Vecné bremeno práva vstupu a prejazdu: Podmienky a aspekty

Zmluvy o zriadení vecných bremien sú bežnou súčasťou právnej praxe. Hoci sa na prvý pohľad môžu zdať jednoduché, skrývajú v sebe množstvo právnych nuáns. Tento článok sa zameriava na vecné bremeno práva vstupu a prejazdu, jeho podmienky, aspekty a praktické dôsledky.

Úvod do problematiky vecných bremien

Vecné bremená, hoci s minimalistickou právnou úpravou, umožňujú stranám upraviť rôzne vzájomné právne vzťahy. Ich hlavným nedostatkom je faktická nezrušiteľnosť ex lege. Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien je zmluva, ktorá je v súlade s Občianskym zákonníkom dvojstranný právny úkon.

Zmluva o zriadení vecného bremena

Zmluva o zriadení vecného bremena vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena nesmie obsahovať dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu. Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa nevyžaduje, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Vecno-právna a záväzkovo-právna stránka zmluvy

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo-právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje vždy písomná forma zmluvy, inak by bola zmluva absolútne neplatná. Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z Katastrálneho zákona, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena.

Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca

Formy zmluvy a jej náležitosti

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť Katastrálny zákon, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou.

Vznik vecného bremena a jeho účinky

Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvoláva len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou. Ak účastník zmluvy o prevode nehnuteľností na jej základe nepodal návrh na vklad, alebo takýto návrh na vklad nebol podaný iným účastníkom zmluvy, nedošlo zo strany zmluvných strán k vyjadreniu vôle, aby k obligačným účinkom zmluvy následne nastúpili aj účinky vecnoprávne.

Problematické situácie a ich riešenia

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. Návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle. Katastrálny zákon a ani iný právny predpis neustanovuje vo všeobecnosti lehotu, v rámci ktorej by mal byť podaný návrh na vklad. To však neznamená, že účastníci zmluvy môžu kedykoľvek následne podať návrh na vklad s tým, že môžu s úspechom očakávať povolenie vkladu na základe doloženej vkladovej zmluvy. Čím je doba medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad dlhšia, tým je väčšie aj riziko nastúpenia takých skutkových alebo právnych okolností, ktoré vo svojich následkoch znemožnia povolenie vkladu.

Zmena v majetkovej podstate nehnuteľností

Generálne problematickou situáciou je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností. Ak ide napríklad o zmenu v oprávnených nehnuteľnostiach (zmena výmer, parcelných čísiel a podobne), pri ktorých nedôjde k zániku oprávnenej nehnuteľnosti alebo k zmene okolností, za ktorých bolo zriadené vecné bremeno, možno túto situáciu vyriešiť uzavretím dodatku k pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena. Problematickými bývajú aj situácie, kedy dôjde k zmene v osobe oprávneného alebo povinného vecného z bremena alebo k zmenám majetkovej podstaty v dôsledku ktorej sa novým vlastníkom zaťaženého pozemku stane iná osoba. V takomto prípade je potrebné, aby nový vlastník deklaroval vlastným úkonom vôľu byť viazaný skôr uzavretou zmluvou - a to vo forme osobitného vyhlásenia resp. Obdobná situácia môže nastať v prípade, ak sa pri zmluve o zriadení vecného bremena in rem stala oprávnená nehnuteľnosť vlastníctvom tretej osoby, oprávnená nehnuteľnosť zanikla alebo z pôvodnej nehnuteľnosti vzniklo viacero nových nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve viacerých osôb. Rovnako je potrebné zohľadniť, že ak dôjde k splynutiu práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok). Ak teda dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.

Subjekty vecného bremena

Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu. Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka Občianskeho zákonníka - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného.

Prečítajte si tiež: Postup pri zápise vecného bremena

Vecné bremeno a spoluvlastníctvo

Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu. Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena. Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. V prípade práva doživotného užívania nehnuteľnosti konštatoval, že pri zriadení vecného bremena nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezakladá právo spoluvlastníka bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník.

Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv.

Vecné bremeno in rem a in personam v kontexte spoluvlastníctva

Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Vyššie uvedenou zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno in rem (k nehnuteľnej veci), neexistuje tu totožnosť v subjektoch, v dôsledku čoho je zriadenie takéhoto vecného bremena možné. Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle § 139 ods. Ak by oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem znelo napríklad v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom výška spoluvlastníckych podielov by bola rovnaká, t. j. každý vlastní podiel v rozsahu 1/3 a zmluvu o zriadení vecného bremena by uzatvoril len jeden z podielových spoluvlastníkov, vecné bremeno in rem by nebolo dostatočne určité. V tomto prípade by sa každý z podielových spoluvlastníkov mohol považovať za oprávneného z vecného bremena, ale zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrel iba jeden z nich. Takto zriadené vecné bremeno by zároveň bolo nepriamo (fakticky) vecným bremenom in personam, pretože účelom zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti je prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti konkrétnym spoluvlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti, t. j. konkrétnou osobou, čo definuje vecné bremeno „in personam“. Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení (t. j.

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s Obchodným zákonníkom je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle Obchodného zákonníka robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j. zriadené bez primeraného protiplnenia), bolo by vecné bremeno platné, voči veriteľom by však bolo neúčinné.

Pozemkové spoločenstvá a obce

Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona o pozemkových spoločenstvách. Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi,. Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva zo zákona o majetku obcí. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor, vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva zákon o majetku obcí. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri vecnom bremene inžinierskych sietí?

Právo vstupu na susedný pozemok

Potrebujete sa dostať k svojmu pozemku či stavbe a najjednoduchšie je využiť parcelu vášho suseda? Odpoveď na otázku, či vám sused musí umožniť prístup na jeho pozemok a do akej miery ho môžete svojimi aktivitami obmedzovať, záleží od viacerých okolností. V prvom rade je rozhodujúce, kvôli čomu ho vlastne potrebujete využiť.

Vstup na pozemok za účelom údržby a obhospodarovania

Podľa Občianskeho zákonníka, ak je to nevyhnutné a v nevyhnutnej miere, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Umožnenie vstupu na susedný pozemok zahŕňa aj pobyt na ňom potrebný na vykonanie údržby či obhospodarovania vašej parcely. Na druhej strane však nezodpovedá trvalému právu na prechod či prejazd.

Príklad: Podľa Občianskeho zákonníka možno postupovať napr. vtedy, ak potrebujete využiť cudzí pozemok na to, aby ste sa cezeň dostali na svoj pozemok, ktorý je potrebné pokosiť. Na cudzí pozemok môžete za vyššie uvedenými účelmi vstupovať len za predpokladu, že nemáte možnosť vykonať údržbu či obhospodarovanie tak, aby ste susedný pozemok nemuseli využívať. Tento záver vyplýva najmä z judikatúry, ktorá vyslovila názor, že ak by sa obmedzenie suseda blížilo rozsahu zaťaženia klasickým vecným bremenom, ktoré možno zriadiť len za náhradu, nemožno žalobe na uplatnenie práva na vstup na susedný pozemok za účelom údržby či obhospodarovania vyhovieť.

Nárok na zriadenie vecného bremena cesty

Ak chcete svoju nehnuteľnosť, ku ktorej vedie prístup len cez cudzí pozemok, využívať aj nad rámec jej nevyhnutnej údržby a obhospodarovania, môžete naraziť na problém. Zákon síce v uvedenom prípade umožňuje uplatniť nárok na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, tento nárok si však môže podľa Občianskeho zákonníka uplatniť len vlastník stavby.

Inými slovami platí, že ak sa nedokážete so susedom dohodnúť na povolení cesty cez jeho pozemok k vašej stavbe, ku ktorej sa nemôžete dostať inak, máte takpovediac navrch. Nárok na zriadenie vecného bremena cesty si môžete uplatniť žalobou na súde. Obmedzenie vlastníckeho práva vášho suseda spočívajúce v nutnosti znášať prechod a prejazd cez jeho pozemok musí byť finančne kompenzované. Stanovenie konkrétnej výšky náhrady ovplyvňujú viaceré faktory; okrem obvyklej ceny zaťaženého pozemku by mal súd zvážiť aj okolnosti, za ktorých stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii, ale tiež negatívne dopady, ktoré bude mať povolenie cesty na vášho suseda.

Podmienky pre zriadenie vecného bremena súdom

Súd nárok na zriadenie vecného bremena zamietne najmä v prípadoch, ak:

• máte zabezpečený prístup k vašej nehnuteľnosti inými spôsobmi - skutočnosť, že vecné bremeno by pre vás bolo pohodlnejšie či výhodnejšie, resp. by ste v takom prípade nemuseli realizovať dodatočné stavebné úpravy, nie je podstatná
• máte zabezpečený prístup z verejnej komunikácie, ale problémom je, že občas nebýva zjazdná alebo je prístup sťažený kvôli jej opraviteľnej vade

K žalobe by ste mali priložiť geometrický plán, v ktorom bude zakreslená časť pozemku, cez ktorú prechod či prejazd navrhujete. Návrh trasy by mal pokiaľ možno čo najmenej zasahovať do súkromia vášho suseda a zároveň ho čo najmenej obmedzovať v užívaní jeho pozemku (cesta by napr. ideálne nemala viesť v tesnej blízkosti vchodu a okien rodinného domu. Ak má mať právo cesty povahu vecného bremena (t.j. garantovať zachovanie možnosti prechodu a prejazdu cez susedný pozemok, aj keď sa zmení jeho majiteľ), nestačí zmluvu len spísať.

Vydržanie práva prechodu

Právo prechodu je možné aj vydržať, a to s vlastníkom pozemku alebo bez rozhodnutia súdu. Dôležitá je dobromyseľnosť vlastníka stavby. Ak je jediný prístup k domu cez súkromné pozemky a neexistuje vecné bremeno, existuje zákonný spôsob zriadenia vecného bremena súdom, a to podľa Občianskeho zákonníka. Toto právo nevyhnutnej cesty má však prísne podmienky.

• Vlastníctvo stavby: Navrhovateľ musí byť vlastníkom stavby (domu), ku ktorej žiada prístup.
• Odlišné osoby vlastníka stavby a pozemku: Žiadateľ nesmie byť zároveň vlastníkom pozemku, cez ktorý má cesta viesť. Musí ísť o susedný alebo inak priľahlý pozemok vo vlastníctve cudzej osoby.
• Neexistencia inej možnosti: Prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Táto podmienka je kľúčová - súd nezriadi vecné bremeno, ak žiadateľ už má alebo môže mať prístup iným spôsobom (napr. existujúca cesta, ktorú má žiadateľ povolené užívať). Ak existuje akákoľvek reálna alternatíva, hoci menej pohodlná alebo drahšia, súdy spravidla návrh na nevyhnutnú cestu zamietnu.
• Primeranosť zásahu: Súd pri rozhodovaní zvažuje aj pomer zásahu do vlastníckeho práva povinného (suseda). Právo cesty je významným obmedzením jeho pozemku - mal by byť zasiahnutý čo najmenej. Súd zváži trasu cesty tak, aby suseda obmedzila čo najmenej (napr. vedie po okraji pozemku, využíva existujúci chodník a pod.).

Zákon tiež určuje, že nevyhnutná cesta sa zriaďuje za náhradu, t.j. žiadateľ musí poskytnúť vlastníkovi dotknutého pozemku primeranú odplatu (finančnú náhradu) za zriadenie vecného bremena. Vlastník domu podáva na príslušný okresný súd žalobu o zriadenie vecného bremena - práva cesty podľa Občianskeho zákonníka. V žalobe musí opísať situáciu, preukázať vyššie uvedené podmienky (listom vlastníctva, katastrálnou mapou, fotodokumentáciou terénu atď.) a navrhnúť konkrétnu trasu cesty cez susedný pozemok. Súd obvykle prizve znalca (geodeta), aby navrhol optimálne umiestnenie a rozsah vecného bremena. Ak sú splnené podmienky nevyhnutnej cesty, súd rozsudkom zriadi vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, opíše jeho rozsah (šírka cesty, úsek cez parcely) a stanoví povinnosť navrhovateľa zaplatiť náhradu vlastníkovi zaťaženého pozemku.

Verejne prístupná účelová komunikácia

V praxi často vzniká otázka, či dlhodobo využívaná cesta cez súkromný pozemok nie je už verejnou komunikáciou. Slovenské právo pozná kategóriu verejne prístupnej účelovej komunikácie. Ak určitá cesta na súkromnom pozemku slúži verejnosti alebo aspoň širšiemu okruhu užívateľov na prístup (napr. k viacerým domom) a vlastník pozemku ju dlhodobo umožňoval využívať bez obmedzenia, môže taká komunikácia nadobudnúť charakter verejnej účelovej cesty. Už cestný zákon stanovoval, že pozemné komunikácie sa delia aj na účelové cesty; pokiaľ ide o účelové cesty verejne prístupné, vzťahuje sa na ne tzv. všeobecné užívanie komunikácií. To znamená, že vlastník pozemku, na ktorom je zriadená cesta, nesmie brániť jej obvyklému užívaniu verejnosťou.

Kritériá pre posúdenie verejnej účelovej komunikácie

Pre posúdenie, či konkrétny chodník alebo príjazd je verejnou účelovou komunikáciou, sú rozhodujúce fakty:

• je cesta stavebne zriadená ako cesta (spevnený povrch, pravidelné využívanie vozidlami či pešími)?
• vedie k viacerým nehnuteľnostiam alebo do verejného priestoru?

Ak áno, môže mať štatút cesty, ktorá síce nie je v správe obce, ale právne je komunikáciou s všeobecným užívaním. Vlastník takého pozemku nemôže svojvoľne uzavrieť alebo zatarasiť cestu tak, aby znemožnil prístup iným, pokiaľ táto cesta slúži ako jediný prístup k nehnuteľnostiam. V jednom spore sa napr. súd zaoberal prípadom, kde sused oplotil chodník, ktorý desiatky rokov slúžil ako prístup k domu. V takom prípade má cesta de facto verejnoprávnu ochranu: obec ani vlastník nesmú svojvoľne cestu zrušiť alebo zneprístupniť bez náhrady iného prístupu. Pokiaľ by sa sused pokúsil zablokovať takúto verejne prístupnú cestu (napr. postavením oplotenia cez existujúci chodník), dotknuté osoby sa môžu obrátiť na cestný správny orgán (obec alebo okresný úrad, odbor dopravy) so žiadosťou o prešetrenie. Neoprávnené zatarasenie verejnej cesty môže byť priestupkom. Na druhej strane, ak tá cesta slúži len Vám a vznikla čisto súkromne (napr. len vyšliapaním), nemôžete sa domáhať ochrany ako pri verejnej ceste.

Možnosti zabezpečenia prístupu

Máte dve paralelné možnosti, ako zabezpečiť oficiálny prístup: buď súdnym zriadením vecného bremena práva cesty (civilná cesta, vhodné ak ide o prístup výhradne k Vášmu domu), alebo využiť verejnoprávnu ochranu účelovej komunikácie, ak tá cesta objektívne má charakter verejného prístupu (vhodné ak cestu používajú viaceré subjekty alebo má povahu ulice). Tieto prístupy sa nevylučujú - môžete súbežne napr. žiadať obec o zaradenie cesty do siete miestnych komunikácií a zároveň sa dohodnúť so susedom na zriadení vecného bremena. Pokiaľ prístupová cesta stále vedie cez susedove pozemky (a zatiaľ nemáte zriadené vecné bremeno ani inú dohodu), sused je formálne v práve, ak Vám chce vstup cez svoj pozemok zakázať. Ak tá „cesta“ je celá jeho, stále platí, že Vy na ňu nemáte bez jeho dovolenia alebo bez vecného bremena právny nárok. Pozor: Ak by však uvedená prístupová cesta spĺňala znaky verejnej účelovej komunikácie (ako bolo rozobrané vyššie), sused by ju nemohol právne uzavrieť bez povolenia príslušných úradov. To by ste mohli namietať ako obhajobu, že prístup blokuje protiprávne.

#

tags: #vecne #bremeno #pravo #vstupu #a #prejazdu