Veriteľ, Dlžník a Kúpna Zmluva: Komplexný Prehľad

Tento článok sa zaoberá problematikou vzťahu veriteľa a dlžníka, s dôrazom na kúpnu zmluvu a s tým súvisiace aspekty, ako aj na ďalšie relevantné inštitúty, ako sú pôžička, výpožička, ručenie a solidárne spoludlžníctvo. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre širokú škálu čitateľov, od študentov až po odborníkov.

Dohoda o Pristúpení k Záväzku

V praxi často dochádza k situácii, keď chce tretia osoba vstúpiť do existujúceho záväzku dlžníka. V takom prípade je možné pristúpiť k záväzku iného dlžníka. "V prípade písomnej dohody s veriteľom a bez súhlasu pôvodného dlžníka sa stanete dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja budete veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne."

Príklad Dohody o Pristúpení k Záväzku

Pre lepšiu ilustráciu uvádzame príklad dohody o pristúpení k záväzku:

Dohoda o pristúpení k záväzku medzi dlžníkom a veriteľom## Účastníci dohody:

1/ Meno a priezvisko: Jozef Novák, rod. NovákBydlisko: Veselá 12, 020 01 Púchov, Slovenská republikaDátum narodenia: 01.01.1990Rodné číslo: 900101/1234Štátna príslušnosť: SR(ďalej len „pristupujúci dlžník“)

a

Prečítajte si tiež: Ak veriteľ odmietne plnenie

2/ Meno a priezvisko: Peter Novák, rod. NovákBydlisko: Okružná 20, 020 01 Púchov, Slovenská republikaDátum narodenia: 01.01.1990Rodné číslo: 900101/1234Štátna príslušnosť: SR(ďalej len „veriteľ“)

(pristupujúci dlžník a veriteľ spolu aj ako „účastníci dohody“ a každý samostatne aj ako „účastník dohody“)

sa dohodli na uzatvorení tejto Dohody o pristúpení k záväzku medzi dlžníkom a veriteľom (ďalej len „dohoda“) v zmysle ust. § 533 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, za nasledovných podmienok:

Článok I. Úvodné ustanovenie

Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.01.2015 medzi veriteľom ako predávajúcim a pôvodným dlžníkom Jánom Malým, nar. 02.02.1990, r.č.: 900202/1234, bydliskom Námestie slobody 11, 020 01 Púchov, Slovenská republika ako kupujúcim, má veriteľ voči pôvodnému dlžníkovi pohľadávku vo výške 5.000,- Eur (slovom: päťtisíc Eur).

Článok II. Predmet dohody

Dňom podpisu tejto dohody sa pristupujúci dlžník zaväzuje uspokojiť pohľadávku veriteľa špecifikovanú v čl. I. tejto dohody namiesto pôvodného dlžníka Jána Malého.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri konkurze

Článok III. Záverečné ustanovenia

Na vzťahy neupravené touto dohodou sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvoma účastníkmi dohody. Dohoda je vyhotovená v dvoch (2) rovnopisoch, jeden (1) rovnopis obdrží pristupujúci dlžník a jeden (1) rovnopis obdrží veriteľ. Účastníci dohody vyhlasujú, že dohoda bola vyhotovená podľa ich slobodnej a vážnej vôle, nebola uzatvorená v tiesni ani za inak jednostranne nevýhodných podmienok. Účastníci dohody si dohodu riadne prečítali, jej obsahu porozumeli.

Pôžička vs. Výpožička: Rozdiely a Charakteristiky

Pre mnohých je pôžička a výpožička to isté, ale právne ide o dva odlišné inštitúty.

Pôžička

• Definícia: Ten, kto si požičiava, je dlžník. Dlžník si požičiava od veriteľa. Veriteľ a dlžník sú subjektmi právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke.
• Predmet: Obvykle peniaze, ale aj iné veci určené podľa druhu (zastupiteľné veci). Pri pôžičke sa nevracajú tie isté veci, ale veci toho istého druhu. "Predmetom pôžičky nemôže byť nehnuteľná vec."
• Úroky: Poskytovanie peňažnej pôžičky je obvykle spojené s platením úrokov. Úrok je odplata za užívanie peňažnej požičanej sumy (istiny). Výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (úžera). Od úrokov je potrebné odlišovať úrok z omeškania, ktorý predstavuje sankciu za omeškanie s vrátením dlhu.
• Forma: Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným spôsobom. "Pokiaľ sa však jedná o peniaze, vždy doporučujem písomnú formu." Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie (kvitanciu) o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený.
• Zmluva: Zmluva o pôžičke je upravená v § 657 a 658 Občianskeho zákonníka. Touto zmluvou sa prenechávajú veci určené podľa druhu dlžníkovi na voľné nakladanie, na dohodnutú dobu a zároveň sa stanovuje povinnosť dlžníka, po dohodnutej dobe, veci určené podľa druhu vrátiť veriteľovi. Dlžník nevracia veriteľovi tie isté veci, môže ich spotrebovať, môže s nimi voľne nakladať. Tieto veci určené podľa druhu sa stávajú vlastníctvom dlžníka a dlžník vracia veriteľovi iné veci toho istého druhu. Napr. peniaze. V zmluve sa uvedú zmluvné strany (meno/názov, adresa/sídlo, IČO, bankové spojenie, štatutárny zástupca). Uvedie sa v nej predmet zmluvy, ktorým je poskytnutie napr. peňažnej čiastky veriteľom dlžníkovi na dohodnutú dobu s tým, že veriteľ je povinný predmetné peniaze dať dlžníkovi a dlžník je povinný vrátiť tieto peniaze v dohodnutom čase. V zmluve sa uvedie tá dohodnutá doba. Napr. za tri mesiace, dňa 12.12.2012, do konca roka 2012, v lehote najneskôr do 15.8.2012… Uvedie sa i miesto plnenia, to znamená, kde má dlžník vrátiť veriteľovi požičanú sumu alebo sa môže dohodnúť, že sa peniaze budú požičiavať a vracať pripísaním na účet. Nezabudnite uviesť číslo účtu a banku, v ktorej máte účet otvorený. Samozrejmosťou je uvedenie výšky peňažnej sumy, ktorá sa požičiava a mena, v ktorej sa požičiava. Ak sa dohodnú úroky, uvedie sa v zmluve ich výška. Ak sa dohodnú úroky z omeškania (nižšie než zákonné), uvedie sa ich výška a čas i miesto ich splatenia. V prvom rade je veriteľ povinný odovzdať, napr. peniaze, dlžníkovi. Dlžník je povinný ich veriteľovi vrátiť. Je povinný ich vrátiť v dohodnutom čase. Je povinný vrátiť ich v takom istom množstve (bavíme sa tu iba o istine - požičanej sume, bez úrokov). A v takej istej mene, ak nie je iná dohoda. Ak je dohodnutý úrok, je povinný vrátiť i úrok, teda istinu plus ďalšie peniaze, ktoré predstavujú úrok. A veriteľ je na konci povinný vrátený dlh od dlžníka prijať. Ak je v zmluve dohodnuté, je možné vracať dlh i po častiach (v stanovených napr.
• Doba vrátenia: V zmluve nemusí byť stanovená a určená doba, čas, dokedy má vrátiť dlžník peniaze veriteľovi. Ak tomu tak je, to znamená, ak nie je táto doba určená, dohodnutá, platí, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi dlh v prvý deň po tom, čo ho veriteľ vyzval na vrátenie peňazí, resp. čo ho veriteľ požiadal o zaplatenie, plnenie (§ 563 OZ). Forma výzvy nie je zákonom predpísaná, požadovaná. Je však lepšie, ak je výzva písomná. Predsa len ide o písomnosť, ktorá je dokladom a dôkazom toho, že bola dlžníkovi zasielaná (najlepšie doporučene). Ak veriteľ nesplní svoj dlh v prvý deň po tom, čo bol na plnenie vyzvaný, dostáva sa do omeškania s plnením dlhu a vtedy vzniká veriteľovi právo na požadovanie úhrady úrokov z omeškania. Od tohto dňa plynie veriteľovi premlčacia doba na uplatnenie si svojho nároku, napr. súdnou cestou. V písomnej výzve možno určiť čas plnenia. Napr. sa v nej uvedie, že dlžník je povinný uhradiť svoj dlh v lehote 8/15/20/30 dní odo dňa doručenia výzvy. Je i taká možnosť, že sa doba plnenia ponechá na vôli dlžníka. To znamená, že dlžník má vrátiť peniaze, kedy bude môcť. Napríklad. Avšak stále nemôže a nemôže…
• Zánik: Zmluva o pôžičke zaniká splnením, to znamená splatením dlhu, čiže vrátením požičanej peňažnej čiastky.

Výpožička

• Definícia: Ten, kto prenecháva je požičiavateľ. Komu sa prenecháva je vypožičiavateľ. Požičiavateľ a vypožičiavateľ sú subjektmi právneho vzťahu.
• Predmet: Určitá vec, individuálne určená, ktorá má individuálne znaky, ktoré ju odlišujú od iných vecí. Táto vypožičaná individuálna vec sa musí vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. To znamená, že predmetná vec sa nemá spotrebovať, pretože sa musí bez porušenia podstaty vrátiť požičiavateľovi. Avšak uvedené nemusí platiť vždy, resp. nie je to podmienkou výpožičky. Môže sa jednať i o veci spotrebiteľné a zastupiteľné (teda nie individuálne), závisí to od dohody oboch účastníkov a od účelu výpožičky. Avšak i keď sú predmetom výpožičky veci zastupiteľné a spotrebiteľné, po skončení dohodnutej doby, sa musia vrátiť presne tie isté veci, ktoré sa vypožičali, nie veci toho istého druhu. Napr.
• Odplatnosť: Jedným zo základným znakom výpožičky je jej bezodplatnosť. Pri výpožičke pôjde vždy o bezodplatnú službu. Týmto znakom sa líši zmluva o výpožičke od zmluvy o pôžičke (ktorá môže byť bezodplatná alebo odplatná) a od nájomnej zmluvy (ktorá je vždy odplatná).
• Dočasnosť: Ďalším charakteristickým znakom je dočasnosť. Nie je možné si vec vypožičať a…
• Forma: Zákon nevyžaduje a nepredpisuje pre zmluvu o výpožičke stanovenú osobitnú formu. Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Touto zmluvou teda prenecháva požičiavateľ vypožičiavateľovi nejakú vec na užívanie, po dohodnutú dobu. Takisto ako pri pôžičke, i pri výpožičke musia byť v zmluve uvedené zmluvné strany (meno/názov, adresa/sídlo, štatutárny zástupca, IČO, bankové spojenie). Podstatným prvkom je určenie veci, ktorá je predmetom zmluvy. To znamená, že v zmluve sa presne opíše vec, ktorá sa vypožičiava tak, aby ju nebolo možné zameniť. Ďalej je to uvedenie doby, počas ktorej sa môže vec využívať vypožičiavateľom. Uvedú sa v nej práva a povinnosti zmluvných strán - ako požičiavateľa, tak i vypožičiavateľa. Požičiavateľ je povinný prenechať dohodnutú vec vypožičiavateľovi na užívanie po celú dohodnutú dobu na riadne užívanie veci a nebrániť mu v užívaní veci. Požičiavateľ je povinný vypožičiavateľa oboznámiť so všetkými skutočnosťami, faktami, pravidlami, návodom, technickou normou, oprávneniami, ktoré sú potrebné vedieť pri riadnom používaní veci. Pokiaľ sa jedná o všeobecne známe pravidlá, takúto povinnosť nemá. Požičiavateľ nezodpovedá za vady vypožičanej veci, pretože ide o bezplatné prenechanie veci. Požičiavateľ má právo požadovať vrátenie vypožičanej veci od vypožičiavateľa pred ukončením dohodnutej doby zapožičania v prípade, ak vypožičiavateľ neužíva riadne vypožičanú vec alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému vec slúži. Ak by vypožičiavateľ odmietal vrátiť vypožičanú vec požičiavateľovi, tento má právo obrátiť sa na súd so žalobou o vydanie veci. Vypožičiavateľ je povinný chrániť vypožičanú vec pred poškodením, zničením, stratou. Vypožičiavateľ nesmie užívaním vec poškodiť, na druhej strane sa ráta s určitou opotrebovanosťou veci jej užívaním. Vypožičiavateľ je povinný vypožičanú vec vrátiť požičiavateľovi najneskôr do konca určenej dohodnutej doby. Vypožičiavateľ je povinný vrátiť vec požičiavateľovi i v prípade, ak ju nepotrebuje a ak ju prestal riadne užívať, i keď sa tak stalo pred uplynutím dohodnutej doby. Vypožičiavateľ je povinný vrátiť vec riadne. I s príslušenstvom a prírastkami, ak ich vypožičaná vec má.
• Riadne užívanie: Často sa tu opakuje a spomína pojem „riadne užívanie veci". Čo pod týmto máme rozumieť? Aké je to riadne užívanie veci? Ide o užívanie veci takým spôsobom, ktorý zodpovedá účelu tejto veci alebo dohode oboch strán. Napr. auto sa bude logicky používať na prepravu osôb, či tovaru. To je účel veci. Avšak môžu sa napr. strany dohodnúť, že síce auto slúži i na prepravu vecí, tovaru, ale bude sa používať iba na prepravu osôb. To je užívanie veci podľa dohody oboch zmluvných strán.
• Ukončenie: Kedy dôjde k ukončeniu výpožičky? V prvom rade riadnym a včasným vrátením vypožičanej veci vypožičiavateľom požičiavateľovi. K ukončeniu zmluvného vzťahu dochádza i pred uplynutím dojednanej doby v prípade, že vypožičanú vec vypožičiavateľ už nepotrebuje a nechce. A takisto v prípade, ak ju nevyužíva riadne alebo v rozpore s účelom, ktorému vec slúži alebo v rozpore s dohodnutými podmienkami zmluvných strán.

Ručenie: Garancia Splnenia Dlhu

Ručenie je dôležitý inštitút zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. "Ručenie je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi resp. zabezpečovací prostriedok, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že mu uhradí určitý záväzok, napríklad vráti poskytnutú pôžičku, pokiaľ tento záväzok nebude riadne splnený dlžníkom." Ručenie ako zabezpečovací inštitút sa však už v praxi bánk vyskytuje zriedkavejšie ako v minulosti, nakoľko bonitný ručiteľ (t. j.

Keďže dlžník v snahe získať určité plnenie od veriteľa spravidla presvedčivo ubezpečí potenciálneho ručiteľa o tom, že ručenie je len „formalita" a že má resp. Pozor, tvrdenia ručiteľov v tomto štádiu o tom, že ich dlžník uviedol do omylu, keďže im tvrdil, že dlh určite splní, alebo tvrdenia o tom, že od veriteľa predsa neobdržali žiadne protiplnenie, ktoré obdržal dlžník, či poukazovanie na to, že dlžník disponuje majetkom, z ktorého by mohol svoj záväzok splniť on alebo napríklad tvrdenia ručiteľa o tom, že záväzok bol zabezpečený aj inými prostriedkami (napríklad záložným právom) spravidla už nemajú žiadnu váhu. Zároveň treba dodať, že veriteľ môže odporovať aj právnym úkonom ručiteľa, teda domáhať sa, aby súd určil, že právne úkony ručiteľa, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi právne neúčinné!

Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi nemá v zásade žiadny vplyv smrť dlžníka. Uvedený záver je v judikatúre súdov nemenný a bol vyslovený už v rozhodnutí R 62/1973. Častou je však argumentácia ručiteľov ako procesná obrana v rámci súdnych konaní iniciovaných veriteľom proti ručiteľovi, v tom smere, že pokiaľ dediči dlžníka zodpovedajú za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, možno z toho vyvodiť aj obmedzenú zodpovednosť ručiteľa za dlh zomretého dlžníka do výšky úmernej zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa, ale tiež aj argumentácia ručiteľov, že pokiaľ dlžník zomrel a dedič nezodpovedá za dlhy poručiteľa pre jeho nemajetnosť, dochádza k zániku dlhu a zániku ručiteľského záväzku. Ručitelia sa tiež v prípade smrti dlžníka zvyknú brániť splneniu svojej povinnosti s argumentom o nemožnosti následného vymoženia náhrady za plnenie, ktoré by veriteľovi poskytli, od dedičov dlžníka.

Prečítajte si tiež: Všetko o zmluve o pôžičke

Podľa ustanovenia § 546 ObčZ berie na seba ručiteľ voči veriteľovi povinnosť, že uspokojí pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Pritom nezáleží na tom, prečo dlžník nemôže či nechce plniť, nakoľko podmienkou povinnosti ručiteľa splniť dlh je len to, že ho dlžník nesplnil, napriek tomu, že bol na to veriteľom písomne vyzvaný § 548 ods. 1 ObčZ. Nie je teda rozhodujúce, či a v akom rozsahu môže ručiteľ vymôcť od dlžníka náhradu za plnenie, ktoré veriteľovi za neho poskytol, nakoľko ustanovenie § 550 ObčZ stanovuje len toľko, že ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Povinnosť ručiteľa má akcesorickú povahu. Túto akcesoritu však treba chápať, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 548 ods. 2 ObčZ, len vo vzťahu k pohľadávke (ručiteľ môže rovnako ako dlžník namietať napríklad, že pohľadávka je premlčaná, že povinnosť plniť zanikla a podobne), nie však vo vzťahu k osobe dlžníka. Ak nezaniká teda smrťou dlžníka, okrem prípadu uvedeného v ustanovení § 579 ObčZ, povinnosť plniť, potom nemôže zaniknúť ani záväzok ručiteľa. Na tom nemôže nič zmeniť ani ustanovenie § 470 ObčZ, nakoľko toto ustanovenie upravuje len zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa a nie prechod dlhov na nich. Nemožno preto z neho vyvodiť ani to, že smrťou dlžníka zanikajú jeho dlhy, pokiaľ nie sú kryté aktívami a ani to, že sa vzťahuje aj na iné osoby než dedičov dlžníka. Ustanovenie § 470 ObčZ je špeciálnym ustanovením, ktoré obmedzuje zodpovednosť dedičov dlžníka, takže len tí môžu uplatniť voči veriteľom obmedzenú zodpovednosť. Nemožno preto námietku dediča, že zodpovedá za dlh zomretého len v rozsahu danom týmto ustanovením, považovať za námietku uvedenú v ustanovení § 548 ods. 2 ObčZ, podľa ktorého ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník, nakoľko nejde o námietku vyplývajúcu z postavenia dlžníka, práve tak ako nemožno, ako už bolo uvedené, vyvodiť z neho obmedzenú zodpovednosť ručiteľa za dlh zomretého dlžníka len do výšky úmernej zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa (k danej problematike pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 26. januára 1973, sp. zn.

Aj v roku 2008 riešil Najvyšší súd SR situáciu, keď dlžník zomrel a jeho dedič za jeho dlhy nezodpovedal pre nemajetnosť dlžníka. Súd v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. 1 M Obdo V 8/2007 uviedol, že samotný fakt, že dlžník zomrel a jeho dedič za jeho dlhy nezodpovedá pre nemajetnosť poručiteľa sa však nedá označiť za zánik dlhu a zánik platného ručiteľského záväzku ručiteľa. Dôsledky vyplývajúce z ustanovenia § 470 ods. 1 ObčZ nič nemenia na existencii záväzku ručiteľa po smrti dlžníka, lebo uvedené ustanovenie upravuje iba zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa a nie prechod dlhov poručiteľa na dedičov. V danom spore nebolo sporné, že ručiteľský záväzok žalovaného v 2. rade ako ručiteľa sa na záväzok dlžníka vzťahoval, a preto aj keď tento záväzok smrťou žalovaného v 1.

Pozrime sa najprv na obchodné záväzkové vzťahy. Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. Tým, že ručiteľ splní veriteľovi dlžníkov dlh, zaniká právo veriteľa domáhať sa ďalej úhrady tejto pohľadávky, a to nielen voči dlžníkovi, ale (prípadne) aj voči ďalším osobám, ktoré túto pohľadávku svojím majetkom zabezpečovali. Inak povedané, zaniká tým veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi. Od iných spôsobov prechodu alebo prevodu pohľadávky sa zákonná cesia veriteľových práv na ručiteľa, založená tým, že ručiteľ uspokojí veriteľovu pohľadávku namiesto dlžníka, líši práve tým, že pohľadávka pôvodného (priameho) veriteľa týmto uspokojením zaniká (inak by sa ručiteľ svojho záväzku plniť nezbavil a k zákonnej cesii predpokladanej ustanovením § 308 ObchZ by nedošlo). Na tom nič nemení ani skutočnosť, že prípadný iný prechod alebo prevod pohľadávky sa uskutoční (napr. zmluvou o postúpení pohľadávky podľa ustanovenia § 524 a nasl. ObčZ) za odplatu (takáto odplata nie je plnením poskytnutým na úhradu resp. uspokojenie pohľadávky, ktorá je predmetom cesie). Preto sa tiež právna teória v rámci výkladu ustanovenia § 308 ObchZ o práve ručiteľa založeného tým, že splnil dlh za dlžníka, vyslovuje tak, že ručiteľ, ktorý uhradil záväzok dlžníka, sa stáva namiesto „uspokojeného" veriteľa „novým" veriteľom dlžníka v rozsahu, v akom uhradil záväzok; súčasne „vzniká ručiteľovi nové právo voči veriteľovi". Tomu napokon nasvedčuje aj vlastná dikcia ustanovenia § 308 ObchZ, spojenie, podľa ktorého ručiteľ splnením záväzku „nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa", totiž podporuje úsudok, že ide o nadobudnutie „nového" nároku na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi. Pokiaľ ručiteľ veriteľovi neplní, nemá žiadny peňažný nárok voči dlžníkovi (porovnaj závery citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9. júna 2005, sp. zn.

V občianskoprávnych vzťahoch je situácia obdobná, ustanovenie § 550 ObčZ ustanovuje, že ručiteľovi, ktorý splnil dlh, vzniká právo požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Aj tu teória a prax hovoria o tzv.

#

tags: #veritel #dlznik #kupna #zmluva #vzor