
Podielové spoluvlastníctvo, hoci bežné, môže viesť k rôznym komplikáciám a praktickým problémom. V záujme rýchlosti, úspory nákladov a zachovania dobrých vzťahov sa odporúča pokúsiť sa najprv o dosiahnutie dohody. Ak dohoda nie je možná, riešením je súdne konanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Tento článok sa zameriava na označenie účastníkov v žalobe o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, vzor a s tým súvisiace právne aspekty.
Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Súd pri rozhodovaní prihliada na viaceré zásady, ako je veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak rozdelenie veci nie je dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Z uvedeného vyplýva, že súd v prvom rade skúma, či je možné pozemok rozdeliť, až následne, ak rozdelenie nie je dobre možné, prikáže vec niektorému alebo viacerým zo spoluvlastníkov a až v prípade, že nik zo spoluvlastníkov nemá záujem nadobudnúť vec do výlučného vlastníctva, nariadi predaj pozemku a rozdelenie výťažku.
Zákon umožňuje, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa podielové spoluvlastníctvo nezrušil.
Poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sú pre súdy záväzné. Ak však účastníci uzavierajú v konaní o zrušenie spoluvlastníctva zmier, ktorým si sami zvolia určitý spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, súdy pri rozhodovaní a schválení uzavretého zmieru nepovažujú za prekážku z schválenia tú okolnosť, že by prípadne bolo možné vyporiadanie aj iným spôsobom, než ako sa v zmieri navrhuje, a to spôsobom, ktorému zákon dáva prednosť. To platí iba pre prípad, že dohoda účastníkov má procesnú formu zmieru. Prostý súhlas účastníkov s navrhovaným spôsobom vyporiadania však nenahradzuje zmier.
Prečítajte si tiež: Druhy a označenia zdravotnej starostlivosti
Zákon v určitých situáciách umožňuje, aby súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal. Takýmto spôsobom môže súd postupovať v prípade, že by sa vyporiadanie podielového spoluvlastníctva malo uskutočniť prikázaním veci jednému alebo viacerým zo spoluvlastníkov za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, nie v prípade reálneho rozdelenia veci. Bežne ide napr. o prípady, ak by zrušenie spoluvlastníctva bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo, sú napríklad vek, zdravotný stav, sociálna situácia spoluvlastníka, jeho vzťah k veci a pod.
Dôvodom hodným osobitného zreteľa nebolo napr. možné budúce napojenie sa na inžinierske siete. Skutočnosti, na základe ktorých by bolo možno takéto osobitného zreteľa hodné dôvody pre zamietnutie návrhu vyvodiť, musia existovať už v čase vyhlásenia takéhoto rozhodnutia a musia vyplývať zo skutkového stavu ustáleného súdom k tomuto okamihu.
Dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci alebo jej predajom a rozdelením výťažku, je prípad, keď by takéto vyporiadanie bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Mnohých klientov pri rozhodovaní o ďalšom postupe zaujímajú náklady. Ďalej bude potrebný znalecký posudok na určenie hodnoty spoločnej veci. Buď si môžete dať vypracovať (a zaplatiť) súkromný znalecký posudok ešte pred podaním žaloby alebo môžete navrhnúť, aby súd ustanovil znalca. Ak navrhnete ustanovenie znalca súdom, súd vás vyzve na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Cena za znalecký posudok môže byť rôzna, záleží aj od toho, o akú vec ide. V prípade právneho zastúpenia treba počítať aj s nákladmi na právne služby. Cena právnych služieb je na individuálnej dohode medzi advokátom a klientom. V takomto type konaní si väčšina advokátov dohaduje hodinovú odmenu. Časť nákladov na právne služby môže byť kompenzovaná, ak súd prizná náhradu trov konania (čo ale teoreticky nemusí alebo nemusí v plnom rozsahu).
Prečítajte si tiež: Ako správne označiť parkovacie miesto ZŤP
Správne označenie účastníkov v žalobe o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva je kľúčové pre úspešné vedenie súdneho konania. Účastníkmi konania sú všetci spoluvlastníci, ktorých práva a povinnosti sa majú rozhodnutím súdu dotknúť. V žalobe je potrebné uviesť ich identifikačné údaje, ako sú meno, priezvisko, trvalé bydlisko, prípadne dátum narodenia alebo rodné číslo. Ak je účastníkom právnická osoba, je potrebné uviesť jej názov, sídlo a identifikačné číslo.
V prípade, že niektorý zo spoluvlastníkov zomrel, je potrebné v žalobe označiť jeho právnych nástupcov, teda dedičov. K žalobe je potrebné priložiť listinné dôkazy preukazujúce právne nástupníctvo, ako napríklad osvedčenie o dedičstve.
Ak je niektorý z účastníkov maloletý alebo pozbavený spôsobilosti na právne úkony, je potrebné v žalobe označiť jeho zákonného zástupcu, teda rodiča alebo opatrovníka.
Vzor žaloby o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva by mal obsahovať nasledovné náležitosti:
Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno platne uzatvoriť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva, t. j. po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Občiansky zákonník explicitne neustanovil ani v jednom zo svojich ustanovení, dokedy je vlastne možné dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatvoriť. V § 149 ods. 4 je ale uvedené, že ak k uzavretiu dohody nedôjde v lehote 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v tejto lehote nebude podaný ani návrh na jeho súdne vyporiadanie, zo zákona dochádza k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedeným okamihom zaniká možnosť uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a nie je už možné ani podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Jedinou možnou výnimkou zdá sa byť uzatvorenie dohody iba v prípade, ak na základe návrhu jedného z bývalých manželov, podaného v lehote 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, prebieha pred súdom konanie o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa riadne pokračuje až do momentu uzatvorenia dohody. Dohoda v takom prípade môže byť uzatvorená formou súdneho zmieru. V prípade, ak by sa v začatom súdnom konaní nepokračovalo, prípadne by došlo k jeho ukončeniu inak ako vydaním meritórneho rozhodnutia, t. j. konanie by bolo napr. zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, má sa za to, že sa vraciame na začiatok. Na vzniknutú situáciu vzhliadame, ako keby ani vôbec nenastala a ku konaniu vôbec nedošlo.
Prečítajte si tiež: Preukaz ZŤP v Rakúsku
Vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nastávajú až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra, pričom správny orgán skúma okrem iného, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu a či zákon neobchádza, pričom prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Takouto skutočnosťou nesporne je aj uplynutie prekluzívnej trojročnej lehoty na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a vznik fikcie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 149 ods.
Právne názory sa však rozchádzajú v tom, či lehota 3 roky stačí na podanie návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, alebo v lehote 3 rokov má byť aj právoplatne rozhodnuté o povolení vkladu vecného práva na základe predmetnej dohody.
Česká judikatúra zastáva názor, že v stanovenej trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nestačí iba uzatvoriť samotnú dohodu o vyporiadaní, ale najneskôr v posledný deň lehoty je potrebné podať aj návrh na vklad vecného práva na základe tejto dohody do katastra. V opačnom prípade nastane domnienka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ustanovená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V trojročnej lehote teda musia nastať aj vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní, pretože po jej uplynutí by boli nehnuteľnosti už v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a návrh na vklad takejto dohody by bolo nutné zamietnuť.
Slovenská aplikačná prax na rozdiel od českej uplatňuje dvojitý výklad. Prvým výkladom je, že v trojročnej lehote po zániku manželstva stačí iba uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, pretože jej podpisom oboma zmluvnými stranami nadobudne obligačnoprávne účinky. Nie je potrebné, aby v uvedenej lehote bol podaný aj návrh na vklad do katastra a rozhodnutím o povolení vkladu by nastali aj vecnoprávne účinky dohody. Opačný výklad naproti tomu hovorí, že okrem toho, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva musí byť uzatvorená v prekluzívnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, v tejto lehote musí byť aspoň podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností.
tags: #označenie #účastníkov #v #žalobe #o #vysporiadanie