
Článok zhŕňa dostupné informácie o Veronike Havlik a udalostiach v jej živote, s dôrazom na príčiny rozvodu a ďalšie významné aspekty.
Informácie o súkromí Veroniky Havlik sú obmedzené, avšak dostupné zdroje poskytujú útržky, z ktorých je možné poskladať obraz jej života a udalostí, ktoré ho ovplyvnili.
Dňa 25. apríla zasiahla verejnosť správa o úmrtí českého moderátora Václava Havlíka vo veku 37 rokov. Podľa portálu extra.cz zomrel počas Veľkonočného pondelka (21. apríla). Príčina smrti nebola zverejnená. Václav Havlík bol obľúbeným moderátorom kultúrnych a spoločenských podujatí v Přerove. Bol známy pre svoju schopnosť zaujať a zabaviť publikum na rôznych akciách, od vianočných trhov po študentské plesy. Primátor mesta Přerov, Petr Vrána, vyjadril hlboký zármutok nad jeho stratou a spomenul si na Havlíka ako na človeka, ktorý miloval Přerov a neúnavne preň pracoval.
Václav Havlík sa venoval mnohým aktivitám. Stál za vznikom spolku Židovský Přerov, ktorý pripomínal tragické osudy židovských obyvateľov mesta a podieľal sa na inštalácii prvých Kameňov zmiznutých. Bol tiež autorom nápadu skrášliť dlhú stenu pri triede 17. novembra umeleckými grafitmi, ktoré pripomínali slávnych přerovských rodákov.
Práva žien a rodová rovnosť sú dôležitou témou, ktorá sa dotýka mnohých aspektov spoločenského života. Mnoho žien a dievčat na celom svete čelí diskriminácii na základe pohlavia a rodu. Hnutia za práva žien dlhé roky bojujú proti tejto nerovnosti a žiadajú dodržiavanie ich práv a zmenu zákonov.
Prečítajte si tiež: Kontakt Veronika Danišová Prievidza
V priebehu 19. a začiatkom 20. storočia ženy začali agitovať za zmenu volebných zákonov, aby aj im prislúchalo volebné právo. V roku 1893 sa Nový Zéland stal prvou krajinou, ktorá garantovala ženám volebné právo na celoštátnej úrovni. Napriek tomuto pokroku, na svete ešte stále existuje veľa miest, kde je pre ženy veľmi ťažké si toto právo aj uplatniť.
Každá žena a dievča má sexuálne a reprodukčné práva. Ešte stále je na svete veľa žien a dievčat, ktoré nemajú prístup k bezpečným a legálnym interrupciám. Vo viacerých krajinách stoja ľudia, ktorí chcú alebo potrebujú ukončiť tehotenstvo, pred nemožným rozhodnutým: ohroziť svoj život.
Sloboda pohybu je právo voľne sa pohybovať tak, ako sa nám páči - nielen v rámci krajiny, kde žijeme, ale aj pri cestovaní do zahraničia. Mnoho žien sa však v súvislosti s pohybom a cestovaním stretáva s vážnymi prekážkami. V Saudskej Arábii nedávno prebehla úspešná kampaň, ktorá umožnila ženám viesť motorové vozidlá, čo bolo predtým dlhé desaťročia zakázané.
Človeku, ktorý sa zaoberá právami žien, prospeje, ak porozumie feminizmu. Vo svojej podstate je feminizmus presvedčenie, že ženy majú nárok na politickú, ekonomickú a sociálnu rovnosť. Intersekcionálny feminizmus vyjadruje myšlienku, že všetky dôvody, pre ktoré môže byť niekto diskriminovaný - vrátane rasového či etnického pôvodu, pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity, vierovyznania, zdravotného znevýhodnenia, príslušnosti k ekonomickej triede -, sa navzájom prekrývajú a pretínajú.
O rodovo podmienenom násilí hovoríme, keď sú násilné činy páchané voči osobám na základe ich sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo pohlavných znakov. Zvlášť ohrozené násilím sú ženy a dievčatá v konfliktných zónach. Sexuálne násilie sa naprieč dejinami používalo ako vojnová zbraň. V celosvetovom priemere približne 30 % všetkých žien, ktoré boli alebo sú vo vzťahu, zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie zo strany svojho partnera. Násilie páchané na ženách je závažným porušením ľudských práv. Sexuálnym obťažovaním je akékoľvek neželané sexuálne správanie. Pri sexuálnom násilí má sexuálny útok fyzickú formu.
Prečítajte si tiež: Denný stacionár Veronika: Čo potrebujete vedieť
Ženy sú často vystavené rodovej diskriminácii na pracovisku. Príkladom je rozdielne platové ohodnotenie žien a mužov. Rovnaká odmena za rovnakú prácu je ľudským právom, no ženám sa prístup k spravodlivej a rovnakej mzde zas a znovu odopiera. Podľa nedávnych prieskumov v súčasnosti ženy zarábajú zhruba 77 % zárobku, ktorým sú za rovnakú prácu ohodnotení muži, čo vedie k celoživotnej finančnej nerovnosti žien.
V mnohých krajinách sveta sú ženám odopierané ich práva na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo pohlavných znakov. Lesbické, bisexuálne, transrodové a intersexuálne ženy a rodovo nekonformné osoby čelia násiliu, vylúčeniu, obťažovaniu a diskriminácii.
Ako upozorňuje OSN, rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat nie sú cieľom samým osebe, ale kľúčom k udržateľnému rozvoju, mieru a bezpečnosti. Hoci hnutia a iniciatívy zdola už urobili mnoho, ak sa k podpore práv žien pridáme naozaj všetci a všetky, spolu dokážeme zmeniť oveľa viac.
Kým časť slovenskej politickej reprezentácie sa znova a znova pokúša obmedziť práva žien a vytĺkať lacné politické body z ťaženia proti pojmu „rod“, ich skutočnú snahu o rovnosť a elimináciu rodovo podmieneného násilia by sme našli len ťažko, ak vôbec. Nerovnosť a násilie však bujnejú, prehlbuje ich súčasná globálna pandémia COVID-19, ale zdá sa, že to nestojí za väčšiu politickú pozornosť. Jednu vec však treba tejto skupine politikov a političiek „uznať“: odhodlanie a vytrvalosť prinášať návrhy, ktoré obmedzujú ľudské práva žien a dievčat a zamraziť ďalšie kroky smerom k väčšej rovnosti a eliminácii násilia. Je však mnoho krokov, ktoré by sme mali urobiť.
Sex so súhlasom je, nielen na Slovensku, opradený množstvom mýtov, ale v skutočnosti je to veľmi jednoduché. Sex, ku ktorému došlo bez súhlasu zúčastnených, je znásilnením. Mlčať, alebo nevysloviť „nie“, neznamená súhlas. „Nedostatočne“ vyjadriť odpor alebo sa „vyzývavo“ obliecť tiež nie je pozvánka ani prejav súhlasu. Prejaviť súhlas so sexom neznamená podpísať zmluvu, ale prejav súhlasu musí byť jasný. Zastaralé zákony, rodové stereotypy a škodlivé mýty o téme súhlasu a telesnej autonómie však podporujú a normalizujú existenciu znásilnenia a rodovo podmieneného násilia v našej spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Miss Slovensko: Život a štýl
V online diskusii Hovorme o súhlase sme vysvetlili, prečo je súhlas kľúčový a o čom všetkom hovoríme, keď hovoríme o sexe bez a so súhlasom. Diskutovali sme o súhlase v slovenskom a českom kontexte, ale aj o ignorancii či popieraní epidémie násilia na ženách a dievčatách. Nakoniec aj o tom, čo by sme s tým mali robiť.
V online diskusii Nemlčme o násilí sme nadviazali na diskusiu Hovorme o súhlase, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok 25. februára 2021. Diskutovali sme o prekážkach a problémoch, ktorým čelia ženy a dievčatá so skúsenosťou so sexuálnym násilím na ceste k spravodlivosti. Pozreli sme sa na rôzne druhy podpory, ktoré sú na Slovensku ľuďom zažívajúcim sexuálne násilie dostupné, a aj na tie, ktoré absentujú, ale potrebovali by sme ich. Venovali sme sa aj vzdelávaniu k rešpektovaniu súhlasu ako dôležitej súčasti sexuálnych vzťahov a neobišli sme ani dlhodobé zanedbávanie sexuálnej výchovy zo strany štátu.
Pojmy „sex“, „sexy“ alebo „sexualita“ sa stali bežnou súčasťou nášho slovníka - objavujú sa v médiách, reklame, o internete a sociálnych sieťach nehovoriac. Zároveň, sexuálne obťažovanie a násilie sú až príliš bežnou súčasťou našich životov. (Podľa dostupných údajov žije v EÚ niekoľko miliónov ľudí, ktorí zažili znásilnenie alebo inú formu sexuálneho násilia. Prevažnú väčšinu z nich tvoria ženy a dievčatá.) Aj napriek vyššie uvedenému je sexuálna výchova a vzdelávanie v oblasti sexuálneho zdravia a správania stále tabuizované a niektorými (politickými a ideovými) kruhmi priam démonizované. Mnohé výskumy, teória aj odborníčky a odborníci s praktickou skúsenosťou sa zhodujú v tom, že sexuálna výchova a vzdelávanie mládeže majú priaznivý vplyv - vedú k zodpovednejšiemu sexuálnemu správaniu a sú účinné v prevencii neželaných tehotenstiev aj sexuálneho obťažovania a násilia. Sexuálna výchova v školách ale dodnes nie je na Slovensku štandardom a úlohu štátu tu suplujú neziskové a súkromné organizácie, ktoré sa snažia v rámci svojich obmedzených kapacít začať veci meniť a šíriť osvetu. Bez systémovej zmeny je to však sizyfovskou úlohou.
Ženy na Slovensku, ktoré naberú odvahu nahlásiť znásilnenie a pustiť sa do náročného procesu boja za spravodlivosť, často čelia ďalšej stigmatizácii a spochybňovaniu. Aj to môžu byť dôvody, pre ktoré znásilnenie na Slovensku nahlási len 11 % žien, ktoré ho zažili alebo pravidelne zažívajú. Súčasne platná právna definícia znásilnenia nezohľadňuje (chýbajúcu) vôľu podieľať sa na sexuálnych aktivitách, súhlas, ani právo na osobnú autonómiu a telesnú integritu. Naopak, pri nahlásení znásilnenia príslušné orgány preverujú, či útočník použil násilie alebo hrozbu násilia a či sa človek, ktorého znásilnili, „dostatočne“ bránil. Nakoľko slovenská legislatíva nepovažuje sex bez súhlasu za znásilnenie, väčšina sexuálneho násilia zostáva nepotrestaná a páchatelia unikajú spravodlivosti. Polícii zároveň chýbajú systémové nástroje, ako v týchto prípadoch postupovať, a v jednotlivých fázach vyšetrovania a stíhania absentuje citlivý prístup k traume a ochrana práv človeka, ktorý sexuálne násilie zažil.
Keď sa hovorí o sexuálnom násilí a znásilnení, mnoho ľudí si prestaví heterosexuálnu cis-ženu, ktorá zažíva násilie zo strany heterosexuálneho cis-muža. V realite sa však sexuálne násilie týka všetkých ľudí, vrátane LGBT+ ľudí, ktorí môžu sexuálne násilie zažívať od iných LGBT+, ale aj od heterosexuálnych ľudí.
Projekt "100ka" bol zameraný na podporu ľudských práv a realizovaný od 1. októbra 2020 do 31. mája 2023. Projekt sa venoval témam ako práva žien a dievčat, práva Rómov a Rómok, klimatická kríza, práva LGBTI+ ľudí, dôstojnosť, aktivizmus, sloboda médií, hrdinovia a hrdinky ľudských práv, Všeobecná deklarácia ľudských práv, duševné zdravie či sloboda prejavu. Projekt bol podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021.