Vznik a zánik starobného dôchodku v kontexte legislatívnych zmien na Slovensku

Systém sociálneho zabezpečenia prešiel na Slovensku od 50. rokov 20. storočia výraznými zmenami. Pôvodný systém, ktorý vznikol v tomto období, už nereflektoval nové spoločensko-ekonomické podmienky charakterizované prechodom na trhové hospodárstvo. To si vyžiadalo rozsiahle reformy, ktoré mali za cieľ zabezpečiť flexibilnejšiu reakciu na ekonomické a demografické zmeny v spoločnosti.

Historický vývoj a transformácia sociálneho zabezpečenia

Po roku 1989, v dôsledku zmien spoločensko-ekonomických podmienok, bolo nevyhnutné zásadne prepracovať oblasť sociálneho zabezpečenia. V 90. rokoch boli síce vykonané úpravy, avšak neriešili problematiku komplexne. Vychádzalo sa z trojzložkovej sústavy, kde základ tvorilo sociálne poistenie, doplnené o štátnu podporu a sociálnu pomoc. Hoci systémy štátnej podpory a sociálnej pomoci boli vybudované, systém sociálneho poistenia zostal nedokončený.

Dôležité právne normy, ktoré upravovali oblasť nemocenských dávok (zákon č. 54/1956 Zb.) a dôchodkových dávok (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení), sa ukázali ako prekonané. Tieto úpravy neboli motivačné a nedostatočne zosúladené s ostatnými piliermi sociálneho zabezpečenia. Transformácia sa sústredila najmä na finančné a inštitucionálne zabezpečenie v nadväznosti na daňovú reformu z roku 1993. Keďže nová daňová sústava neposkytovala dostatočné príjmy na financovanie nemocenského a dôchodkového zabezpečenia, bolo potrebné ich nahradiť mimodaňovými zdrojmi, a to poistným plateným určenými subjektmi.

V roku 1992 sa riešila absencia zákona o sociálnom poistení a zaviedlo sa financovanie nesystémových dávok (napr. prídavky na deti) zo štátneho rozpočtu. Hoci to bol krok správnym smerom, vymedzenie okruhu nesystémových dávok nebolo dôsledné. Z poistného sa naďalej financovali dávky aj pre osoby, ktoré do systému neprispievali, ako napríklad invalidné dôchodky z mladosti, niektoré sirotské a vdovecké dôchodky. Do nesystémových dávok nebola zaradená ani doba vedenia v evidencii nezamestnaných bez poberania podpory.

Ďalším problémom bolo zníženie vysokej miery solidarity, ktorá spôsobovala nivelizáciu dávok. V dôchodkovom zabezpečení sa dominantným stalo sociálne hľadisko na úkor zásluhovosti. Napríklad, ľudia s rôznymi príjmami počas pracovného života mali pri rovnakej dobe zamestnania takmer rovnaký dôchodok. Súčasný systém dôchodkového zabezpečenia čelí finančným problémom, pričom priemerné vyplácané dávky sú neuspokojivé a zaťaženie platiteľov poistného je na hranici únosnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia

Reforma sociálneho poistenia a zákon č. 461/2003 Z. z.

Zásadné prebudovanie sociálneho zabezpečenia bolo obsiahnuté v Koncepcii transformácie sociálnej sféry a Koncepcii reformy sociálneho poistenia. Vláda Slovenskej republiky schválila tieto dokumenty s cieľom pretransformovať systém sociálneho zabezpečenia na systém sociálneho poistenia založeného na princípe zásluhovosti a garancii štátu.

V reakcii na tieto dôvody, Národná rada Slovenskej republiky schválila 29. mája 2002 zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon mal upraviť dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie, transformovať dôchodkové zabezpečenie na dôchodkové poistenie ako I. pilier dôchodkového systému a nahradiť systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia. Zákon sa nezameral na poistenie v nezamestnanosti a právnu úpravu uspokojovania nárokov zamestnancov z garančného fondu. Upravoval však platenie a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu s cieľom zavedenia jednotného výberu poistného Sociálnou poisťovňou.

Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov zaviedol osobitný systém sociálneho zabezpečenia pre tzv. silové rezorty, ktoré nepodliehajú všeobecnému systému sociálneho poistenia.

Účinnosť zákona č. 413/2002 Z. z. bola posunutá zákonom č. 639/2002 Z. z. V roku 2003 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR) predložilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení.

Medzi hlavné zmeny v systéme sociálneho poistenia patrili:

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce kriminalitu

1. Zavedenie inštitútu minimálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného.
2. Zavedenie maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného.
3. Úprava podmienok nároku na invalidný dôchodok.
4. Úprava podmienok nároku na vdovský a vdovecký dôchodok.
5. Rozšírenie možnosti dobrovoľného poistenia na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti pre každú fyzickú osobu po 16. roku veku.
6. Zrušenie inštitútu znižovania starobného dôchodku pri súčasnom poberaní predčasného starobného dôchodku.
7. Zrušenie inštitútu znižovania starobného dôchodku pri súčasnom poberaní invalidného dôchodku.
8. Zavedenie možnosti poskytovania predčasného starobného dôchodku.
9. Zavedenie nového valorizačného mechanizmu zvyšovania dôchodkov.
10. Úprava poskytovania nemocenského financovaného Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Rozsiahlosť zmien viedla k prijatiu nového zákona o sociálnom poistení, ktorý mal sprehľadniť právnu úpravu. Tento zákon bol prvým krokom k dôslednej reforme v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia. Celá reforma, najmä v dôchodkovej oblasti, sa mala zavŕšiť až o niekoľko desaťročí.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bol komplexnou úpravou, ktorá mala sprehľadniť a zjednodušiť právo sociálneho poistenia. Na rozdiel od zákona č. 413/2002 Z. z. nanovo definoval sociálne poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.

Tento zákon nahradil rozsiahly systém právnych noriem, ktoré upravovali oblasť nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, a poistenia v nezamestnanosti a garančného fondu.

Zákon o sociálnom poistení upravuje úrazové dávky, pričom vychádza z doterajšieho nároku zamestnanca na náhradu škody vzniknutej pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania podľa Zákonníka práce. Zachováva sa právna úprava, podľa ktorej osobitnému právnemu režimu sociálneho zabezpečenia podliehajú poistenci tzv. silových rezortov. Zákon upravuje aj problematiku výberu a vymáhania poistného jedným subjektom, t. j. Sociálnou poisťovňou.

Zákon definuje základné pojmy sociálneho poistenia, ako napríklad zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba. Zamestnanec je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem. Samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti.

Prečítajte si tiež: Vznik starobného dôchodku na Slovensku

Vznik a zánik poistenia

Vznik poistenia

• Zamestnanec: Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem.
• Samostatne zárobkovo činná osoba: Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je osoba oprávnená na výkon zárobkovej činnosti.
• Dobrovoľné poistenie: Vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky.

Zánik poistenia

• Zamestnanec: Zaniká dňom zániku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem.
• Samostatne zárobkovo činná osoba: Zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon zárobkovej činnosti.
• Dobrovoľné poistenie: Zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.

Prerušenie poistenia

Zákon definuje aj situácie, kedy dochádza k prerušeniu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, napríklad počas poberania materského alebo rodičovského príspevku, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo detencie.

Podmienky nároku na dávky

Všeobecné podmienky

Nárok na dávky má poistenec, ktorý splnil podmienky ustanovené zákonom a preukázal ich splnenie. Poistné na nemocenské poistenie musí byť zaplatené včas.

Nemocenské

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ošetrovné

Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa.

tags: #vznik #a #zánik #starobného #dôchodku #zákon