Obrátené dôkazné bremeno: Definícia, aplikácia a dôsledky

Dôkazné bremeno je kľúčovým inštitútom v právnom systéme, ktorý určuje, ktorá strana sporu je zodpovedná za preukázanie určitých skutočností. V rámci dokazovania v civilnom sporovom konaní môže dôjsť aj k tzv. obrátenému dôkaznému bremenu. Tento článok sa venuje problematike obráteného dôkazného bremena, jeho definícii, aplikácii v rôznych právnych kontextoch a dôsledkom pre strany sporu.

Definícia a význam dôkazného bremena

Dokazovanie je proces, v ktorom sa v súdnom konaní preukazujú sporné a pre spor významné skutočnosti. V procese dokazovania je nevyhnutné určiť, ktoré skutočnosti má preukazovať ktorá strana. Dôkazné bremeno je častým predmetom záujmu právnej teórie aj súdnej praxe. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že dôkazné bremeno je nielen zaujímavým procesno-právnym inštitútom, ale zároveň z neho pre strany sporu vyplývajú významné praktické dôsledky. Práve dôkazné bremeno, resp. jeho unesenie rozhoduje o úspechu sporovej strany v súdnom konaní.

Subjektívne a objektívne dôkazné bremeno

Subjektívne dôkazné bremeno zase určuje, ktorá sporová strana má preukázať určitú skutočnosť, aby v spore uspela, resp. K preukázaniu danej skutočnosti musí strana uskutočniť dôkazný návrh. So subjektívnym dôkazným bremenom úzko súvisí bremeno tvrdenia, ktoré zase vyjadruje, aké skutkové tvrdenia musí sporová strana zaťažená dôkazným bremenom uviesť, aby v danom spore uspela. Lebo platí, že ak majú byť preukazované, resp. objasňované rozhodujúce skutočnosti, je nevyhnutné, aby tieto skutočnosti boli sporovými stranami vôbec tvrdené.

Objektívne dôkazné bremeno nie je - na rozdiel od subjektívneho dôkazného bremena - primárne určené stranám sporu, ale ide skôr o povinnosť súdu neprihliadať k určitej skutočnosti, ktorá ostala neistá, resp. stav, t.j. vtedy, ak súd vyčerpal všetky možnosti objasňovania skutkového stavu, a aj napriek tomu ostala daná skutková okolnosť neobjasnená. Ako totiž uvádza predstaviteľ českej procesualistiky P. Lavický, výsledkom dokazovania môžu byť tri rôzne varianty, a to: a) skutkový prednes bude preukázaný, b) skutkový prednes bude vyvrátený alebo c) skutkový prednes ostane neobjasnený (t.j. nebude preukázaný ani vyvrátený).

Miera dôkazu a presvedčenie súdu

S problematikou dôkazného bremena, resp. jeho unesenia priamo súvisíaj tzv. Výsledkom dokazovania preto často nie je a často ani nemôže byť poznatok o tom, že došlo k danej skutočnosti s úplnou istotou. V tejto súvislosti hovoríme o tzv. miere dôkazu, ktorá vyjadruje mieru tejto pravdepodobnosti.

Prečítajte si tiež: Dôkazné bremeno v daňovom práve

Obrátené dôkazné bremeno: Výnimka z pravidla

V rámci dokazovania v civilnom sporovom konaní môže dôjsť aj k tzv. K takejto situácii môže dôjsť najmä na základe výslovnej právnej úpravy, keď zákon pri určitých typoch súdnych sporov obracia dôkazné bremeno. Súdna prax však rozšírila možnosť obrátenia dôkazného bremena aj na tie prípady, keď zákon výslovne nepočíta s obráteným dôkazným bremenom. V tejto súvislosti poukážeme na oblasť tzv. medicínskych sporov, a to najmä v kontexte nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. II.

Obvykle platí dôkazová teória, podľa ktorej skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať navrhovateľ (proponent), kým podľa negatívnej dôkazovej teórie okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (respondenta). Podstata negatívnej dôkazovej teórie tkvie v teoréme, že od navrhovateľa nemožno spravodlivo očakávať, aby dokazoval reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, ktorej preukázanie prináleží žalovanému. Negatívna dôkazná teória nemá oporu v právnej norme, jej aplikácia je výhradne logickou požiadavkou.

Aplikácia obráteného dôkazného bremena v antidiskriminačných sporoch

Špecifikom antidiskriminačných sporov je tzv. obrátené dôkazné bremeno v spore. V prípade antidiskriminačných sporov v zmysle cit. ust. § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona platí, že žalobca nemusí preukazovať kvalifikovaný dôvod diskriminácie, ale postačuje, ak súdu oznámi skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, čo bolo pohnútkou diskriminačného konania (napr. rasa, pohlavie, vek a pod., § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, resp. § 13 ods. 2 Zák. práce v prípade tvrdenej diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch). Preukazovať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, je povinný žalovaný.

Podmienky prenosu dôkazného bremena

Podľa Uznesenia NS SR zo dňa 21.01.2009 sp. zn. 3 Cdo 21/2007, prenos dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného je potrebné pokladať za zrejmú a nespornú. Nestačí jeho vnútorné presvedčenie alebo vlastný pocit o takomto zásahu. Žalobca musí predložiť dôkazy, na základe ktorých možno (prima facie) prijať záver o porušení zásady rovnakého zaobchádzania (t.j. o rasovej, či etnickej príslušnosti žalobcu; pohnútku (resp. úmysel) žalovaného žalobca nedokazuje. Rovnako žalobca musí preukázať, že s ním bolo zaobchádzané neobvyklým spôsobom, teda znevýhodňujúcim spôsobom (t.j. rozdielnych veciach sa toto zaobchádzanie odlišovalo (materiálny prístup).

Podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 1. decembra 2015, sp. zn. III. ÚS 65/2015, postačuje, ak súdu oznámi skutočnosti, „z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo“.

Prečítajte si tiež: Dôkazné bremeno v antidiskriminácii

Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti a obrátené dôkazné bremeno

S účinnosťou od marca 2019 nadobudol účinnosť nový zákon č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o whistlebloweroch“), ktorý má za cieľ prehĺbenie a zefektívnenie ochrany poskytovanej pôvodným (a od marca 2019 plne nahradeným) zákonom č. 307/2014 Z.z., o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prenos dôkazného bremena na zamestnávateľa - zamestnávateľ je opakovane povinný znášať obrátené dôkazné bremeno pri preukazovaní legitimity negatívnych pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovateľovi (napr. pri prepustení).

Negatívna dôkazná teória a jej limity

Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio diabolica). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín negatívna dôkazná teória.

Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze.

Dôsledky obráteného dôkazného bremena

Obrátené dôkazné bremeno má významné dôsledky pre strany sporu. Pre stranu, na ktorú sa dôkazné bremeno prenáša, to znamená povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré by inak musela preukazovať protistrana. V antidiskriminačných sporoch to znamená, že zamestnávateľ musí preukázať, že nedošlo k diskriminácii, a nie zamestnanec, aby preukázal, že k diskriminácii došlo.

Prečítajte si tiež: Viac o povinnosti tvrdenia a dôkaznom bremene

tags: #obratene #dokazne #bremeno #definicia