Návrh valorizácie minimálnej mzdy na Slovensku: Zmeny, dopady a perspektívy

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR pripravilo návrh novely zákona, ktorý má za cieľ zvýšiť minimálnu mzdu na Slovensku. Tento krok vyvoláva širokú diskusiu medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a ekonómami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na navrhované zmeny, ich dôvody, dopady a potenciálne riziká.

Súčasný stav a dôvody pre zmenu

V súčasnosti je minimálna mzda na Slovensku stanovená na úrovni 57 % priemernej mesačnej mzdy z predchádzajúcich dvoch rokov. V roku 2023 dosahovala minimálna mzda 700 eur, zatiaľ čo priemerná mzda v krajine bola 1 430 eur, čo predstavuje podiel 48,95 %. Minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš trvá na zvýšení minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy, a to aj napriek námietkam zamestnávateľov.

Dôvodom pre túto zmenu je snaha o implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii. Zvýšenie minimálnej mzdy má za cieľ zabezpečiť dôstojnejšiu životnú úroveň pre nízkopríjmových zamestnancov a priblížiť sa k priemeru Európskej únie. Zníženie z 60 na 57 percent bolo počas minulej vlády súčasťou balíka opatrení na zníženie negatívnych dôsledkov pandémie covidu. ,,Nakoľko predmetná mimoriadna situácia už netrvá, je potrebné sa vrátiť k pôvodnému spôsobu určovania sumy minimálnej mzdy v prípade nedosiahnutia dohody sociálnych partnerov na jej sume," odôvodnil rezort práce.

Nový automat a predpokladané zvýšenie minimálnej mzdy

Novela zákona o minimálnej mzde, ktorú schválila Národná rada SR, zavádza nový automat pre výpočet minimálnej mzdy. Od roku 2026 sa minimálna mzda bude určovať ako 60 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Ministerstvo práce ponecháva možnosť pre sociálnych partnerov dohodnúť sa na výške minimálnej mzdy.

Podľa aktuálnych prepočtov by minimálna mzda mala stúpnuť na 816 eur od 1. januára 2025 a na 874 eur v roku 2026. V prípade, že sa minimálna mzda na rok 2026 určí podľa už platného automatu, teda 60 % z priemernej mesačnej mzdy, v roku 2026 bude predstavovať sumu 920 eur a v roku 2027 sumu 969 eur. Výška hodinovej minimálnej mzdy by podľa tohto automatu mala v roku 2026 byť na úrovni 5,287 eur a v roku 2027 by mala byť na úrovni 5,569 eur.

Prečítajte si tiež: Výsluhové dôchodky na Slovensku

Vplyv na príplatky a odvody

Návrh zákona má vplyv aj na príplatky za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu. Pri vyššej minimálnej mzde budú automaticky vyššie aj tieto príplatky.

Zvýšenie minimálnej mzdy od 1.1.2025 bude mať vplyv aj na zvýšenie odvodov zamestnanca a zamestnávateľa, ktoré upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Z hrubej mesačnej mzdy 816 eur zamestnávateľ zrazí zamestnancovi od 1.1.2025 odvody vo výške 109,34 eur a zamestnávateľ zaplatí odvody vo výške 295,38 eur. Celková odvodová povinnosť z minimálnej mesačnej mzdy predstavuje sumu 404,72 eur (49,6 % z hodnoty hrubej mzdy). V porovnaní s rokom 2024 dochádza ku zvýšeniu odvodového zaťaženia o 32,73 eur, čo predstavuje nárast o 8,80 %.

Dopad na čistú mzdu a daňový bonus

Zvýšenie minimálnej mzdy od 1. januára 2025 má vplyv na zvýšenie čistej mzdy zamestnanca o 48 eur. Čistá mzda predstavuje sumu, ktorú zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi na jeho účet alebo v hotovosti, v termíne výplat. Výška čistej minimálnej mzdy sa určuje z hrubej minimálnej mzdy, odpočítaním odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. U zamestnanca, ktorého pracovné miesto je zaradené do prvého stupňa náročnosti práce predstavuje čistá minimálna mzda od 1.1.2025 sumu 663,50 eur (za predpokladu, že si zamestnanec uplatní NČZD a neuplatní si daňový bonus na dieťa), resp. 572,39 eur (ak si zamestnanec neuplatní NČZD ani daňový bonus na dieťa).

Porovnaním čistej minimálnej mzdy s rokom 2024 si zamestnanec od 1.1.2025 prilepší:

• o sumu 48 eur, resp. 7,80 % - ak si mesačne uplatní a aj v roku 2024 si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,
• o sumu 46,30 eur, resp. 8,80 % - ak si mesačne neuplatní a ani v roku 2024 si neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Výšku čistej mzdy môžu okrem vyššie spomínaného daňového bonusu ovplyvniť aj zrážky zo mzdy, ktoré zamestnancovi vykoná zamestnávateľ napr. z titulu exekúcie, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, splácanie pôžičky zamestnávateľovi a pod.

Prečítajte si tiež: Aktuálny vývoj v valorizácii policajných dôchodkov

Od 1.1.2025 sa v dôsledku prijatia tzv. konsolidačného balíčka znižuje veková hranica dieťaťa, u ktorého si rodičia môžu daňový bonus uplatniť. Rodičia budú mať naposledy nárok na daňový bonus v mesiaci, kedy dieťa dovŕši 18 rokov veku. V roku 2025 sa súčasne končí prechodné obdobie, v ktorom bolo možné uplatňovať zvýšenú sumu daňového bonusu (140 eur) u dieťaťa do 15 rokov veku. Maximálna mesačná výška daňového bonusu, ktorá bude platná pre rok 2025 je:

• 50 eur mesačne, pre vyživované dieťa vo veku od 15 do 18 rokov, alebo
• 100 eur mesačne, na vyživované dieťa do 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku.

Ďalšia zmenou, ktorá platí od roku 2025, je úprava percentuálneho limitu základu dane, resp. čiastkového základu dane, podľa počtu vyživovaných detí daňovníkom.

Náročnosť práce a minimálna mzda

Zamestnávateľ je povinný priradiť každému vytvorenému pracovnému miestu stupeň náročnosti práce. Jednotlivé stupne náročnosti práce sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené v prílohe č. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“). Priradenie stupňa náročnosti práce neplatí iba v prípade, ak má zamestnávateľ dohodnuté podmienky odmeňovania zamestnancov v kolektívnej zmluve.

Minimálna výška hrubej mzdy závisí od priradeného stupňa náročnosti práce. Výška minimálnej mzdy narastá so zvyšovaním stupňa náročnosti práce, t. j. čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu minimálnu mzdu. Dôležité je tiež spomenúť, že stupne náročnosti práce sa podľa Zákonníka práce vzťahujú iba na zamestnancov pracujúcich na plný pracovný úväzok. Zamestnancovi, ktorého pracovné miesto zaradí zamestnávateľ do prvého stupňa náročnosti práce, patrí minimálna mesačná mzda v sume 816 eur.

Cena práce a náklady zamestnávateľa

Cena práce predstavuje celkové náklady zamestnávateľa, ktoré musí vynaložiť v súvislosti so zamestnávaním zamestnanca. V praxi sa cena práce môže označovať aj ako superhrubá mzda. Cena práce zamestnávateľa sa vypočíta ako súčet hrubej mzdy a odvodov zamestnávateľa do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Na výpočet ceny práce nemajú vplyv odvody zo mzdy platené zamestnancom.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre predčasný dôchodok na Slovensku

Od 1.1.2025 bude cena práce zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca odmeňovaného minimálnou mesačnou mzdou, vo výške 1 111,38 eur. V porovnaní s rokom 2024, kedy bola cena práce zamestnávateľa u rovnakého zamestnanca vo výške 1 021,49 eur, sa náklady zamestnávateľa zvýšia o 89,89 eur, čo predstavuje nárast o 8,80 %.

Reakcie zamestnávateľov a ekonómov

Zvýšenie minimálnej mzdy vyvoláva obavy u zamestnávateľov, ktorí upozorňujú na zvýšené náklady a potenciálne negatívne dopady na konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Hovorkyňa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Petra Podhorcová potvrdila, že separátne stretnutie zamestnávateľov s ministrom práce na túto tému realizované nebolo.

Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR), poznamenala, že nový model výpočtu minimálnej mzdy bude mať výrazný dopad na podnikateľské prostredie aj v kontexte zavedenia konsolidačného balíčka. AZZZ SR sa obáva, že dlhodobý tlak na firmy bude viesť k nežiaducim dôsledkom, ako sú zníženie konkurencieschopnosti, strata pracovných miesta a odliv investícií.

Analytik z INESS Róbert Chovanculiak zdôraznil, že od roku 2026 síce budeme mať minimálnu mzdu o 26 eur vyššiu, ale mzdové náklady narastú o 57,6 eur. S nimi aj daňové zaťaženie.

Hlavný ekonóm Tatra banky Róbert Prega konštatoval, že nie je najšťastnejší spôsob vynucovať rast miezd zvyšovaním minimálnej mzdy. Skôr naopak. V konečnom dôsledku to znižuje šancu menej kvalifikovaných pracovníkov.

Porovnanie s Európou a susednými krajinami

Európske smernice neurčujú konkrétnu hodnotu minimálnej mzdy v členských štátoch, odporúčania sú však na úrovni 50 percent priemernej mzdy v danom roku. Zákony v Rakúsku, Švédsku, Nórsku, Fínsku a Dánsku platové minimum na národnej úrovni neobsahujú. Minimálne zárobky pre jednotlivé profesie tam určujú kolektívne zmluvy.

V Európe patríme ku krajinám s nižšou minimálnou mzdou. V porovnaní so susedným Českom sme však na tom zhruba rovnako. Budúci rok sa bude u nás minimálna mzda počítať ešte podľa starých pravidiel (57 percent z priemernej mzdy), vzrastie o 66 eur na 816 eur. V Česku od januára stúpne o 76 eur na 830 eur, čo znamená 42,2 percent priemernej mzdy. Ćeská vláda rozhodla, že najnižší zárobok sa má do roku 2029 postupne dostať na 47 percent.

tags: #valorizácia #minimálnej #mzdy #návrh