
Systém sociálneho zabezpečenia prešiel na Slovensku od 50. rokov 20. storočia výraznými zmenami. Pôvodný systém, ktorý vznikol v tomto období, už nereflektoval nové spoločensko-ekonomické podmienky charakterizované prechodom na trhové hospodárstvo. To si vyžiadalo rozsiahle reformy, ktoré mali za cieľ zabezpečiť flexibilnejšiu reakciu na ekonomické a demografické zmeny v spoločnosti.
Po roku 1989, v dôsledku zmien spoločensko-ekonomických podmienok, bolo nevyhnutné zásadne prepracovať oblasť sociálneho zabezpečenia. V 90. rokoch boli síce vykonané úpravy, avšak neriešili problematiku komplexne. Vychádzalo sa z trojzložkovej sústavy, kde základ tvorilo sociálne poistenie, doplnené o štátnu podporu a sociálnu pomoc. Hoci systémy štátnej podpory a sociálnej pomoci boli vybudované, systém sociálneho poistenia zostal nedokončený.
Dôležité právne normy, ktoré upravovali oblasť nemocenských dávok (zákon č. 54/1956 Zb.) a dôchodkových dávok (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení), sa ukázali ako prekonané. Tieto úpravy neboli motivačné a nedostatočne zosúladené s ostatnými piliermi sociálneho zabezpečenia. Transformácia sa sústredila najmä na finančné a inštitucionálne zabezpečenie v nadväznosti na daňovú reformu z roku 1993. Keďže nová daňová sústava neposkytovala dostatočné príjmy na financovanie nemocenského a dôchodkového zabezpečenia, bolo potrebné ich nahradiť mimodaňovými zdrojmi, a to poistným plateným určenými subjektmi.
V roku 1992 sa riešila absencia zákona o sociálnom poistení a zaviedlo sa financovanie nesystémových dávok (napr. prídavky na deti) zo štátneho rozpočtu. Hoci to bol krok správnym smerom, vymedzenie okruhu nesystémových dávok nebolo dôsledné. Z poistného sa naďalej financovali dávky aj pre osoby, ktoré do systému neprispievali, ako napríklad invalidné dôchodky z mladosti, niektoré sirotské a vdovecké dôchodky. Do nesystémových dávok nebola zaradená ani doba vedenia v evidencii nezamestnaných bez poberania podpory.
Ďalším problémom bolo zníženie vysokej miery solidarity, ktorá spôsobovala nivelizáciu dávok. V dôchodkovom zabezpečení sa dominantným stalo sociálne hľadisko na úkor zásluhovosti. Napríklad, ľudia s rôznymi príjmami počas pracovného života mali pri rovnakej dobe zamestnania takmer rovnaký dôchodok. Súčasný systém dôchodkového zabezpečenia čelí finančným problémom, pričom priemerné vyplácané dávky sú neuspokojivé a zaťaženie platiteľov poistného je na hranici únosnosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia
Zásadné prebudovanie sociálneho zabezpečenia bolo obsiahnuté v Koncepcii transformácie sociálnej sféry a Koncepcii reformy sociálneho poistenia. Vláda Slovenskej republiky schválila tieto dokumenty s cieľom pretransformovať systém sociálneho zabezpečenia na systém sociálneho poistenia založeného na princípe zásluhovosti a garancii štátu.
V reakcii na tieto dôvody, Národná rada Slovenskej republiky schválila 29. mája 2002 zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon mal upraviť dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie, transformovať dôchodkové zabezpečenie na dôchodkové poistenie ako I. pilier dôchodkového systému a nahradiť systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia. Zákon sa nezameral na poistenie v nezamestnanosti a právnu úpravu uspokojovania nárokov zamestnancov z garančného fondu. Upravoval však platenie a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu s cieľom zavedenia jednotného výberu poistného Sociálnou poisťovňou.
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov zaviedol osobitný systém sociálneho zabezpečenia pre tzv. silové rezorty, ktoré nepodliehajú všeobecnému systému sociálneho poistenia.
Účinnosť zákona č. 413/2002 Z. z. bola posunutá zákonom č. 639/2002 Z. z. V roku 2003 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR) predložilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení.
Medzi hlavné zmeny v systéme sociálneho poistenia patrili:
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce kriminalitu
Rozsiahlosť zmien viedla k prijatiu nového zákona o sociálnom poistení, ktorý mal sprehľadniť právnu úpravu. Tento zákon bol prvým krokom k dôslednej reforme v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia. Celá reforma, najmä v dôchodkovej oblasti, sa mala zavŕšiť až o niekoľko desaťročí.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bol komplexnou úpravou, ktorá mala sprehľadniť a zjednodušiť právo sociálneho poistenia. Na rozdiel od zákona č. 413/2002 Z. z. nanovo definoval sociálne poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.
Tento zákon nahradil rozsiahly systém právnych noriem, ktoré upravovali oblasť nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, a poistenia v nezamestnanosti a garančného fondu.
Zákon o sociálnom poistení upravuje úrazové dávky, pričom vychádza z doterajšieho nároku zamestnanca na náhradu škody vzniknutej pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania podľa Zákonníka práce. Zachováva sa právna úprava, podľa ktorej osobitnému právnemu režimu sociálneho zabezpečenia podliehajú poistenci tzv. silových rezortov. Zákon upravuje aj problematiku výberu a vymáhania poistného jedným subjektom, t. j. Sociálnou poisťovňou.
Zákon definuje základné pojmy sociálneho poistenia, ako napríklad zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba. Zamestnanec je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem. Samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti.
Prečítajte si tiež: Vznik starobného dôchodku na Slovensku
Zákon definuje aj situácie, kedy dochádza k prerušeniu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, napríklad počas poberania materského alebo rodičovského príspevku, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo detencie.
Nárok na dávky má poistenec, ktorý splnil podmienky ustanovené zákonom a preukázal ich splnenie. Poistné na nemocenské poistenie musí byť zaplatené včas.
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa.