Parížska mierová zmluva z roku 1947 a jej dôsledky pre Maďarsko a Československo

Úvod

Parížska mierová zmluva z roku 1947 predstavuje významný medzník v európskych dejinách, ktorý priamo ovplyvnil povojnové usporiadanie strednej Európy a vzťahy medzi Československom a Maďarskom. Táto zmluva, nadväzujúca na Trianonskú mierovú zmluvu z roku 1920, mala za cieľ uzavrieť vojnový konflikt so spojencami Nemecka a nastoliť nový systém medzinárodných vzťahov. Konferencia, ktorá predchádzala podpisu zmluvy, bola miestom konfrontácie, ale aj formovania základných línií povojnovej politickej orientácie a medzinárodnopolitického postavenia oboch krajín.

Obnovenie hraníc a územné zmeny

Parížska mierová zmluva z roku 1947 až na jednu malú zmenu obnovila maďarské hranice spred roka 1938, ako boli stanovené v trianonskej mierovej zmluve z roku 1920. Zmena sa týkala slovensko-maďarskej hranice pod Bratislavou. Maďarsko muselo na tomto území odstúpiť Československu ďalšie tri obce - Jarovce, Rusovce a Čunovo. Toto územné usporiadanie malo strategický význam pre Československo, pretože umožnilo realizáciu variantu C náhradného riešenia pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo v roku 1992.

Kontext a ciele mierovej konferencie

Parížska konferencia v roku 1946 bola konferenciou o dôsledkoch politiky Nemecka, ale bez Nemecka. Mierová konferencia uzatvárala vojnový konflikt so spojencami Nemecka, ktorí sa na jeho strane zúčastnili bojov proti demokratickej koalícii krajín bojujúcich proti fašizmu a nacizmu a jeho spojencom a prívržencom. Rozhodnutia mierovej konferencie, najmä v otázkach hraníc, sú dodnes nosným prvkom európskej bezpečnosti a narušenie tejto rovnováhy by malo netušené, a najmä nepriaznivé dôsledky pre európsku stabilitu. Súčasťou mierových vyjednávaní a predmetom mierových zmlúv boli otázky politického usporiadania, mechanizmu politickej kultúry, ekonomických a hospodárskych vzťahov, zón obchodu a medzinárodných línií využívania medzinárodných koridorov riek či vzdušného priestoru, riešenia dôsledkov druhej svetovej vojny, reparácií a reštitúcií. Mierové zmluvy vytvárali rámce pre medzinárodné vzťahy aj vnútorné politiky.

Československo-maďarský kontext

Pre Československo a Maďarsko bola Parížska konferencia 1946 o mierových zmluvách miestom konfrontácie, ale aj dotvárania základných línií povojnovej politickej orientácie a medzinárodnopolitického postavenia oboch krajín. Na diplomatickom poli sa v rokoch 1945 - 1947 odohrala významná konfrontácia dvoch stredoeurópskych politík, do ktorej zainteresované strany investovali množstvo energie, snažiac sa využiť alebo eliminovať dôsledky predchádzajúceho vývoja. Tento boj bol konfrontovaný aj s úsilím Sovietskeho zväzu a západných Spojencov o získanie oboch krajín pre svoje strategické geopolitické záujmy. Parížska konferencia 1946 sa stala predpolím boja o budúcu podobu európskej politiky a jej hodnôt. Tu sa pomaly stierala línia medzi víťaznými a porazenými krajinami a dominantnou sa stávala príslušnosť k mocensko-politickým blokom.

Príprava na mierovú konferenciu

Príprava Československa a Maďarska na mierovú konferenciu bola rozsiahla a systematická. Oba štáty investovali značné úsilie do prípravy podkladov a argumentov na obhajobu svojich záujmov. Známy maďarský historik Ignác Romsics sa vo svojej knihe venuje maďarským strategickým cieľom v období 2. svetovej vojny, vzťahu Maďarska so susednými štátmi, ako aj diplomatickým snahám, vyvíjaným v Moskve, Washingtone, Londýne a Paríži. Jeho zámerom je zrekonštruovať mimoriadne komplexný rozhodovací proces od začiatkov až po jeho zavŕšenie podpísaním parížskej mierovej zmluvy. Pritom sa opiera o dostupnú maďarskú a zahraničnú odbornú literatúru, ako aj o nové doteraz nespracované pramene.

Prečítajte si tiež: Environmentálne politiky Slovenska po Parížskej zmluve

Riešenie sporov o kultúrne dedičstvo a reparácie

Súčasťou rokovaní boli aj spory o kultúrne dedičstvo, spisový materiál a reparácie. Komisia pre kultúrne dedičstvo podľa čl. Parížska mierová zmluva z roku 1947 až na jednu malú zmenu obnovila maďarské hranice spred roka 1938, ako boli stanovené v trianonskej mierovej zmluve z roku 1920. Zmena sa týkala slovensko-maďarskej hranice pod Bratislavou. Maďarsko muselo na tomto území odstúpiť Československu ďalšie tri obce - Jarovce, Rusovce a Čunovo.

Zhodnotenie dodržiavania Trianonskej zmluvy

Pri posudzovaní dodržiavania predchádzajúcej trianonskej zmluvy československou stranou V. Clementis v roku 1946 konštatoval: „Maďarská menšina mala v Československu nielen všetky občianske práva, ale nadto ešte národnostné nadpráva. (…) a lepšiu situáciu sociálnu, akú mali Maďari v samotnom Maďarsku.“ Opačne, maďarská strana svoje záväzky z mierovej dohody nedodržiavala. „už sama príslušnosť k slovenskej národnosti znamenala u nich diskrimináciu. (…) Slováci v Maďarsku nemali ani jedinú školu (…) Slováci v Maďarsku nemali ani jedného poslanca.“ A čo je najdôležitejšie, „podľa archívov ženevskej Spoločnosti národov (…) najviac sťažností v menšinových otázkach bolo vznesené proti Československu zo strany maďarskej menšiny, ale ani jedna sťažnosť zo strany Československa, resp.

Dôsledky a vplyv na slovensko-maďarské vzťahy

Parížska mierová zmluva z roku 1947 mala dlhodobý vplyv na slovensko-maďarské vzťahy. Vo vzájomných vzťahoch nastalo obdobie, ktoré sa na maďarskej strane často označuje ako obdobie reslovakizácie či obdobie tzv. Benešových dekrétov. Pritom to, čo sa nazýva Benešovými dekrétmi, je objektívne vyrovnanie s Viedenskou arbitrážou a následnou vojenskou agresiou Maďarska. Benešove dekréty nie sú začiatok pokrivenosti slovensko-maďarských vzťahov. Ten treba hľadať predovšetkým v nedodržiavaní mierovej zmluvy z Versailles z 1920 maďarskou stranou. Následne, obranné opatrenia Československa, neskôr Slovenska (niekedy nie najvhodnejšie volené, ale oprávnené) sa vydávajú za porušovanie európskych zásad spolužitia. Permanentné odmietanie, resp. nerešpektovanie základných slovensko-maďarských zmlúv je súčasťou maďarskej politiky dodnes.

Nová etapa vzťahov po roku 1989

Po roku 1989 etnicky či nacionalisticky motivované prístupy prepukli naplno na obidvoch stranách. V poslednom období federácie sa ukázala potreba novej základnej zmluvy s Maďarskom. Treba však prihliadať aj na prichádzajúcu zmenu štátoprávneho postavenia Slovenska. Slovensko-maďarské vzťahy sa ako vzťahy dvoch zvrchovaných subjektov medzinárodného práva začínajú 1. januára 1993. Ale už od novembra 1989 sa začína formovať suverénna slovenská zahraničná politika a formuje sa aj vzťah k Maďarsku. Až premiéri samostatného Slovenska a Maďarska Vladimír Mečiar a Gyula Horn podpísali Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou 19. marca 1995 v Paríži. Tretia (základná) slovensko-maďarská zmluva a opäť podpísaná v Paríži! Platnosť nadobudla 15. mája 1996. Zmluva obsahuje asi v štvrtine svojho textu pasáže o menšinách (Maďarsko si presadilo svoje) a robí rámec novodobým slovensko-maďarským vzťahom dodnes.

Prečítajte si tiež: Medzinárodné právo a Krym

Prečítajte si tiež: Základy európskej integrácie

tags: #parížska #mierová #zmluva #1947 #maďarsko