Vecné bremeno in personam: Vzor návrhu na vklad a jeho špecifiká

Zmluvy o zriadení vecných bremien sú v právnej praxi pomerne častým právnym úkonom. Na prvý pohľad sa javí, že pri ich uzatváraní sa nevyskytujú žiadne problémy alebo nezrovnalosti, osobitne, ak ide spravidla o veľmi jednoduché dokumenty. Napriek tomu, že na základe vecného bremena si môžu strany účinne upraviť rozličné vzájomné právne vzťahy, hlavným nedostatkom tohto inštitútu je minimalistická právna úprava a faktická nezrušiteľnosť vecného bremena ex lege. Tento článok sa zameriava na problematiku vecného bremena in personam, návrh na jeho vklad do katastra nehnuteľností a s tým súvisiace aspekty.

Čo je vecné bremeno in personam?

Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby (vecné bremeno in personam) alebo v prospech vlastníka inej nehnuteľnosti (vecné bremeno in rem). Vecné bremeno in personam sa teda zriaďuje v prospech konkrétnej osoby, ktorej prislúcha určité právo voči zaťaženej nehnuteľnosti. Typickým príkladom je právo doživotného užívania nehnuteľnosti.

Zriadenie vecného bremena zmluvou

Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien podľa § 151o ods. 1 OZ (zákonodarcom považovaný za prioritný) je zmluva. Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy (vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena) je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 OZ považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu. Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo- právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ)[2] inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena. K písomnej forme zmluvy o zriadení vecného bremena sa v súlade s § 42 ods. Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom.[4] Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností

Na to, aby vecné bremeno vzniklo, je potrebné ho zapísať do katastra nehnuteľností. Tento zápis sa realizuje na základe návrhu na vklad. Návrh na vklad je potrebné podať na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na vecné bremeno práva dožitia

Náležitosti návrhu na vklad

Návrh na vklad vecného bremena musí obsahovať nasledovné údaje:

1. Označenie okresného úradu, katastrálneho odboru, ktorému je návrh adresovaný.

2. Identifikáciu navrhovateľa (navrhovateľov): Meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt (u fyzických osôb) alebo názov, sídlo, IČO (u právnických osôb).

3. Označenie nehnuteľnosti, ktorej sa vecné bremeno týka:

   • Okres, obec, katastrálne územie
   • Parcelné číslo, druh pozemku, výmera
   • List vlastníctva, na ktorom je nehnuteľnosť zapísaná

4. Označenie právneho úkonu, ktorým má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, ktoré sa navrhuje zapísať: Tu sa uvedie, že bola uzavretá napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva a pod. a tiež dátum, kedy k uzavretiu zmluvy došlo.

   Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Neplatnosť a jej aspekty

5. Identifikáciu osoby, v prospech ktorej sa zriaďuje vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo doživotného užívania (t.j. identifikácia oprávneného z vecného bremena)

6. Potrebné prílohy:

   • Spôsobilá zmluva (kúpna, darovacia, zámenná a pod. so zriadením vecného bremena), na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, a to v dvoch (2) vyhotoveniach,
   • Dohoda o splnomocnení, ak návrh na vklad podpisuje osoba odlišná od účastníkov zmluvy (typicky realitný maklér, advokát). Plnomocenstvo sa nevyžaduje na to, aby iná osoba „len odniesla“ návrh na vklad do podateľne katastra,
   • Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad - tlačivo, ktoré znamená, že návrh na vklad je v systéme katastra a zo strany pracovníkov katastra nie je potrebné vyhľadávať informácie v zmluve, ale už ich len overiť. Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad je dobrovoľné - nie je teda nevyhnutné ho katastru doručovať, avšak je vhodné tak spraviť, keďže si tým viete znížiť správny poplatok za vklad.
   • Ďalšie prílohy, ktoré sa pripájajú k návrhu na vklad závisia od charakteru nehnuteľnosti, ktorej sa vkladové konanie týka a sú uvedené v § 30 ods. 5 a § 46 Katastrálneho zákona.

7. Žiadosť o urýchlené konanie o vklade: Podáva sa v prípade, ak navrhovatelia žiadajú o urýchlenie vkladového konania. POZOR! Urýchlenie vkladového konania je spoplatnené vyšším správnym poplatkom za vklad (základný poplatok za návrh na vklad je štandardne v sume 66,- EUR, pričom poplatok za urýchlené konanie je štandardne v sume 266,- EUR).

Spôsob podania návrhu na vklad

Návrh na vklad vlastníckeho práva so zriadením vecného bremena sa podáva písomne na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore. Na konanie o povolení vkladu je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Ak sa návrh na vklad týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v územnom obvode viacerých okresných úradov, konať o celom návrhu môže ktorýkoľvek z týchto okresných úradov.

Návrh na vklad možno podať aj elektronicky, avšak v takomto prípade prílohy k návrhu na vklad podané v elektronickej podobe musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom, resp. zaručeným elektronickým podpisom opatreným časovou pečiatkou v prípade písomností, na ktorých sa vyžaduje osvedčený podpis. Alternatívne možno tiež dokumenty, ktoré boli vyhotovené a podpísané v listinnej forme, zaručene konvertovať do elektronickej formy.

Prečítajte si tiež: Vymáhanie hodnoty vecného bremena

Správne poplatky

Podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra je spoplatnené. Za obyčajné podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva spolu so zriadením vecného bremena (zápis by mal byť vykonaný do 30 dní) zaplatíte 132 eur (2x 66 eur). V prípade, ak by ste chceli, aby bol vklad do katastra zapísaný v urýchlenom konaní do 15 dní od podania návrhu, zaplatíte 532 eur (2x 266 eur). Pri elektronickom podaní sú správne poplatky polovičné, teda 66 eur pri štandardnom návrhu na vklad a 266 eur pri zrýchlenom vklade. Ak je k návrhu na vklad priložené aj tlačivo - oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad, poplatky sa znižujú o ďalších 15 eur.

POZOR! Pri elektronickom podaní musia byť všetky prílohy, ktoré boli vyhotovené a podpísané pôvodne v listinnej podobe, zaručene konvertované. Zaručenú konverziu dokumentov môžu vykonávať len notári, advokáti a vybrané pobočky pošty.

Právna úprava konania o povolení vkladu

Konanie o povolení vkladu je osobitným druhom správneho konania, ktoré je upravené najmä v § 22 zákona č. 162/1995 Z. z.

Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou. „Špecifická povaha návrhu na vklad spočíva v tom, že tento je súčasne podaním podľa § 19 správneho poriadku, na základe ktorého sa začína vkladové konanie, ako i právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka vyjadrujúcim vôľu účastníka vkladovej zmluvy, aby ohľadom nej nastúpili nielen obligačné, ale i vecnoprávne účinky (viď Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 369). To znamená, že ak účastník zmluvy o prevode nehnuteľností na jej základe nepodal návrh na vklad, alebo takýto návrh na vklad nebol podaný iným účastníkom zmluvy, nedošlo zo strany zmluvných strán k vyjadreniu vôle, aby k obligačným účinkom zmluvy následne nastúpili aj účinky vecnoprávne.“ (Rozsudok NSS SR zo dňa 24. 2. 2022, sp. zn. Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 201/96 (www.nalus.cz), návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.[5] „Katastrálny zákon a ani iný právny predpis neustanovuje vo všeobecnosti lehotu, v rámci ktorej by mal byť podaný návrh na vklad. Táto lehota nevyplýva ani z § 47 Občianskeho zákonníka, ktorý sa na zmluvné nadobúdanie práv k nehnuteľnostiam nevzťahuje. To však neznamená, že účastníci zmluvy môžu kedykoľvek následne podať návrh na vklad s tým, že môžu s úspechom očakávať povolenie vkladu na základe doloženej vkladovej zmluvy. Čím je doba medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad dlhšia, tým je väčšie aj riziko nastúpenia takých skutkových alebo právnych okolností, ktoré vo svojich následkoch znemožnia povolenie vkladu (skutkovou okolnosťou je napr.

Osobitosti pri zriaďovaní vecných bremien

Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu (napr. Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného. Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu v zmysle § 139 ods. Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena.[8] Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. V prípade práva doživotného užívania nehnuteľnosti konštatoval, že pri zriadení vecného bremena nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezakladá právo spoluvlastníka bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník. Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv (napr.

Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Vyššie uvedenou zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno in rem (k nehnuteľnej veci),[11] neexistuje tu totožnosť v subjektoch, v dôsledku čoho je zriadenie takéhoto vecného bremena možné. Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle § 139 ods. Ak by oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem znelo napríklad v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom výška spoluvlastníckych podielov by bola rovnaká, t. j. každý vlastní podiel v rozsahu 1/3 a zmluvu o zriadení vecného bremena by uzatvoril len jeden z podielových spoluvlastníkov, vecné bremeno in rem by nebolo dostatočne určité. V tomto prípade by sa každý z podielových spoluvlastníkov mohol považovať za oprávneného z vecného bremena, ale zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrel iba jeden z nich. Takto zriadené vecné bremeno by zároveň bolo nepriamo (fakticky) vecným bremenom in personam, pretože účelom zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti je prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti konkrétnym spoluvlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti, t. j. konkrétnou osobou, čo definuje vecné bremeno „in personam“.[13] Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení (t. j.

Zánik vecného bremena

Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu teda môže zaniknúť napríklad smrťou oprávneného (pri vecnom bremene in personam) alebo zánikom nehnuteľnosti.

Vzor návrhu na vklad zániku vecného bremena

Okresný úrad, katastrálny odbor [Miesto]## Vec: Návrh na vklad zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

Navrhovateľka: Petra Malá, rod. Obrovská, nar. 28.02.1928, bytom Zlatá ul. č. [Číslo], [Mesto]

Účastníci zmluvy o zrušení vecného bremena:

• Petra Malá, rod. Obrovská (ako oprávnená z vecného bremena)
• Peter Malý, rod. Malý a Lucia Veľká, rod. Malá (ako povinní z vecného bremena)

Nehnuteľnosti, ktorých sa návrh týka:

• Okres: Zvolen
• Obec: Zvolen
• Katastrálne územie: Zvolen
• List vlastníctva č. 2625
  • Rodinný dom súpisné číslo 215 na parcele č. 2545/16
  • Garáž súpisné číslo 2010 na parcele č. 2545/2
  • Zastavané plochy a nádvoria vo výmere 624 m² parcelné č. 2545/16, 2545/2

Dôvod návrhu:

Ja navrhovateľka som účastníčkou zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 06.07.2012, ktorou došlo medzi mnou ako oprávnenou z vecného bremena a mojimi deťmi: Petrom Malým, rod. Malým a Luciou Veľkou, rod. Malou, ako povinnými z vecného bremena, k zrušenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým bola dňa 01.11.1995 uzavretá darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena medzi mnou a mojim manželom Martinom Malým, rod. Malým ako darcami a oprávnenými z vecného bremena a našimi deťmi Petrom Malým, rod. Malým a Luciou Veľkou, rod. Malou ako obdarovanými a povinnými z vecného bremena. Nehnuteľnosťami, ktoré boli mnou a mojim manželom našim deťom darované a vo vzťahu ku ktorým došlo zároveň k zriadeniu práva doživotného užívania v prospech mňa a môjho manžela, sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2625, nachádzajúce sa v okrese: Zvolen, v obci: Zvolen, v katastrálnom území: Zvolen, vedené na Správe katastra Zvolen Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, konkrétne rodinný dom súpisné číslo 215 na parcele č. 2545/16, garáž súpisné číslo 2010 na parcele č. 2545/2, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 624 m² parcelné č. Môj manžel Martin Malý, rod. Podľa § 151p ods. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu teda vo vzťahu k Martinovi Malému, rod. Malému zaniklo zo zákona jeho smrťou dňa 09.09.2008, o čom predkladám originál úmrtného listu, pričom úmrtie je zapísané v knihe úmrtí matričného úradu Zvolen zväzok 25, ročník 2007, strana 216, por. č. Dôkaz: - originál úmrtného listu Martina Malého, rod. Ja ako druhý darca a oprávnený z vecného bremena som sa po manželovej smrti presťahovala do bytu nachádzajúcom sa na ulici Orgovánovej vo Zvolene, v ktorom mám trvalý pobyt. Jedná sa o byt č. 37, na 2. poschodí, vo vchode č. 7, vedený na LV č. 3452. Keďže sa do domu, darovanom obdarovaným a povinným z vecného bremena vrátiť nechcem a súhlasím s predajom darovaných nehnuteľností vedených na LV č. Dôkaz: - overená fotokópia potvrdenia o trvalom pobyte Petry Malej, rod. - Zmluva o zrušení vecného bremena uzavretá podľa § 151p ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

Návrh:

Navrhujem, aby po preskúmaní listín Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, Správa katastra Zvolen, vydal rozhodnutie, ktorým sa vklad zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, zriadeného zmluvou zo dňa 01.11.1995 v prospech Petry Malej, rod. Obrovskej, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 2625, nachádzajúcim sa v okrese: Zvolen, v obci: Zvolen, v katastrálnom území: Zvolen, vedeným na Správe katastra Zvolen Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, konkrétne k rodinnému domu súpisné číslo 215 na parcele č. 2545/16, garáži súpisné číslo 2010 na parcele č. 2545/2, zastavaným plochám a nádvoriam vo výmere 624 m² parcelné č.

Prílohy:

• Zmluva o zrušení vecného bremena uzavretá podľa § 151p ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
• Originál úmrtného listu Martina Malého, rod.
• Overená fotokópia potvrdenia o trvalom pobyte Petry Malej, rod.

V [Miesto], dňa [Dátum]

Podpis navrhovateľky:

Petra Malá, rod. Obrovská

Špecifické situácie pri zriaďovaní vecných bremien

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 OBZ je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle § 72 ods. 1 OBZ robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle § 44 ods. 1 ZKR ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení ZKR a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j. zriadené bez primeraného protiplnenia), bolo by vecné bremeno platné, voči veriteľom by však bolo neúčinné (§ 44 ods.

Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (aktuálne znenie, § 9 ods. 14). Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi, resp. Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva z § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor,[15] vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm.

tags: #vecneho #bremena #in #personam #vzor #návrhu