Vek odchodu do dôchodku zdravotnej sestry na Slovensku: Kritický pohľad na súčasný stav a budúce výzvy

Úvod

Nedostatok zdravotných sestier je naliehavý problém, ktorý ohrozuje fungovanie zdravotníctva na Slovensku. Tento článok sa zaoberá problematikou veku odchodu do dôchodku zdravotných sestier, analyzuje súčasnú situáciu a prognózy, a navrhuje možné riešenia na stabilizáciu a zlepšenie personálnych kapacít v slovenskom zdravotníctve.

Súčasná situácia a trendy

Nedostatok sestier a starnutie pracovnej sily

Slovensko dlhodobo zápasí s nedostatkom zdravotných sestier, pričom jedným z hlavných dôvodov je starnutie pracovnej sily a jej odchod do dôchodku. Priemerný vek zdravotných sestier je 47 rokov, čo naznačuje, že v blízkej budúcnosti sa očakáva odchod veľkého počtu sestier do dôchodku. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) upozornila, že starnutie pracovnej sily je dlhodobo neriešený problém, ktorým sa treba začať seriózne zaoberať.

V registri SKSaPA sa uvádza, že v decembri bolo zrušených 138 registrácií a 91 sestier požiadalo o pozastavenie registrácie z dôvodu nevykonávania povolania. Za rovnaké obdobie bolo zaregistrovaných len 29 nových sestier a dve pôrodné asistentky. V roku 2023 komora zrušila 911 registrácií, 973 registrácií pozastavila a zaregistrovala 389 absolventov.

Veková štruktúra a odchod do dôchodku

Na Slovensku je takmer 1 500 sestier vo veku nad 60 rokov, ktoré môžu kedykoľvek odísť z profesie alebo využiť možnosť predčasného dôchodku. Riaditeľ kancelárie komory Lukáš Kober upozornil, že vo veku nad 65 rokov je registrovaných až 881 sestier, ktoré môžu odísť doslova zo dňa na deň. Podľa komory by vyše dvojtisícový výpadok sestier slovenský systém neuniesol.

Priemerný vek odchodu do starobného dôchodku u žien s dvomi deťmi je v súčasnosti približne 62 rokov. Ak by sa naraz rozhodlo odísť z nemocníc, ambulancií, zariadení sociálnych služieb a zdravotníckeho školstva 2 607 sestier a pôrodných asistentiek, ktoré v roku 2018 dovŕšili dôchodkový vek, slovenské zdravotníctvo by mohlo skolabovať.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Porovnanie s Európskou úniou

Slovensko má jeden z najnižších počtov sestier na 1 000 obyvateľov v Európskej únii. Podľa údajov OECD má Slovensko 5,4 sestier na 1 000 obyvateľov, čo je výrazne menej ako priemer EÚ, ktorý je 8,1 sestier na 1 000 obyvateľov. Tento negatívny trend sa prehlbuje, keďže za posledných 15 rokov klesol počet sestier zo 7,4 na 5,75 sestry na 1 000 obyvateľov.

Faktory ovplyvňujúce zotrvanie sestier v systéme

Viaceré faktory ovplyvňujú rozhodnutie sestier zotrvať v zdravotníckom systéme. Medzi ne patria:

• Pracovné podmienky: Sestry sa často sťažujú na náročné pracovné podmienky, ako sú nepretržité služby, práca na zmeny a fyzická a psychická náročnosť.
• Mzdy: Hoci sa mzdy sestier v posledných rokoch zvýšili, stále existujú rozdiely v platoch medzi sestrami v rôznych regiónoch a zariadeniach.
• Motivácia: Udržanie sestier v systéme si vyžaduje mimoriadnu pozornosť, pretože ich motivácia sa odzrkadlí v poskytovaní kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti.

Prognózy a budúce výzvy

Dlhodobá prognóza

Analytici sa pozreli na vývoj počtu zdravotných sestier v systéme podľa veľkosti kohort, retencie, počtu absolventov a ďalších údajov. Dlhodobá prognóza nie je vôbec lichotivá. Po roku 2035 sa totiž začne prudko prejavovať nedostatok zdravotných sestier v systéme. Začnú odchádzať silné vekové skupiny, ktoré tie nasledujúce nebudú vedieť plnohodnotne nahradiť. Problém s nedostatkom sestier bude výraznejší aj pre celkové starnutie obyvateľstva.

Dopad na zdravotníctvo

Nedostatok sestier má negatívny dopad na objem a efektivitu lekárskej práce ako celku. Znížená dostupnosť zdravotnej starostlivosti môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu obyvateľstva a zvýšeniu nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Starnutie populácie a rastúce nároky na zdravotníctvo

Projekcie ukazujú, že predpokladané starnutie populácie vytvorí v najbližších dvoch desaťročiach citeľne vyššie nároky na veľkosť personálnych kapacít v zdravotníctve. V prípade lekárov bude problém menej citeľný, ako boli predpoklady spred desiatich rokov, a to najmä preto, že medzi rokmi 2013 až 2023 došlo k viditeľnému zvýšeniu zapojenia absolventov medicíny do slovenského zdravotníctva.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť dôchodkového veku

Výrazne zložitejšia situácia sa črtá pri zdravotných sestrách, kde sa postupne začne aj v praxi odrážať ich nízky prílev do zdravotníctva v kombinácií s nárastom ich odchodu zo zdravotníctva daným veľkosťou starších vekových kohort. V aktuálnych rokoch môžeme pozorovať zlepšovanie v ukazovateľoch ako je záujem o štúdium na stredných zdravotníckych školách či záujem nastúpiť a zotrvať v zdravotníctve, keďže v posledných rokoch boli prijaté opatrenia s výrazným efektom na rast miezd, vzhľadom na výrazný nárast dopytu zo strany starnúcej populácie to zďaleka nebude stačiť. Nedostatok sestier bude mať za následok aj zníženie efektivity práce lekárov. Zdá sa, že obmedzujúcim faktorom fungovania zdravotníctva v budúcnosti budú práve sestry, ak nedôjde k zmene aktuálneho trendu.

Možné riešenia a opatrenia

Zvýšenie počtu absolventov

Ak by štát chcel „zaplátať“ deficit sestier pri súčasnej miere ich retencie v zdravotníctve, podľa Františka Múčku a Zuzany Múčku, by sa musel zvýšiť počet absolventov takzvaných sesterských odborov v rámci stredných škôl z aktuálnych tisíc absolventov ročne na dvojnásobok.

Analýza ukazuje, že možnosť zvýšiť počet absolventov je pomerne obmedzená a neuspokojený dopyt zo strany záujemcov nie je výrazný. Na základe dopytu by osem škôl mohlo zvážiť otvorenie ďalšej triedy, čo by predstavovalo približne 200 absolventov navyše.

Zlepšenie retencie sestier

Zvýšenie retencie sestier, teda ich zotrvanie v zdravotníctve, by výrazne pomohlo zlepšiť problém s ich nedostatkom. Napríklad zvýšenie retencie sestier z 55 percent na 67 percent by malo významný pozitívny dopad.

Zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie miezd

Zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie miezd sú kľúčové pre udržanie sestier v systéme. Je potrebné zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie, znížiť fyzickú a psychickú náročnosť práce a zlepšiť organizáciu práce.

Prečítajte si tiež: Postup pri hlásení PN

Národná stratégia riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov

Ministerstvo zdravotníctva začalo pracovať na Národnej stratégii riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve, ktorá dlhodobo na Slovensku absentuje. Cieľom stratégie je definovať ciele a spôsoby ich dosiahnutia a komplexne riešiť problematiku zdravotníckych pracovníkov.

Medzi krátkodobé ciele patrí navýšenie miezd sestier, systémové opatrenia v zmysle študentských dotácií, príspevkov ku mzde absolventov, návratu do rodiska, adaptačnej jazykovej prípravy, mentorského príspevku, vstupnej náborovej jednorazovej dotácie a podpory celoživotného vzdelávania. Strednodobé ciele zahŕňajú zmenu imidžu povolania sestra, zmenu financovania zdravotníctva a zmenu pracovných podmienok.

Príklady dobrej praxe zo zahraničia

Štátna tajomníčka rezortu Lenka Dunajová Družkovská sa zúčastnila bilaterálneho rokovania na pôde ministerstva zdravotníctva v Českej republike. Kolegovia z Čiech potvrdili, že k zastabilizovaniu sesterského personálu im pomohlo navýšenie miezd a strategický materiál, v ktorom sa venujú problematike ľudských zdrojov v zdravotníctve. Tieto strategické dokumenty sú prijaté na národnej úrovni a bez ohľadu na politickú atmosféru v krajine sa ministerstvo riadi týmito dokumentami.

Zmena štandardu práce zdravotnej sestry

Krajiny, ktoré začínajú pociťovať nedostatok zdravotných sestier sa uchyľujú k zmene štandardu práce zdravotnej sestry a prispôsobujú ho k iným profesiám.

tags: #vek #odchodu #do #dôchodku #zdravotná #sestra