Versailleská mierová zmluva a jej podmienky: Sto rokov od ukončenia prvej svetovej vojny

Versailleská mierová zmluva, podpísaná 28. júna 1919, formálne ukončila prvú svetovú vojnu. Predstavitelia víťazných mocností ju charakterizovali ako prejav trestajúcej spravodlivosti. Zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 10. januára 1920, bola výsledkom šesťmesačného rokovania na Parížskej mierovej konferencii. Táto konferencia, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia 27 štátov a 5 domínií Britského impéria, bola novinármi označená ako "konferencia víťazov", pretože porazené štáty na ňu neboli pozvané. Rakúsko-Uhorsko, najbližší spojenec Nemecka, v tejto vojne už neexistovalo, rozpadlo sa na nástupnícke štáty.

Priebeh a účastníci konferencie

Zmluva vznikala pol roka na parížskej konferencii. Československú delegáciu v Paríži viedol predseda vlády Karel Kramář, pričom generálnym tajomníkom bol Štefan Osuský. Prizvané štáty boli rozdelené do štyroch kategórií, pričom prvú tvorili víťazné mocnosti: Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko a Japonsko. Druhú kategóriu predstavovali krajiny so špecifickým záujmom, kam patrila aj ČSR. Hlavné slovo mali víťazné veľmoci, ktorých zástupcovia vytvorili Najvyššiu radu alebo Radu desiatich. Neskôr vznikol ešte užší orgán - Rada štyroch alebo Veľká štvorka, ktorú tvorili Woodrow Wilson, Georges Clemenceau, David Lloyd George a Vittorio Orlando.

Územné zmeny a reparácie

Nemecko prichádzalo celkovo o sedminu svojej predvojnovej rozlohy a desať percent obyvateľstva. "Kúsky z nemeckého koláča“ pripadli aj Belgicku, Dánsku, Poľsku a Československu. Zmluva upravila hranice Nemecka s Československom a Rakúskom. Úpravou hraníc pripadlo Alsasko-Lotrinsko Francúzsku. Nemecko prišlo o kolónie v Afrike. Ostrovy v Tichom oceáne zaujalo Japonsko. Rozpadom monarchie prišlo Nemecko len v Európe o sedem miliónov občanov a 220-tisíc kilometrov štvorcových územia.

Dôležitou podmienkou mierovej zmluvy s Nemeckom bolo jeho odzbrojenie, presnejšie obmedzenie vojenskej moci na minimum. Spojenci sa zhodli na tom, že Nemecku stačí 100-tisíc mužov v zbrani, nesmie však mať žiadne tanky, žiadne delostrelectvo a generálny štáb. Všeobecná branná povinnosť v Nemecku mala byť zakázaná.

Na Versailleskej konferencii bola ďalším tvrdým úderom pre Nemecko výška reparácií, čiže odškodného za škody a straty spôsobené spojencom. Tieto vojnové náhrady sa mali splácať nielen v peniazoch, ale aj v zlate, surovinách či tovare. Krátko po konferencii ich vyčíslili na 132 miliárd zlatých mariek, čo zodpovedalo 33 miliardám dolárov.

Prečítajte si tiež: Preusporiadanie Európy po Vojne

Konflikty a kompromisy

Práve územné nároky víťazných štátov voči porazeným sa stali v záverečnej fáze konferencie jablkom sváru medzi jej najvplyvnejšími účastníkmi. Francúzi požadovali od Nemcov nielen Alsasko-Lotrinsko, ale chceli anektovať Sársko a prevziať kontrolu nad Porýním. Podmienky mierovej zmluvy nesmú Nemecko zničiť, tvrdil Lloyd George a zasadzoval sa o tzv. stabilitu rovnováhy na starom kontinente. Nakoniec v otázke Sárska musel Clemenceau ustúpiť navrhnutému kompromisu: v Sársku budú Francúzi vlastniť tamojšie bane, ale vyhlási sa tam autonómia pod správou Spoločnosti národov. A o 15 rokov sa uskutoční plebiscit, aby sa miestne obyvateľstvo samo rozhodlo, kam bude patriť - do Nemecka, Francúzska alebo si zvolí samostatnosť. Čo sa týka Porýnia, spojenci súhlasili len s čiastočnou okupáciou Francúzov jeho ľavého brehu s tým, že postupne ho opustia v stanovených termínoch.

Vznik Spoločnosti národov

Dôležitým výsledkom versailleského summitu nielen pre ČSR sa stal vznik Spoločnosti národov. Československo bolo jedným z jej zakladajúcich členov. V roku 1920 začal platiť pakt tejto medzinárodnej organizácie, ktorým sa členské štáty (bolo ich vtedy 26) zaviazali rešpektovať medzinárodné právo. Na mierovej konferencií v Paríži podpísali víťazné mocnosti Pakt Spoločnosti národov, organizácie pre medzinárodnú spoluprácu, ktorá mala zabrániť v budúcnosti ozbrojeným konfliktom. Vplyvné kruhy v USA a Veľkej Británií požadovali posilnenie mierovej spolupráce. Túto myšlienku zastával prezident Woodrow Wilson. Mierová konferencia stanovila tiež aj štruktúru Spoločnosti národov. Členmi spoločnosti sa stali všetky víťazné mocnosti 1 svetovej vojny. Každý člen zúčastňujúci sa valného zhromaždenia mal jeden hlas.

Kritika a dôsledky zmluvy

Na prudkú kritiku narazila zmluva v USA. John Maynard Keynes tvrdil, že zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia o obnove vojnou zničenej Európy, nič čo by pomohlo zachrániť Rusko. Podľa niektorých historikov pritvrdé tresty z Versailles viedli v Nemecku k ťažkým ekonomickým a sociálnym otrasom, ktoré umožnili nástup k moci radikálov na čele s Hitlerom. Iní historici to však považujú za jeden z mýtov o Versailleských mierových zmluvách. Suma 132 miliárd bola podľa nich celkom iluzórna.

Podľa niektorých odborníkov vyšlo Nemecko paradoxne z Veľkej vojny posilnené (na jeho území sa nebojovalo), nehľadiac na stratu kolónií a časti vlastného teritória. Nástupnícke štáty po Rakúsko-Uhorsku, ktoré zaplnili stredoeurópsky priestor, sa cítili byť zoči-voči nemeckému obrovi zraniteľné, hoci mali garanta bezpečnosti v mocnostiach Dohody a predovšetkým vo Francúzsku.

Medzinárodná organizácia práce (MOP)

Medzinárodná organizácia práce (MOP) bola založená v roku 1919 po skončení prvej svetovej vojny v priebehu Mierovej konferencie vo Versailles. Ústavu MOP vytvorila Komisia práce, ktorá bola zložená z deviatich krajín: Belgicko, Kuba, Československo, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty severoamerické. Komisia práce vypracovala návrh textu Ústavy MOP, ktorý sa stal XIII. časťou Mierovej zmluvy medzi spojenými a združenými mocnosťami a Nemeckom vrátane protokolu, ktoré boli podpísané vo Versailles 28. júna 1919.

Prečítajte si tiež: Recenzie na Zariadenie sociálnych služieb AKTIG Humenné

Prečítajte si tiež: Maďarsko a Československo po Parížskej mierovej zmluve

tags: #versailleska #mierová #zmluva #s #nemeckom #podmienky