Vecné bremeno: Komplexný sprievodca právnym obmedzením nehnuteľnosti

Vecné bremeno predstavuje právne obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Ide o právo, ktoré môže spočívať v povinnosti niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo vykonávať. Ak sa chystáte kúpiť nehnuteľnosť alebo sa vás vecné bremeno inak týka, je dôležité pochopiť jeho význam, spôsob vzniku a možnosti zrušenia.

Čo je vecné bremeno? Definícia a základné pojmy

Vecné bremeno je právny termín, ktorý sa používa v oblasti nehnuteľností a vlastníckych práv. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného. V praxi ide o situácie, keď je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Vecné bremeno je jednou z foriem užívania nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. Vecné bremeno na nehnuteľnosti je označené na liste vlastníctva, v časti „C“ - ťarchy. Vecné bremeno predstavuje komplikáciu pri kúpe nehnuteľnosti na hypotekárny úver, môže však zasahovať aj do iných aktivít.

Právo niečo strpieť predpokladá povinnosť vlastníka nehnuteľnosti (t.j. povinného z vecného bremena) strpieť správanie oprávneného z vecného bremena, ktorý zaťaženú nehnuteľnosť využíva vo svoj prospech. Ide napríklad o povinnosť vlastníka nehnuteľnosti strpieť tretie osoby, ktoré majú právo dožitia v danej nehnuteľnosti. Povinnosť niečoho sa zdržať znamená, že vlastník nehnuteľnosti sa musí zdržať určitého konania, na ktoré ho inak oprávňuje jeho vlastnícke právo.

Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca

Vecné bremeno in rem a in personam

Rozlišujeme dva typy vecných bremien:

• Vecné bremeno in rem: Znamená to, že práva vyplývajúce z vecného bremena (napríklad právo na prechod cez susedný pozemok) patria komukoľvek, kto vlastní nehnuteľnosť, pre ktorú bolo dané vecné bremeno ustanovené. Keď dôjde k zmene vlastníka tejto nehnuteľnosti, práva a záväzky spojené s vecným bremenom "in rem" nezanikajú, ale automaticky prechádzajú na nového vlastníka. Čo v praxi znamená, že ak bol ustanovený prechod cez susedný pozemok ako vecné bremeno "in rem", nový majiteľ nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo bremeno zriadené, získava tiež právo na tento prechod. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Táto klauzula hovorí o tom, že pokiaľ si kúpite nehnuteľnosť, na ktorej je zriadené vecné bremeno In rem (viaže sa na konkrétnu nehnuteľnosť), tak tieto bremená prejdú po úspešnom vklade na katastri na vás, ako na nového majiteľa nehnuteľnosti.Použitie termínu ‚‚In rem‘‘ vo výsledku teda zabezpečuje, že práva a povinnosti na základe uloženého vecného bremena budú platiť pre všetkých vlastníkov nehnuteľnosti a nezávisle na ich zmene. Vecné bremeno ‚‚In rem‘‘, tak tieto, keďže sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, oprávňujú a zaväzujú každého vlastníka. Ak sa vlastníctvo zmení, napríklad danú nehnuteľnosť kúpite, tak toto vecné bremeno prejde na vás ako nadobúdateľa nehnuteľnosti, keďže je ním táto nehnuteľnosť zaťažená.
• Vecné bremeno in personam: Na druhej strane, vecné bremeno in personam je viazané na konkrétnu osobu a s jej úmrtím prestáva existovať. Klasickým prípadom vecného bremena in personam je právo na doživotné užívanie nehnuteľnosti, ktoré je priznané špecificky určenej osobe. Vecné bremeno ‚‚In personam‘‘, napríklad doživotné užívanie nehnuteľnosti, priznáva právo osobe bez toho, aby bola vlastnícky viazaná k predmetnej nehnuteľnosti. Toto bremeno platí iba pre danú osobu a zaniká buď smrťou tejto fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Môže tiež zaniknúť dohodou medzi osobami z vecného bremena oprávnenou a povinnou. Takéto vecné bremeno neprechádza na nadobúdateľa pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti, na ktorej vecné bremeno viazne, ale zaniká smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Môže ísť napr. o prípad doživotného užívania bytu.

Všetky druhy vecných bremien vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností.

Ako vzniká vecné bremeno?

Právne vzťahy vecných bremien vznikajú zo zákona, rozhodnutím príslušného orgánu, písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov a vydržaním § 151o ods. 1.

Vecné bremeno môže vzniknúť viacerými spôsobmi, pričom najčastejšie sa stretávame s týmito situáciami:

• Zmluvou: najčastejšie sa uzatvára medzi vlastníkmi nehnuteľností, napríklad keď rodičia prevedú dom na deti s podmienkou doživotného užívania, alebo keď sa susedia dohodnú na práve prechodu cez pozemok. Zmluvné vecné bremená vznikajú na základe zmluvy o zriadení vecného bremena medzi povinným, teda vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá má byť zaťažená nehnuteľnosťou a oprávneným, teda osobou, v prospech ktorej sa má vecné bremeno zriadiť. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ)[2] inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena. K písomnej forme zmluvy o zriadení vecného bremena sa v súlade s § 42 ods.
• Závetom a dedičským konaním: ak poručiteľ v závete ustanoví vecné bremeno, musí byť toto právo zapísané do katastra.
• Dohodou dedičov: dediči sa môžu dohodnúť na užívaní určitej časti zdedenej nehnuteľnosti.
• Rozhodnutím súdu alebo iného orgánu: napríklad v prípade vyporiadania spoluvlastníctva alebo neoprávnenej stavby. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
• Zo zákona: napríklad pri umiestňovaní inžinierskych sietí alebo dopravných značiek. Niektoré vecné bremená naopak vznikajú priamo zo zákona, bez zmluvy - a vlastník ich musí strpieť, aj keď s tým nesúhlasí. Typické prípady: právo uloženia inžinierskych sietí (vodovod, elektrina, plyn) - ak je to nevyhnutné pre verejný záujem (napr. § 66 stavebného zákona), právo prechodu cez pozemok, ak nie je iný prístup k susednej nehnuteľnosti - tzv. nevyhnutná cesta podľa § 151o Občianskeho zákonníka (tú určuje súd), ochranné pásma, napríklad pri vedení elektriny alebo plynu. Tieto bremená vznikajú aj bez vašej aktivity, a niekedy ani nie sú zapísané v katastri - no právne existujú a musíte ich rešpektovať.
• Vydržaním: ak niekto dlhodobo užíva nehnuteľnosť s vedomím vlastníka, môže získať vecné bremeno vydržaním. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.

Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno vzniká až zápisom do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom.[4] Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Prečítajte si tiež: Postup pri zápise vecného bremena

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 OBZ je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle § 72 ods. 1 OBZ robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle § 44 ods. 1 ZKR ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení ZKR a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j. zriadené bez primeraného protiplnenia), bolo by vecné bremeno platné, voči veriteľom by však bolo neúčinné (§ 44 ods.

Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (aktuálne znenie, § 9 ods. 14). Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi, resp.

Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva z § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor,[15] vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm.

Subjekty vecného bremena

Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu (napr. Zmluvu k vecnému bremenu zriaďuje spravidla vlastník nehnuteľnosti. Výnimkou môže byť osobitný zákon, ktorý môže oprávniť aj ďalšie osoby.

Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného. Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu v zmysle § 139 ods.

Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena

Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena.[8] Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. V prípade práva doživotného užívania nehnuteľnosti konštatoval, že pri zriadení vecného bremena nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezakladá právo spoluvlastníka bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník. Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv (napr.

Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Vyššie uvedenou zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno in rem (k nehnuteľnej veci),[11] neexistuje tu totožnosť v subjektoch, v dôsledku čoho je zriadenie takéhoto vecného bremena možné.

Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle § 139 ods. Ak by oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem znelo napríklad v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom výška spoluvlastníckych podielov by bola rovnaká, t. j. každý vlastní podiel v rozsahu 1/3 a zmluvu o zriadení vecného bremena by uzatvoril len jeden z podielových spoluvlastníkov, vecné bremeno in rem by nebolo dostatočne určité. V tomto prípade by sa každý z podielových spoluvlastníkov mohol považovať za oprávneného z vecného bremena, ale zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrel iba jeden z nich. Takto zriadené vecné bremeno by zároveň bolo nepriamo (fakticky) vecným bremenom in personam, pretože účelom zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti je prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti konkrétnym spoluvlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti, t. j. konkrétnou osobou, čo definuje vecné bremeno „in personam“.[13] Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení (t. j.

Ako zistím, či na nehnuteľnosti je vecné bremeno?

V prvom rade nahliadnite do listu vlastníctva, na ktorom je nehnuteľnosť evidovaná. Toto je možné vykonať aj online cez portál Úradu geodézie, katrografie a katastra SR prípadne vyhľadávaním priamo cez katastrálnu mapu.

Sledujte hlavne:

• Oddiel C - Ťarchy, kde sú evidované vecné bremená,
• Typ bremena - napr. „doživotné bývanie“, „právo prechodu“, „inžinierske siete“,
• Kto je oprávnený - teda v prospech koho je vecné bremeno zriadené.

Pozor: Vecné bremeno sa môže viazať aj na určitú časť nehnuteľnosti (napr. len prístupová cesta), čo možno zistiť z geometrického plánu alebo zmluvy.

Popri zákonných vecných bremenách, ktoré vyplývajú priamo z právnych predpisov a nemusia byť zapísané v katastri nehnuteľnosti (a teda na príslušnom liste vlastníctva), upozorňujem vždy klientov aj na to, aby si dali pozor a zmluvne v rámci kúpnej zmluvy ošetrili aj prípady, kedy vecné bremeno ešte nemusí byť zapísané v katastri hoci už zmluva o jeho zriadení existuje a bola zmluvnými stranami podpísaná.

Kúpna zmluva by teda mala obsahovať aj vyhlásenie predávajúceho, že takáto zmluva neexistuje a že vo vzťahu k nehnuteľnosti neexistujú iné vecné bremená, než zákonné a tie, ktoré vyplývajú z listu vlastníctva, ako ani žiadna zmluva, ktorá by nehnuteľnosti zaťažovala právom tretej osoby.

Najčastejšie typy vecných bremien

• Doživotné užívanie bytu alebo domu - napr. rodičia predajú dom, ale ostanú v ňom bývať.
• Právo prechodu cez pozemok - napr. sused potrebuje prejsť cez tvoj pozemok, lebo inak sa domov nedostane.
• Technické bremená - vedenie sietí (vodovod, plyn, elektrina).
• Záväzok niečo strpieť alebo konať - napr. zabezpečiť prístup, udržiavať cestu.
• Vecné bremeno uloženia inžinierských sietí Ide o bremeno, ktoré je potrebné zriadiť v prípade vodovodnej, elektrickej, kanalizačnej alebo plynovej prípojky. Zriaďuje ho osoba povinná z vecného bremena (čiže majiteľ nehnuteľnosti) a slúži napríklad preto, aby bolo možné na týchto inžinierskych sieťach vykonať údržbu. Môžete ho nájsť na liste vlastníctva napríklad na parcelách, kde leží cesta.
• Právo vstupu Existuje aj takzvané právo vstupu, čo samo o sebe nie je vecným bremenom, ale je dobré ho poznať. Občiansky zákonník v § 127 ods. 3 hovorí: „Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.“ Z toho vyplýva, že vstup na svoj pozemok musíte umožniť susedovi v prípade, že na tomto pozemku chce sused vykonať nevyhnutnú údržbu alebo pozemok obhospodáriť. Vstup musí byť umožnený aj osobe, ktorá je vlastníkom na údržbu alebo obhospodárenie poverená.
• Doživotné právo užívania Toto vecné bremeno sa zriaďuje „In personam“ a oprávňuje osobu, v ktorej prospech bolo toto vecné bremeno zriadené, bezplatne užívať predmetnú nehnuteľnosť, pričom vlastníka zaväzuje strpieť užívanie nehnuteľnosti touto osobou v dohodnutom rozsahu. Náklady, ktoré sa viažu k nehnuteľnosti (napr. platba za byt), znáša osoba oprávnená týmto vecným bremenom, ale ak nehnuteľnosť užíva aj jej vlastník, náklady si rozdelia podľa miery spolunažívania.
• Predkupné právo Predkupné právo definuje Občiansky zákonník v § 140 a ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve ho nájdete v § 602 až § 606. V skratke ale hovorí o tom, že ak sa nehnuteľnosť prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo s výnimkou situácie, kedy by šlo o prevod blízkej osobe. Tú zákon definuje v § 116 Občianskeho zákonníka. Zároveň, ak sa spoluvlastníci na výkone predkupného práva nedohodnú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
• Právo prejazdu a prechodu Ako už bolo vysvetlené vyššie, toto právo zaväzuje vlastníka pozemku strpieť prechod cez pozemok osobou, ktorá je z vecného bremena oprávnená, aby sa napríklad táto osoba mohla dostať k svojej nehnuteľnosti. Ak by ste zriaďovali takéto vecné bremeno, je treba dať pozor, aby bolo zapísané ‚‚In rem‘‘, teda na nehnuteľnosť, inak sa môže stať, že po smrti osoby, na ktorú by sa viazalo, by sa opäť musel zápis tohto vecného bremena riešiť, keďže by zaniklo. Zriadiť takéto vecné bremeno môže aj súd.

Ako zaniká vecné bremeno?

Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Zrušenie vecného bremena je možné viacerými spôsobmi:

• Zo zákona: ak pominie dôvod jeho existencie, napríklad smrť oprávnenej osoby. Zo zákona môže zaniknúť aj prevodom v rámci konkurzu. Ak ide o vecné bremená pôsobiace in personam, ktoré sa viažu na určitú osobu, zanikajú smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Ak ide o vecné bremená pôsobiace in rem, môžu zaniknúť, ak zanikne vec, na ktorú sa vecné bremeno viaže.
• Rozhodnutím súdu: napríklad pri preukázaní, že vecné bremeno už neplní svoj účel.
• Splynutím vlastníctva: ak oprávnená osoba získa nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. Splynutím - oprávnený človek z vecného bremena sa stane vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je ním zaťažená.
• Uplynutím doby: ak bolo bremeno zriadené na určitý čas.
• Dohodou strán: ak sa vlastník nehnuteľnosti a oprávnená osoba dohodnú na jeho zrušení. Ak bolo vecné bremeno zriadené písomnou zmluvou medzi účastníkmi, k zániku vecného bremena dochádza až rozhodnutím správy katastra.
• Premlčaním: ak sa vecné bremeno dlhodobo nevyužíva. Premlčaním, ktoré sa nevzťahuje na vecné bremená zriadené zákonom.
• Splnením rozväzovacej podmienky napr.

Ako zapísať alebo vymazať vecné bremeno z katastra?

Na zápis alebo výmaz vecného bremena je potrebné podať návrh na kataster. Ak ide o zápis na základe zmluvy, proces trvá približne 30 dní. Pri dedičskom konaní môže byť lehota 60 dní. Poplatok za vklad vecného bremena do katastra je 100 €, pri urýchlenom konaní do 15 dní je to 300 €.

Podajte návrh na vymazanie z katastra - spolu so zmluvou a prílohami (napr.

Vecné bremeno a jeho dopad na trhovú hodnotu nehnuteľnosti

Nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom môže mať nižšiu hodnotu na trhu a problém s financovaním cez hypotéku. Banky často odmietajú úvery na takéto nehnuteľnosti, preto je dôležité overiť právny stav nehnuteľnosti pred jej kúpou.

Predaj nehnuteľnosti s vecným bremenom - čo platí?

Hoci je vecné bremeno výrazným zásahom do vlastníckeho práva, ide o zásah právne možný a spravidla legálny. Zmluvné strany by preto mali zvážiť vo vzťahu k vecným bremenám v rámci predaja/kúpy nehnuteľnosti nasledovné:

• Vecné bremeno prechádza na nového vlastníka - teda ak kúpite nehnuteľnosť s bremenom, ste ním viazaný.
• Ako predávajúci ste povinný kupujúceho upozorniť, že nehnuteľnosť je zaťažená - inak hrozí zodpovednosť za škodu (osobitne, ak ide o vecné bremeno, ktoré ešte nie je zapísané v katastri)
• Kupujúci si musí zvážiť, či s bremenom súhlasí a ako ho chce riešiť - nie vždy je problémom (napr. inžinierske siete sú bežné), ale doživotné bývanie môže byť výrazné obmedzenie
• Zrušenie vecných bremien nemusí byť jednoduché a niekedy právne nemožné.

#

tags: #vcne #bremeno #uzivania #nehnutelnosti #co #to