Valorizácia miezd a inflácia: Ako inflácia ovplyvňuje vaše príjmy a čo s tým robiť

Inflácia, teda všeobecný nárast cien tovarov a služieb, je realitou, ktorá ovplyvňuje život každého z nás. Znižuje kúpnu silu peňazí, čo znamená, že za rovnaký obnos si môžeme kúpiť menej tovarov a služieb ako predtým. Ako sa táto situácia dotýka miezd a ako sa s ňou môžu zamestnanci vyrovnať?

Čo je to inflácia a ako sa prejavuje?

Ekonómovia definujú infláciu ako všeobecný nárast cien ekonomických statkov, čo spôsobuje zníženie kúpnej sily peňazí. Jednoduchšie povedané, kým v roku 2010 ste v obchode s potravinami kúpili jedlo za 100 €, v roku 2021 by vás úplne identický nákup stál viac peňazí. Príčinou je zvyšovanie cien vstupov (energie, suroviny,…), ktorý sa odráža v cenách výstupov pre koncového spotrebiteľa.

Miera inflácie sa vyčísľuje v percentách a v období posledných rokov sa podľa Štatistického úradu pohybuje na úrovni 1 až 3 %. Pri výpočte sa zohľadňujú ceny potravín, šatstva, bývania, paliva, dopravy, zdravotnej starostlivosti, výdavkov na vzdelávanie a iných tovarov a služieb každodennej potreby.

Ekonómovia rozlišujú miernu, cválajúcu a hyperinfláciu. Mierna inflácia neprekračuje tempo rastu ekonomického výkonu v danej krajine a vyjadruje sa jednociferným číslom. Cválajúca inflácia sa pohybuje v hodnotách 10 až 100 %, pri ktorej výrazne klesá kúpna sila peňazí. Hyperinflácia je extrém, pri ktorom peniaze strácajú svoj význam, ako tomu bolo napríklad v Nemecku po 2. svetovej vojne alebo v Zimbabwe v roku 2008.

Nominálna mzda vs. reálna mzda

Predstavte si, že ste pred piatimi rokmi dostali za svoju prácu odmenu 1 000 €. Odvtedy sa vaša mzda nezvýšila, a teda rast nominálnej mzdy predstavuje 0 %. Reálna mzda vám za toto obdobie klesla až o 9 %, čo predstavuje ročné zníženie o 2 %.

Prečítajte si tiež: Výsluhové dôchodky na Slovensku

Nominálna mzda je mzda vyjadrená v peniazoch. Reálna mzda vyjadruje kúpnu silu, teda čo si za svoje peniaze môžete kúpiť. Je znížená o mieru inflácie. Ak vám teda váš zamestnávateľ nominálnu mzdu medziročne nezvyšuje, de facto si za svoj príjem môžete kúpiť menej a menej tovarov a služieb.

Štatistický úrad pravidelne monitoruje vývoj reálnych miezd. Medziročne porovnáva výšku nominálnej mzdy očistenú o infláciu (t.j. reálnu mzdu) a prináša percentuálne vyjadrenie tejto zmeny. Krátko po vzniku Slovenskej republiky, ale aj okolo roku 2000 si Slováci v dôsledku vysokej miery inflácie zakúpili za svoj plat menej tovarov a služieb.

Ako sa vyvíjali mzdy v poslednom období?

Dynamika miezd v treťom kvartáli ochladla, keď si po rekordnom tempe z jari pripísala nárast o 5,7 %. Spomalenie je výsledkom korekcie mimoriadne silného minulého štvrťroku, keď rast platov vďaka jednorazovým odmenám vystrelil k 9 %. V reálnom vyjadrení si zamestnanci medziročne polepšili len o 1,3 %. Po očistení o sezónne faktory reálna mzda medzikvartálne dokonca klesla.

Verejný sektor opäť predbehol v raste platov súkromný sektor. Hlavným ťahúňom bolo zdravotníctvo, kde si zamestnanci vďaka štedrej valorizácii z marca prilepšili o 9,6 %. Vo zvyšku verejného sektora však dynamika miezd nedosiahla 5 %. Septembrová valorizácia v školstve sa ešte nestihla naplno prejaviť vo výsledku za tretí kvartál, nárast nad 7 % v tomto sektore preto čakáme až v závere roka.

Rast platov v súkromnom sektore pribrzdil najmä priemysel a služby s vyššou pridanou hodnotou. Nadpriemerné tempo zvyšovania platov si udržalo stavebníctvo, kde mzdy rástli tesne pod 8 %. Aj vďaka čerpaniu z plánu obnovy si tak stavebníctvo v raste platov v tomto roku pripíše prvenstvo. Zároveň však úroveň miezd v tomto sektore patrí k najnižším v ekonomike, oproti celkovému priemeru zaostáva o tretinu. Dynamický rast miezd nad 8 % vykázali aj gastro sektor, hotelierstvo, doprava, skladovanie a poľnohospodárstvo kde je relatívne vysoký podiel zamestnancov blízko minimálnej mzdy.

Prečítajte si tiež: Aktuálny vývoj v valorizácii policajných dôchodkov

Čo na to zamestnávatelia?

V dotazníkových prieskumoch, ktoré realizovala NBS, sa pýtali zamestnávateľov, či zohľadňujú mieru inflácie v mzdách svojich zamestnancov. Kladne odpovedala len necelá polovica, teda 46 % opýtaných. Z prieskumu vyplynulo, že najvýraznejší faktor ovplyvňujúci rast miezd zamestnancov je ziskovosť firmy.

Na Slovensku bola posledné roky vysoká inflácia, avšak mzdy nie vždy stíhali rásť aspoň v takej výške ako inflácia. Dôsledkom bolo, že ľudia boli každý rok chudobnejší, čo cítili pri každom nákupe.

Ako bojovať proti inflácii?

Vzhľadom na to, že inflácia znižuje reálnu hodnotu miezd, je dôležité aktívne sa zaujímať o valorizáciu (zvýšenie) miezd. Tu je niekoľko tipov:

• Pýtajte si vyšší plat: Argumentujte mierou inflácie a poklesom kúpnej sily vašej mzdy. Pripravte si argumenty podložené dátami o inflácii a vašom prínose pre firmu.
• Sledujte vývoj miezd vo vašom sektore: Zistite, ako sa vyvíjajú mzdy v porovnateľných pozíciách a firmách. To vám pomôže pri vyjednávaní o zvýšení platu.
• Zlepšujte svoje zručnosti a kvalifikáciu: Investícia do vzdelávania a rozvoja zručností zvyšuje vašu hodnotu na trhu práce a umožňuje vám žiadať vyšší plat.
• Zvážte zmenu zamestnania: Ak váš zamestnávateľ nereaguje na infláciu a nezvyšuje vám plat, zvážte možnosť zmeny zamestnania za lepšie platenú pozíciu.
• Využívajte online kalkulačky: Ak chcete vedieť, presne o koľko je vaša mzda reálne nižšia, využite online kalkulačku, ktorá preráta, akú vysokú by ste mali mať mzdu v súčasnosti, aby dobehla infláciu za posledné roky. Takáto kalkulačka zohľadňuje aj komplikovaný výpočet kumulatívnej inflácie za dlhšie obdobie a ukazuje porovnanie s priemernou či minimálnou mzdou.

Pracovný trh a participácia

Starnutie populácie sa nám popri dovoze pracovnej sily zo zahraničia darí tlmiť aj neustále sa zvyšujúcou participáciou na trhu práce. Miera zapojenia u produktívneho obyvateľstva zostáva aj napriek zvýšeným odchodom do predčasného dôchodku blízko historických maxím. V minulom kvartáli malo alebo si hľadalo prácu až 76,3 % ľudí vo veku 15-64 rokov, čo je o vyše desatinu viac než v roku 2009 a o takmer 5 % viac než na začiatku 2021.

Celková miera participácie na Slovensku síce prevyšuje priemer EÚ, výrazne však zaostávame v zapojení špecifických skupín. Za kratší koniec ťaháme najmä v participácii mladých do 25 rokov, žien do 35 rokov a starších ročníkov nad 60 rokov. Jedným z riešení by mohlo byť zvýšenie podielu ľudí na čiastočný úväzok. Vlani to na Slovensku využili len 4 % zamestnaných, čo je desaťkrát menej ako napr. v Holandsku. Miera participácie na trhu práce je blízko historických maxím, pomohlo by však viac flexibilnejších úväzkov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre predčasný dôchodok na Slovensku

tags: #valorizácia #miezd #a #inflácia