Verdunská zmluva a vznik Nemecka

V ranom stredoveku, po páde Západorímskej ríše, sa v západnej Európe formovali nové štáty. Medzi nimi zohrala kľúčovú úlohu Franská ríša a jej následný rozpad, ktorý viedol k vzniku Francúzska a Nemecka.

Prvé barbarské štáty po páde Západorímskej ríše

Po zosadení Romula Augustula v roku 476 germánskym vodcom Odoakrom vzniklo na území bývalej rímskej ríše množstvo germánskych štátov. Taliansko ovládal Odoaker do roku 490, kedy ho porazil ostrogótsky kráľ Theodorich Veľký, ktorý založil rozsiahlu Ostrogótsku ríšu. Hlavným mestom sa stala Ravenna. Theodorich uplatňoval rozdeľovanie pozemkov podľa zásluh (benefície, feudá, alody), čím vznikal feudalizmus. V roku 568 získali Taliansko Langobardi, ktorí vládli z Pavie.

Visigóti si založili ríšu v juhozápadnom Francúzsku s hlavným mestom Toulouse. Neskôr boli vytlačení Frankami na Pyrenejský polostrov, kde založili nový štát v okolí Toleda. Po náboženských bojoch a pozvaní Arabov na pomoc, Visigótov porazil vojvodca Tárik ibn Zijád v roku 711, čím Arabi získali kontrolu nad územím a založili Cordóbsky kalifát (755).

Vandali, ktorí prešli cez severné Slovensko a Sliezsko, si založili štát v severnej Afrike a útočili na Rím.

Franská ríša (482-843)

V 4. storočí vznikol zväzok Frankov sálskych a chattuárskych, ktorí ničili rímske provincie. Chlodovik (481-511) z rodu Merovejovcov dobyl posledné rímske panstvá v Galii a založil Franskú ríšu. V roku 496 prijal kresťanstvo v Remeši. Jeho synovia pripojili územia Burgundov, Alamanov, Durynkov a Bavorov. V správe ríše boli využité zvyšky rímsko-galskej organizácie a germánske zákony (leges barbarorum, napr. Lex Salica).

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Po roku 561 bola ríša rozdelená na Austrasiu, Neustriu, Burgundsko a Aquitániu, ktoré sa opäť zjednotili v roku 687 za Pipina II. Stredného. Na čele štátov stál panovník, ktorý si benefíciami a feudami zaväzoval veľmožov, čím sa upevňoval feudalizmus. Vedľa slobodných dedín existovali i poddanské, kde pôdu obhospodarovala vrchnosť (dominikál) alebo poddaní roľníci (rustikál).

Po Dagobertovi I. (629-639) nastalo obdobie tzv. lenivých kráľov, za ktorých rástla moc majordómov. Pipin II. Stredný (687-714) zjednotil v roku 687 celú ríšu a jeho syn Karol Martell (714-741) porazil v roku 732 v bitke pri Poitiers Arabov. Jeho syn Pipin III. Krátky (741-768) v roku 751 zosadil posledného kráľa z rodu Merovejovcov a nechal sa v roku 752 zvoliť za franského kráľa, čím založil dynastiu Karolovcov.

Karol Veľký (768-814) viedol asi 50 vojenských výprav proti Sasom, Slovanom a Arabom. Rozšíril ríšu od rieky Ebro až po dnešné Dánsko a od Atlantiku až po Podunajsko. Ríšu rozdelil na grófstva a na ochranu hraníc zriadil marky. Na dokonalú štátnu správu potreboval vzdelanú inteligenciu, preto v ríši sústredil špičky európskych učencov. Vznikla karolínska renezancia. Karol Veľký sa opieral o cirkev a bol korunovaný pápežom Levom III. za rímskeho cisára v roku 800.

Po Karolovi vládol jeho syn Ľudovít Pobožný (814-840), v ktorého časoch začal rozklad štátu. Šľachta získala obrovský majetok, lénne putá sa uvoľňovali a markgrófi túžili po nezávislosti. Ešte za jeho života dochádzalo medzi jeho synmi k hádkam o vedúce postavenie v ríši.

Verdunská zmluva a vznik Nemecka

Po smrti Ľudovíta Pobožného bola v roku 843 podpísaná Verdunská zmluva, ktorá rozdelila ríšu na západofranskú (neskôr Francúzsko), východofranskú (neskôr Nemecko) a Lotharingiu.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

• Západofranská ríša: Vládol Karol II. Holý (843-877). Neskôr sa vyvinula do Francúzska.
• Východofranská ríša: Vládol Ľudovít I. Nemec (843-876). Stala sa základom pre vznik Nemecka.
• Lotharingia: Vládol Lothar (840-855), ktorý bol aj cisárom. Zahŕňala územie pozdĺž Rýna od severnej Európy po Taliansko vrátane Burgundska.

V tomto akte sa hľadajú počiatky nemeckého a francúzskeho národa. V 80. rokoch 9. storočia Karol III. Tlstý urobil posledný pokus o zjednotenie.

Nástupnícke štáty Franskej ríše

Okrem vnútorných rozporov sa v 9. storočí objavili aj nájazdy Vikingov. Tie sa bránili zjednocovaním sa, čo postihlo aj rozpadnutú Franskú ríšu.

Vznik Francúzskeho štátu

Francúzsko vzniklo z bývalej západofranskej ríše. Po smrti Karola III. Tlstého začali na západné pobrežie útočiť Normani, ktorí si tu v roku 911 založili vlastný štát v oblasti Normandie a Bretonska. Po vymretí Karolovcov Ľudovítom V. v roku 987 sa na čelo odboja postavil parížsky vojvoda Hugo Kapet (987-996), zakladateľ kapetovskej dynastie. Obdobie sa nazýva obdobím feudálnej rozdrobenosti.

Vznik Nemeckého štátu

Nemecký štát vznikol z bývalej východofranskej ríše. Po smrti Ľudovíta Nemca tu vládol Karol III. Tlstý (876-887) a potom Ľudovít Dieťa (899-911), posledný Karolovec. Štát bol rozdelený do samostatných vojvodstiev a zo severu útočili Normani a z východu Maďari.

Henrich I. Vtáčnik (919-936), saský vojvoda, sa stal zakladateľom nemeckého štátu a saskej dynastie. Obnovil jednotu štátu a pozdvihol jeho hospodárstvo. Organizoval družiny ťažkoodencov - rytierov. Útočil na Polabských Slovanov. Po ňom vládol Oto I. Veľký (936-973), ktorý bojoval proti Slovanom a Maďarom. V roku 955 ich porazil na rieke Lech pri Augsburgu. V tom istom roku vytvoril Východnú bavorskú marku (Ostarrichi), z ktorej vzniklo dnešné Rakúsko.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

V roku 962 sa nechal v Ríme korunovať za rímskeho cisára - stal sa prvým nemeckým cisárom a založil tak Svätú ríšu rímsku národa nemeckého. Jeho syn Oto II. (973-983) pokračoval v politike svojho otca. Potom nasledoval Oto III. V jeho časoch (v roku 996) sa prvýkrát objavuje názov pre Východnú bavorskú marku - meno Ostarrichi (Marchia austriaca, Austria). Posledným panovníkom saskej dynastie bol Henrich II. Svätý (1002-1024).

Vznik Anglicka

Anglicko nepatrí medzi nástupnícke štáty po Franskej ríši. Pôvodným obyvateľstvom boli keltskí Briti. V 5. storočí sa tu začali sťahovať germánski Anglovia, Sasi aj Jutovia. Okolo roku 449 na dobytej zemi vzniklo 7 germánskych kráľovstiev (Kent, Sussex, Wesex, Essex, Východné Anglicko, Mercia a Northumbria).

Začiatkom 9. storočia sa tu objavili prví Normani, preto všetky germánske štáty zjednotil v roku 827 do tzv. Veľkého Wessexu wessexský kráľ Egbert (802-839). Normani ale útočili ďalej, preto nový pokus o silný štát urobil Egbertov vnuk Alfred Veľký (871-901). Kráľ Edgar (959-975) si podrobil Škótsko a Wales a útočil aj na Írsko. Canterburský biskup Dunstan ho v roku 973 korunoval za cisára Albionu, protiváhy rímskonemeckého cisárstva. Medzi rokmi 1016 a 1035 vládol Knut Veľký, ktorý založil dánsku dynastiu, ukončenú Haraldom II., ktorý v roku 1066 prehral bitku pri Hastings s normanským vojvodom Viliamom Dobyvateľom (1066-1087), zakladateľom dynastie normandskej (vládla do roku 1154).

Viliam Dobyvateľ položil základy anglického štátu, zkonfiškoval anglosaskej šľachte majetok a rozdelil ho medzi svoju francúzsku (normanskú) družinu a na svoj kráľovský dvor zaviedol francúzštinu. Všetky pozemky nechal v roku 1086 zapísať do pozemkovej knihy ako majetok koruny (Domesday book - Kniha posledného súdu).

Franská ríša: Štruktúra a správa

Franská ríša sa delila na grófstva a kniežatstvá. Na čele stáli baróni, grófi, vojvodovia a kniežatá. Existovali dve skupiny aristokracie: vojenská a provinčná. Z vojenskej aristokracie sa vyvinula vrstva obrnených jazdcov (rytierov), ktorí za verné služby dostali pôdu (léno). Veľkú moc mali správcovia (majordómovia), ktorých úrad sa stal dedičným.

Nemecko po Verdun

Po rozpade Franskej ríše a Verdunské zmluve v roku 843 sa Východofranská ríša začala formovať ako samostatný štát, ktorý sa neskôr stal Nemeckom. V 10. storočí sa nemecké územie stalo jadrom Svätej ríše rímskej, ktorá existovala až do roku 1806. V 16. storočí sa severné oblasti stali centrom reformácie. K zjednoteniu Nemecka došlo po Prusko-francúzskej vojne v roku 1871. Po druhej svetovej vojne bolo Nemecko rozdelené na dva štáty, ktoré sa zjednotili v roku 1990.

tags: #verdunská #zmluva #vznik #Nemecka