Dôvody pre Nepripustenie Veriteľa na Schôdzi: Komplexný Prehľad

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou dôvodov, pre ktoré nemusí byť veriteľ pripustený na schôdzi, a to v kontexte slovenského právneho systému a pripravovanej legislatívy. Text vychádza z návrhu zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý implementuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na danú problematiku, a to od základných definícií až po praktické aspekty s ňou spojené.

Právny Rámec a Transpozícia Smernice

Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý je v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021. Predložený návrh zákona transponuje Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Cieľ a Účel Legislatívy

V súlade so základnými cieľmi smernice sa navrhuje nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu. Preventívnym konaním sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov.

Preventívne Konanie a Dočasná Ochrana

Na dosiahnutie tohto účelu sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“).

Odbornosť Správcov a Výberové Konania

Okrem uvedeného návrh zákona upravuje aj tzv. Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnej správcovskej skúšky.

Prečítajte si tiež: Ak veriteľ odmietne plnenie

Zmeny v Konkurznej Legislatíve

V súvislosti s návrhom zákona dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok.

Možnosť Podnikania po Oddlžení

V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov v týchto konaniach.

Kauzálna Príslušnosť Súdov

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že návrhom zákona dochádza v súlade s požiadavkami smernice na špecializáciu súdnych orgánov aj k zavedeniu kauzálnej príslušnosti súdov v prípadoch obzvlášť náročných konkurzných, reštrukturalizačných a preventívnych konaní. Určenie kauzálnej príslušnosti súdov vychádza z analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem, ktoré vychádzali z počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 až 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov.

Dôvody Nepripustenia Veriteľa na Schôdzi

Hoci návrh zákona explicitne neuvádza dôvody, pre ktoré nemusí byť veriteľ pripustený na schôdzi, je možné odvodiť ich z celkového kontextu a cieľov legislatívy. Medzi tieto dôvody môžu patriť:

1. Konflikt záujmov: Ak by účasť veriteľa na schôdzi mohla viesť ku konfliktu záujmov, napríklad ak by veriteľ mal záujem na likvidácii dlžníka namiesto jeho reštrukturalizácie.
2. Zneužívanie práv: Ak by veriteľ zneužíval svoje práva na schôdzi, napríklad ak by neprimerane obštruoval priebeh konania.
3. Nedostatok legitimity: Ak by veriteľ nepreukázal svoju legitimitu, napríklad ak by nepredložil dostatočné dôkazy o svojej pohľadávke.
4. Ohrozenie reštrukturalizácie: Ak by účasť veriteľa na schôdzi mohla ohroziť úspešnú reštrukturalizáciu dlžníka.
5. Porušenie povinností: Ak by veriteľ porušoval svoje povinnosti, napríklad ak by neposkytoval potrebné informácie alebo ak by nekonzultoval s dlžníkom.

Vymedzenie Pojmov a Povinnosti Dlžníka

Medzi jednotlivými pojmami sa vymedzujú aj pojmy ako drobný veriteľ, malý veriteľ, relevantný veriteľ a významný veriteľ, pričom na určenie postavenia konkrétneho veriteľa v rámci preventívneho konania je rozhodujúci stav v čase začatia preventívneho konania, t. j. v čase podania návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „návrh“) alebo v čase oznámenia začatia konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii príslušnému súdu. S cieľom podporiť efektívne riešenie hroziaceho úpadku je dôležité zaistiť, aby štatutárne orgány dlžníka neboli odrádzané od vykonania primeraného obchodného úsudku a v prípade finančných ťažkostí mohli prijať potrebné a primerané opatrenia, napríklad vyhľadať profesionálne poradenstvo vrátane poradenstva v oblasti reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti. Na tento účel sa v zákone č. 7/2005 Z. z. vymedzujú základné povinnosti dlžníka súvisiace s hroziacim úpadkom.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri konkurze

Úloha Poradcu a Transparentnosť Výberu

Tento zákon následne osobitne zavádza povinnosť dlžníka zvážiť využitie poradcu v rámci riešenia hroziaceho úpadku, nakoľko jeho účasť je v tejto situácii dlžníka priam nevyhnutná ,a jeho výber konzultovať s veriteľmi na účely zabezpečenia riadneho, transparentného, efektívneho a včasného preventívneho konania. Osobitne sa upravuje povinnosť dlžníka využiť poradcu v prípade, ak evidentne má záujem o riešenie svojej situácie verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, avšak nezískal potrebný súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany. Transparentnosť výberu poradcov je taktiež zabezpečená prostredníctvom odporúčaní a výhrad relevantných veriteľov, keďže sa očakáva aktívna spolupráca dlžníka s veriteľmi pri výbere poradcu. Všetky výhrady a odporúčania veriteľov je dlžník povinný dôkladne zvážiť tak, aby ich neakceptovanie nebolo prekážkou dosiahnutia rýchleho a efektívneho preventívneho konania.

Povinnosti Poradcu a Odmena

Zavádza sa povinnosť dlžníka informovať veriteľov o využití alebo plánovanom využívaní služieb poradcu, ako aj o jeho odmene prostredníctvom konceptu plánu a následne musí byť táto informácia súčasťou verejného plánu. V rámci preventívneho konania má poradca svoju nezastupiteľnú úlohu a je povinný postupovať v súlade so zákonom, ako aj so spoločnými záujmami dlžníka a veriteľov. Upravujú sa niektoré základné úlohy poradcu v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorých plnenie je nevyhnutné pre naplnenie účelu preventívneho konania. Upravujú sa niektoré pravidlá pre odmenu poradcu, ktorá by potenciálne mohla ohrozovať uspokojenie veriteľov, ak preventívne konanie nepovedie k vyriešeniu problémov dlžníka. Odmena poradcu pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie nepodlieha žiadnemu procesu schvaľovania alebo posudzovania jej primeranosti alebo neprimeranosti. Po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie však odmenu poradcu, ako aj úhradu neuhradenej časti odmeny poradcu za jeho činnosť, ktorý vykonal pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „neuhradená časť odmeny“) schvaľuje veriteľský výbor.

Prečítajte si tiež: Všetko o zmluve o pôžičke

tags: #veritel #nemal #byt #na #schodzu #pripusteny