si tiež: Liptovský šport

Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP), alebo v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP.

Ak sa nariadilo neodkladné opatrenie počas konania vo veci samej, rozhodnutie o ňom nie je rozhodnutím vo veci samej.

Spornou otázkou ostáva, či rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení (potvrdzujúce alebo zmeňujúce) možno považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V odbornej literatúre a súdnej praxi prevláda názor, že CSP má na mysli skončenie hlavného meritórneho konania. Argumentom je, že ak by sa každé rozhodnutie o procesnej otázke vnímalo ako samostatné konanie, dovolanie by bolo prípustné prakticky proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Rozhodovanie o procesných otázkach prebieha v rámci konania vo veci samej a slúži na vytvorenie podmienok pre konečné rozhodnutie. Nemožno ho stotožňovať s rozhodovaním o neodkladnom opatrení, ktoré má charakter samostatného konania. Konanie o neodkladnom opatrení je zaradené v tretej časti CSP ako osobitný procesný postup.

Preto je možné považovať rozhodnutie, ktorým sa končí konanie o neodkladnom opatrení, za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí na účely § 420 CSP. Z právnej úpravy nevyplýva, že sa myslí výlučne na skončenie konania vo veci samej. Bolo by nelogické, aby bolo možné podať dovolanie proti rozhodnutiu súdu vo veci samej alebo rozhodnutiu, ktorým sa končí hlavné meritórne konanie v prípade nedostatku právomoci súdu, ale v prípade uznesenia o neodkladnom opatrení to možné nebolo.

Prečítajte si tiež: Zastavenie odvolacieho konania a poplatky

Vady zmätočnosti a ich závažnosť

Vady vymenované v § 420 CSP sú procesné pochybenia najzásadnejšej povahy, ktoré sú považované za natoľko závažné, že dovolací súd po zistení ich existencie napadnuté rozhodnutie zruší bez posudzovania správnosti právnych záverov.

Prípustnosť dovolania voči uzneseniu o neodkladnom opatrení podľa § 420 CSP (z dôvodov zmätočnosti) by bola daná len v prípade, ak by išlo o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (napr. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný po skončení konania alebo pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba).

Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR

Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyplýva, že dovolanie je prípustné proti procesnému rozhodnutiu, ktorým je napríklad uznesenie o zastavení konania o neodkladnom opatrení, resp. potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa zastavenie konania potvrdzuje.

V tejto súvislosti neexistuje racionálny dôvod, prečo by malo byť prípustné dovolanie proti tomuto rozhodnutiu a proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené napríklad uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vydané počas konania vo veci samej, by dovolanie prípustné byť nemalo.

Môže ísť o situáciu, keď súd prvej inštancie zastavil konanie o neodkladnom opatrení pre nedostatok právomoci a odvolací súd toto uznesenie potvrdil - v tomto prípade by dovolanie bolo prípustné. Avšak v prípade, ak by súd prvej inštancie vydal uznesenie o neodkladnom opatrení (hoci na to nemal právomoc) a odvolací súd by toto rozhodnutie potvrdil, v takom prípade by v zmysle súčasnej judikatúry Najvyššieho súdu SR dovolanie prípustné nebolo.

Prečítajte si tiež: Postup zápisu dedičstva do katastra

Najvyšší súd SR poznamenáva, že vylúčením prípustnosti dovolania proti takému uzneseniu odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, právna úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade takého rozhodnutia ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej.

S touto argumentáciou sa nemožno celkom stotožniť, pretože aj neodkladné opatrenie, hoci pôjde iba o dočasné opatrenie, môže spôsobiť vážnu ujmu na právach strán sporu, pričom táto ujma môže byť v momente úspechu vo veci samej (kedy sa ukáže nesprávnosť rozhodnutia o neodkladnom opatrení) nenapraviteľná. Z tohto dôvodu nie je celkom namieste rozlišovať procesné nesprávnosti (vady zmätočnosti) na pochybenia s nižšou a vyššou intenzitou.

Dovolanie v civilnom konaní: Všeobecné podmienky

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok upravený v Civilnom sporovom poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len ako „CSP“). Nie je ďalším odvolaním a podáva sa len vo výnimočných prípadoch. Na jeho podanie je potrebné splniť prísne kritériá a namietať je možné len obmedzený okruh skutočností.

Kto môže podať dovolanie?

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, intervenient (ak tvoril nerozlučné spoločenstvo so stranou podľa § 77 CSP) a prokurátor (ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil).

Podľa § 429 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Výnimky platia, ak je dovolateľom fyzická osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen s právnickým vzdelaním, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Lehota na podanie dovolania

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu. Podáva sa na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Náležitosti dovolania

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie:

• proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
• v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
• z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody),
• čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Rozsah napadnutia rozhodnutia a dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod nemožno vymedziť odkazom na podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolací dôvod sa musí vymedziť tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada rozhodnutia (§ 420 CSP), resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 421 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie musí obsahovať všetko, čo vyžaduje zákon a po obsahovej stránke musí byť formulované kvalifikovane. Práve preto zákon vyžaduje, aby dovolanie spísala a podala len právne kvalifikovaná osoba.

Prípustnosť dovolania

Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a len ak to zákon pripúšťa. Rozlišujú sa 2 okruhy prípustnosti dovolania: dovolanie pre vady zmätočnosti (§ 420 CSP) a dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP).

Dovolanie pre vady zmätočnosti (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:

• sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
• ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
• strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
• v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
• rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
• súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

• pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
• ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo
• je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 však nie je prípustné, ak:

• napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
• napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
• je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie tiež nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia. Dovolanie je vo všeobecnosti prípustné len z právnych dôvodov a nie z dôvodoch skutkových. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistili súdy prvej a druhej inštancie a nemá právo ho dopĺňať, či meniť. Dovolací súd skúma rozhodnutie len po právnej stránke.

Dovolacie dôvody

Zákon rozlišuje 2 okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP.

Dovolací dôvod podľa § 431 CSP - vady zmätočnosti

• Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
• Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod podľa § 432 CSP - nesprávne právne posúdenie veci

• Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
• Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť odkazom na podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Rozdiel medzi dovolacími dôvodmi a dôvodmi prípustnosti dovolania

Dovolacie dôvody si nemožno zamieňať z dôvodmi prípustnosti dovolania, i keď na seba nadväzujú. Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie veci. Uvedené konštatoval aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021.

Kumulácia dovolacích dôvodov

Áno, dovolanie sa môže podať z viacerých dôvodov, ale k tomu je potrebné pristupovať veľmi výnimočne a zodpovedne. Ako konštatoval Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1VCdo/1/2018 zo dňa 21.03.2018, kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p. je prípustná.

Rozhodnutie o dovolaní

O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie odmietne, zamietne, alebo mu vyhovie.

Dovolací súd odmietne dovolanie, ak:

• bolo podané oneskorene,
• bolo podané neoprávnenou osobou,
• smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
• nemá náležitosti podľa § 428,
• neboli splnené podmienky podľa § 429, alebo
• nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

Ak dovolací súd dovolanie neodmietne, tak ho vecne prejedná a buď mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo dovolanie zamietne (ak nie je dôvodné). Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je dovolanie dôvodné a mal za to, že sám môže rozhodnúť vo veci.

Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

Záver

Dosiahnutie kladného rozhodnutia v podobe zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu, či súdu prvej inštancie je veľmi náročné. Najvyšší súd posudzuje dovolania veľmi prísne a vyhovie skôr dovolaniam, ktoré riešia skutočnosti zásadné pre právnu prax a jej vývoj (pokiaľ nejde o vady zmätočnosti). Dovolaním tak možno riešiť len skutočne veľmi vážne pochybenia. Kvalitne spracované dovolanie môže zvýšiť šancu na úspech pred dovolacím súdom. To, či je dovolanie dôvodné, alebo nie a či dôvody v ňom uvádzané sú skutočne závažné, a teda či napokon uspeje však závisí od právneho posúdenia a názoru Najvyššieho súdu SR.

Dodatky a judikáty

CSP: K náležitostiam dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a b/

V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, je nevyhnutné uviesť, od ktorej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu sa odvolací súd odklonil, alebo existenciu právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ nebola vyriešená.

Dovolanie proti uzneseniu vydanému sudcom o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka

Uznesenie vydané sudcom, ktorým sa rozhodovalo o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nie je rozhodnutím odvolacieho súdu a nemožno voči nemu účinne podať dovolanie. Navyše voči týmto rozhodnutiam nie je prípustné odvolanie, o ktorom by bol oprávnený rozhodovať krajský súd, preto je proti logike veci, aby sa pripustil prieskum takýchto rozhodnutí najvyšším súdom, pričom odvolací prieskum krajskými súdmi je výslovne vylúčený.

Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu v konaní o výživnom na dieťa

Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. V takto individualizovanej otázke, akou je určenie konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti, sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.

CSP: Zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní zamestnancom (§ 429 ods. 2 písm. b/)

Konanie za právnickú osobu, ktorá podala dovolanie, tým, kto s ňou uzavrel dohodu o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z § 429 ods. 2 písm. b/ CSP.

CSP: K prípustnosti dovolania podľa § 421; Quaestio facti, quaestio iuris

Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania vykonaného listinným dôkazom zisťuje obsah právneho úkonu, oboznamuje sa s tým, čo a ako je v právnom úkone vyjadrené a v spojitosti s tým posudzuje určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia vôle zmluvných strán, sú výsledkom tohto zisťovania skutkové závery. Ak strana sporu v dovolacom konaní vytýka súdu, že jednotlivé ustanovenia zmluvy interpretoval nesprávne, v rozpore s jej skutočným obsahom, ide o dovolaciu námietku nevystihujúcu podstatu § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, lebo takáto námietka sa týka nesprávneho skutkového zistenia, na ktorom súd založil svoje právne závery.

Následky nedostatočného alebo vnútorne rozporného odôvodnenia rozhodnutia

Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.

Interpretácia § 422 CSP v sporoch s ochranou slabšej strany

Znížený majetkový cenzus v zmysle § 422 ods. 1 písm. b) sa v spotrebiteľskom spore uplatní, len ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy, t. j. v zmysle § 422 ods. 1 písm. a).

Prípustnosť dovolania proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny

Vylúčenie prípustnosti dovolania proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP) sa vzťahuje tiež na dovolanie smerujúce proti takému uzneseniu odvolacieho súdu vydanému v čase pred realizáciou faktického návratu maloletého dieťaťa do cudziny, ktorým bolo po právoplatnosti uznesenia nariaďujúceho jeho návrat rozhodnuté o prijatí vhodného opatrenia v zmysle § 130 CMP. Prípustnosť dovolania proti tomuto uzneseniu nemôže založiť ani procesná vada zmätočnosti uvedená v § 420 CSP (viď judikát R 20/2017), ale ani okolnosť, ktorá by inak bola relevantná podľa § 421 ods. 1 CSP.

Neprípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní

Nakoľko Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ako osobitný právny predpis, vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní, nemôže sa účastník konkurzného konania domáhať prípustnosti dovolania podľa ustanovení § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.

Neexistencia súvislosti medzi § 420 a § 421 CSP, dovolacie dôvody

Zo žiadneho zákonného ustanovenia CSP nevyplýva obmedzenie, ktoré by čo i len naznačovalo, že proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné dovolanie z dôvodu podľa § 420 CSP, ako aj podľa § 421 CSP, by uplatnenie niektorého dôvodu prípustnosti dovolania vylučovalo alebo podmieňovalo možnosť uplatniť aj iný dovolací dôvod. Zákon medzi nimi neupravuje žiadnu súvislosť, a to ani podmieňujúcu, ani vylučujúcu.

#

tags: #uznesenie #proti #ktorému #je #prípustné #dovolanie