
V slovenskej spoločnosti možno v súčasnosti pozorovať výrazné názorové rozdelenie, ktoré sa prejavuje ako konflikt medzi liberálnym a konzervatívnym táborom. Toto rozdelenie sa odráža v mediálnom prostredí, politike a celkovom spoločenskom vnímaní. Hoci je toto bipolárne vnímanie zjednodušujúce, do istej miery uľahčuje orientáciu a výber pre voličov.
Na Slovensku existujú médiá, ktoré sú vnímané ako liberálne (napr. SME, Denník N) a konzervatívne (napr. Postoj, Štandard). Zatiaľ čo Postoj sa otvorene definuje ako konzervatívne médium, SME a Denník N sú takto vnímané predovšetkým konzervatívnym spektrom, hoci sa samy takto nedefinujú. Príchod Postoja do slovenského mediálneho priestoru priniesol so sebou špecifický pohľad, ktorý obohatil mediálnu scénu. Pluralita uhlov pohľadu je nesmierne dôležitá, pretože každé médium nazerá na skutočnosť z určitej perspektívy.
V politike sa konzervatívne sily prezentujú rôznorodo. Patria sem strany a politici ako KDH, KÚ, Republika, Kotleba, Harabin, Taraba a SNS. Za konzervatívneho politika bol považovaný aj Boris Kollár a v prezidentskej kampani aj Peter Pellegrini. Progresívno-liberálne strany zastupujú PS a SaS. Konzervatívne spektrum je teda veľmi pestré a spletité, zahŕňa subjekty, ktoré sú si navzájom vzdialené. Strana Smer sa vyhýba tomuto označeniu a zdôrazňuje svoju sociálnu orientáciu, aj keď niektorí jej predstavitelia hovoria o hájení konzervatívnych hodnôt. Pri niektorých témach sa Smer snaží osloviť konzervatívnych voličov.
Bipolárne vnímanie politiky nie je nový fenomén. V minulosti sme prešli od demokraticko-postkomunistickej bipolárnosti cez obdobie antimečiarizmu k ľavicovo-pravicovej bipolárnosti, ktorú v súčasnosti nahrádza progresívno-konzervatívny naratív. Politické strany a politici do istej miery pristupujú na tento bipolárny systém kvôli médiám, ktoré pomáhajú voličom orientovať sa. Za kľúčový moment zmeny kategorizácie možno považovať vznik denníka Postoj v roku 2015.
Posun v definovaní sa možno pozorovať aj v prípade KDH. V stanovách z roku 2010 sa hnutie definovalo ako „strana konzervatívna a demokratická“ a usilovalo sa o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt. V posledných stanovách z roku 2020 sa okrem konzervatívnej strany a konzervatívnych hodnôt členovia definujú ako kresťanskí demokrati a konzervatívci, a to opakovane. Rovnaký posun možno sledovať aj v predvolebných programoch.
Prečítajte si tiež: Zmeny v predčasných dôchodkoch
Bipolárne vnímanie skutočnosti má výhodu v tom, že umožňuje jednoduchý a rýchly výber a ľahké zorientovanie sa. Avšak, tento systém vytvára falošné alternatívy a môže viesť k agresívnemu slovníku voči „druhej strane“. Rizikom je, že táto bipolárnosť prerastie do ideológie a pozície, ktorá už nie je o rovnováhe, ale vytvára skreslenú realitu. Ak chce niekto zaujať na takejto zjednodušenej osi, musí byť radikálnejší ako ostatní.
Zdá sa, že liberálno-progresívne spektrum udáva trend, zatiaľ čo konzervatívne sa mu snaží oponovať a biť na poplach. Konzervatívci majú väčšiu potrebu zadefinovať sa, brániť sa a venovať sa tomuto vzťahu než progresívci. Na Slovensku sa konzervativizmus často spája s kresťanstvom. Skutočnosť je však komplexnejšia a pestrejšia ako jej bipolárne vnímanie.
Ľavica sa prelína s konzervativizmom a pravica s liberalizmom. SaS je pravicová strana s progresívnymi názormi. PS a Hlas by mohli byť skutočnými ľavicovými stranami, no PS sa tomuto označeniu bráni, zatiaľ čo Hlas vidí u konzervatívnych voličov potenciál. Smer sa snaží raziť „svoju ľavicovú cestu“ sociálnej demokracie a skĺbiť sociálny, národný a konzervatívny aspekt.
Pôvod politických kategórií ľavica a pravica siaha do obdobia Francúzskej revolúcie. Ľavica zvyčajne uprednostňuje progresivizmus a sociálne zmeny, usiluje sa o rovnoprávnejšiu spoločnosť a zastáva záujmy nižších a stredných vrstiev. Pravica zvyčajne uprednostňuje konzervativizmus, tradičné hodnoty a obmedzenie zásahov štátu.
Politicko-mediálna scéna na Slovensku je prevažne bipolárna a navzájom prepojená. Táto bipolárna kategorizácia nie je absolútna, ale len dominantná v dualite termínov. Skutočnosť je oveľa komplexnejšia, pestrejšia a bohatšia než jej zredukovaná vízia. Bipolarita, ktorá je do seba uzavretá, prehlbuje polarizáciu. Je potrebné pestovať zdravú polaritu, v ktorej je viacero pólov, a nezabúdať na to, že žiaden z nich nevlastní absolútnu pravdu.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek v Českej republike
Tragická vražda Matúša a Juraja v roku 2022 poukázala na hlboko zakorenenú netoleranciu v slovenskej spoločnosti. Pri snahe identifikovať korene netolerancie je dôležité nepodľahnúť jednoduchým vysvetleniam a aplikovať prístup, ktorý abstrahuje z konkrétnych faktov a vytvorí široko aplikovateľný koncepčný rámec. Dôležitým fenoménom v tvorbe sociálnej identity sú kultúrne naučené kategórie, ktoré zameriavajú pozornosť na určité aspekty správania a vzhľadu jednotlivca. Voľba kategórie je však len prvým krokom v tvorbe sociálnej identity človeka. Ľudia sa nezamýšľajú nad tým, prečo iných ľudí hodnotia tak, ako ich hodnotia. Takéto zamyslenie však ako spoločnosť súrne potrebujeme. Zdá sa však, že vo verejnej diskusií takéto chápanie sveta (takmer) úplne absentuje, a presadzuje sa skôr esencialistické zmýšľanie. Esencializmus vedie k predpojatosti a ku vnímaniu členov istej sociálnej kategórie ako osôb, ktoré majú spoločnú hlbokú, základnú, inherentnú povahu.
Chápanie (ne)tolerancie ako fenoménu založenom na esencialistickom zmýšľaní implikuje možnosť zmeny. Ako spoločnosť sa však musíme vzdať súčasného chápania sveta a spoločne vytvoriť - vykonštruovať - spoločnosť, v ktorej nebudeme ľudí hodnotiť na základe kategórií, ktoré sú v konečnom dôsledku nedôležité. Jedným zo spôsobov, ako môžeme takúto spoločnosť vytvoriť, je napríklad prostredníctvom „znovuobjavenia“ hodnoty vedomostí produkovaných humanitnými a spoločenskými vedami. Práve tieto oblasti ľudského poznania nás totiž učia dekonštruovať sociálne identity - niečo, čo čísla a rovnice nedokážu.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť dôchodkov v Česku
tags: #konzervatívny #sociálny #systém #Slovenská #republika #charakteristika