Vecné bremeno zo zákona č. 66/2009 Z. z.: Komplexný pohľad

Tento článok sa zaoberá problematikou vecného bremena, ktoré vzniká zo zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Analyzuje sa charakter tohto vecného bremena, otázka náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva a judikatúra súdov, vrátane Ústavného súdu SR.

Úvod do problematiky

Po roku 1989 prešli na územnú samosprávu právomoci v rôznych oblastiach, ako sú pozemné komunikácie, školstvo, zdravotníctvo a sociálne veci. Slovenské právo upravuje prechod majetku z vlastníctva štátu do vlastníctva VÚC a obcí. Avšak, vzhľadom na to, že stavba nie je súčasťou pozemku, často sa stáva, že pozemky pod stavbami, ktoré prešli zo štátu na VÚC a obce, sú vo vlastníctve súkromných osôb.

Zákon č. 66/2009 Z. z. má riešiť majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, kde neexistuje právny vzťah obce (mesta, VÚC) k pozemkom pod stavbami. Tento zákon zaviedol vznik vecného bremena k takým pozemkom priamo zo zákona v prospech obce (mesta, VÚC).

Charakteristika vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z.

Vecné bremeno znamená, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je povinný v prospech niekoho iného niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu byť spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem) alebo patria určitej osobe (pôsobia in personam).

Zmluva o zriadení vecného bremena musí mať písomnú formu a je nutné ju vložiť do katastra nehnuteľností. Náklady súvisiace so zachovaním a opravami užívanej veci sa hradia podľa dohody účastníkov vzťahu z vecného bremena.

Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. sa za pozemok pod stavbou považuje pozemok, ktorý svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

Legálne vecné bremená

Podstata zákonných (legálnych) vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva. Tieto zákonné vecné bremená predstavujú verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva v nadväznosti na § 123 Občianskeho zákonníka, ktorý limituje oprávnenie vlastníka „medzami zákona“. Obsahom zákonných vecných bremien je najmä právo zriaďovať na cudzích pozemkoch rôzne siete, vstupovať na cudzie pozemky s cieľom údržby týchto sietí a pod. Jedným z charakteristických znakov tzv. legálnych vecných bremien je, že ich režim sa riadi vždy podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Napriek skutočnosti, že nový zákon ruší zákon predchádzajúci, zostávajú ustanovenia predchádzajúcich zákonov upravujúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam prostredníctvom spätného odkazu stále aplikovateľné.

Vecné bremená in rem a zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. V prípade vecných bremien (zriadených „in rem"), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena.

Vydržanie oprávnenia zodpovedajúceho vecnému bremenu

Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).

Vznik vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Obsahom tohto vecného bremena je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.

Prečítajte si tiež: Postup pri zápise vecného bremena

Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Podmienky obmedzenia vlastníckeho práva

Aby mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva, musia byť kumulatívne splnené všetky štyri podmienky:

1. Verejný záujem
2. Nevyhnutná miera
3. Na základe zákona
4. Za primeranú náhradu

Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, zásah do vlastníctva je nelegitímny.

Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva

Článok sa zaoberá otázkou, či za obmedzovanie vlastníckeho práva patrí vlastníkovi pozemku náhrada, a ak áno, či ide o jednorazovú náhradu alebo náhradu v podobe opakujúceho plnenia.

Ústavný súd Slovenskej republiky hovorí, že zásah do vlastníctva, ktorý sa udeje bez splnenia jednej podmienky určenej čl. 20 ods. 4 ústavy, vždy odporuje Ústave Slovenskej republiky. Účelom úpravy čl. 20 ods. 4 ústavy nie je iba vytvorenie istoty vlastníka, že niekedy dostane náhradu, ale aj to, že tú náhradu dostane, kedy ju dostane, teda stanovenie času, a že bude primeraná.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri vecnom bremene inžinierskych sietí?

Spočiatku bola judikatúra rôzna, súdy riešili otázku, či za vecné bremeno zriadené § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. patrí odplata alebo nie. Niektoré súdy rozhodovali, že vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. je bezodplatné, iné rozhodovali o odplatnosti tohto vecného bremena. V súčasnosti je už judikatúra jednotná v tom, že za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. patrí vlastníkom pozemkov odplata, teda ide o odplatné vecné bremeno. Problém však nastal po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.11.2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019, v ktorom vyslovil senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právny názor, že odplata za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. je jednorazová.

Uznesenie NS - Jednorazová náhrada

Najvyšší súd uviedol, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. vzniká ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona a nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.

S týmto názorom sa autor článku nestotožňuje, pretože cieľom zákona č. 66/2009 Z. z. je usporiadanie vlastníctva k pozemkom a vecné bremeno má byť iba dočasné, do usporiadania vlastníckych vzťahov s vlastníkmi pozemkov.

V posudzovanom prípade v Uznesení NS sa jednalo o náhradu za vecné bremeno podľa zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý definuje toto vecné bremeno zriadené ex lege ako časovo neobmedzené, čiže toto vecné bremeno je zriadené na dobu neurčitú. Naopak v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. je vecné bremeno zriadené ex lege ako dočasné čiže JE ČASOVO OBMEDZNÉ, pričom táto dočasnosť priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 2: „Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.“

Podľa právneho názoru autora článku, nie je možné určiť jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009, nakoľko na takéto vyčíslenie chýba základný parameter, a to je čas ergo dĺžka trvania obmedzenia vlastníckeho práva majiteľa pozemku.

Uznesenie ÚS - opakovaná náhrada

Dňa 20.12.2022 Ústavný súd Slovenskej republiky vydal Uznesenie, v ktorom uviedol, že prímer so zákonným vecným bremenom podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. ani poukázanie na R 8/2016 nie je namieste, pretože v tomto prípade zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 nie je mienené ako dočasné riešenie úpravy vzájomných vzťahov k priľahlému a zastavanému pozemku v bytovom dome. Zmyslom tejto úpravy podľa zákona č. 182/1993 Z. z. je trvalé zabezpečenie funkčného užívania priľahlého pozemku.

Ústavný súd jednoznačne uviedol, že zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. sú odlišné a nemožno ich porovnávať vo vzťahu k charakteru náhrady za vecné bremeno, pretože zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 je ČASOVO OBMEDZENÉ (t. j. do vykonanie pozemkových úprav § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.) a zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 je TRVALÉ.

Z Uznesenia ÚS explicitne vyplýva, že aj charakter náhrady za vecné bremeno je iný. Z uvedeného vyplýva, že náhrada za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z., vzhľadom na jeho dočasnosť predstavuje nárok na opakované plnenie.

Absencia povinnosti vlastníka stavby iniciovať konanie o usporiadaní vlastníckych vzťahov

Zákon č. 66/2009 Z. z. dáva niekoľko možností na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, a to napr. (i) zámenou pozemkov, (ii) náhradný pozemok a (iii) v konaní o pozemkových úpravách (ust. § 2 ods. 1 a ods. 2). Usporiadanie vlastníckych vzťahov má plne v rukách LEN oprávnený z vecného bremena, tzn. vlastník stavby (napríklad obec).

Zákon č. 66/2009 Z. z. vlastníkovi stavby neurčuje ANI lehotu, v ktorej má dôjsť k usporiadaniu vlastníckych vzťahov. V zákone č. 66/2009 Z. z. teda absentuje akákoľvek povinnosť vlastníka stavby iniciovať usporiadanie vlastníckych vzťahov.

V prípade akceptácie toho, že náhrada za vecné bremeno zriadené podľa zákona č. 66/2009 má byť jednorazová, už to nebude dočasné nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ale trvalé, lebo už nič nebude nútiť obce a samosprávne kraje (vlastníkov stavieb) vlastnícky usporiadať pozemky pod stavbami v ich vlastníctve. A vlastníkom pozemkov už ostane iba holé vlastnícke právo, lebo ostali im odňaté všetky práva, ktoré vyplývajú z vlastníckeho práva.

tags: #vecne #bremeno #zo #zakona #66/2009